Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Súd povolil kamery v prípade obžalovaného z vraždy Kirka

Sudca v Utahu odmietol žiadosť Tylera Robinsona, obžalovaného z vraždy konzervatívneho aktivistu Charlieho Kirka, aby zakázal živé televízne prenosy a fotografovanie zo súdnych pojednávaní.

Sudca Tony Graf uviedol, že prenosy zabezpečujú verejnú kontrolu justície a súd prijal opatrenia, aby zábery neovplyvnili možných porotcov, napríklad nezobrazovaním Robinsonových pút. Obhajoba tvrdila, že médiá prípad spracúvajú senzačne a jednostranne.

Zachovanie kamier podporili Kirkova vdova Erika, médiá aj prokuratúra. Podľa nich je transparentnosť najlepším spôsobom, ako čeliť dezinformáciám a konšpiráciám.

Graf zároveň vyhovel obhajobe a odložil predbežné pojednávanie na 6. až 10. júla. Prokurátori na ňom musia preukázať dostatok dôkazov, aby prípad smeroval k procesu. Obhajcovia žiadali čas na preskúmanie dát, ktoré majú spájať Robinsonovu DNA s puškou použitou pri útoku.

Ďalšie pojednávanie bude 19. mája. Prokuratúra žiada pre Robinsona trest smrti. Kirka zastrelili 10. septembra 2025 počas diskusie na Utah Valley University.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Trump oznámil trojdňové prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou

Rusko a Ukrajina v piatok potvrdili, že súhlasili s trojdňovým prímerím, ktoré ohlásil americký prezident Donald Trump a ktoré potrvá od 9. do 11. mája.

Podľa Trumpa má počas tohto obdobia dôjsť k zastaveniu všetkých bojových operácií. Súčasťou dohody má byť aj výmena po tisíc vojnových zajatcov na každej strane.

Rusko aj Ukrajina sa v poslednom období navzájom obviňujú z porušovania predchádzajúcich prímerí, ktoré každá strana vyhlasovala samostatne.

Trump vyjadril nádej, že ide o krok smerom k ukončeniu vojny. „Dúfajme, že je to začiatok konca veľmi dlhej, smrteľnej a ťažkej vojny,“ uviedol. Zároveň dodal, že rokovania o ukončení konfliktu pokračujú a zaznamenávajú pokrok.

Hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov pricestoval do Miami na sériu stretnutí s predstaviteľmi USA, keďže mierové rokovania uviazli na mŕtvom bode.

Príčinou je otázka východnej ukrajinskej oblasti Doneck. Moskva požaduje, aby Kyjev stiahol vojská z častí regiónu, ktoré sa jej nepodarilo obsadiť. Ukrajina tvrdí, že sa nevzdá území, ktoré kontroluje.

(reuters, est)

Minúta  |  

Slováci chcú do dôchodku v 60-ke, no na penziu nemyslia

Väčšina Slovákov by chcela odísť do dôchodku už vo veku 60 rokov, no na finančné zabezpečenie na penziu sa pripravuje len malá časť populácie. Vyplýva to z medzinárodného prieskumu finančnej skupiny NN, podľa ktorého sa o budúcu výšku dôchodku zaujíma iba jedenásť percent ľudí.

Na dlhší život sa cíti pripravených len 31 percent respondentov zo Slovenska, čo je najmenej spomedzi piatich sledovaných krajín. Vyššiu mieru pripravenosti deklarovali obyvatelia Českej republiky, Belgicka či Španielska.

Prieskum zároveň zaznamenal pokles dôvery v schopnosť štátu zabezpečiť dôchodky v budúcnosti. Štátu v tejto oblasti dôveruje 64 percent opýtaných, čo je o deväť percentuálnych bodov menej než pred dvoma rokmi.

Podľa výsledkov prieskumu zaostáva finančná pripravenosť Slovákov najmä pre nízke úspory a slabé finančné rezervy domácností. So svojou finančnou situáciou je spokojných iba 17 percent respondentov a len 19 percent si môže dovoliť kúpiť to, čo chce. Bez akýchkoľvek úspor zostáva 22 percent ľudí.

Zisťovanie mienky taktiež potvrdilo, že dôsledky slabej pripravenosti pociťujú už aj súčasní dôchodcovia. Takmer polovica z nich po odchode do penzie zaznamenala výrazný pokles príjmu. Sedem z desiatich pracujúcich Slovákov nad 55 rokov preto zvažuje, že budú pracovať aj po odchode do dôchodku.

(tasr, max)

Minúta  |  

Spor o obilie z Ukrajiny vyvolal napätie medzi Moskvou a Izraelom

Rusko obvinilo Izrael, že podľahol tlaku Ukrajiny po tom ako minulý mesiac odmietol izraelský prístav Haifa zásielku obilia. Spor sa týka nákladu, ktorý podľa Kyjeva pochádzal z okupovaných ukrajinských území a Rusko ho malo nelegálne vyviezť.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení odmietlo ukrajinské tvrdenia ako „absurdné a nepodložené“. Moskva zároveň vyjadrila nespokojnosť s rozhodnutím izraelskej dovoznej spoločnosti neumožniť vykládku obilia v Haife.

Podľa ruskej diplomacie bolo rozhodnutie prijaté pod tlakom Kyjeva: „Toto je v rozpore s deklarovaným záväzkom izraelských úradov udržiavať rusko-izraelskú hospodársku spoluprácu a ohrozuje potravinovú bezpečnosť samotného Izraela.“

Ukrajina už skôr označila vrátenie zásielky za úspech svojich právnych a diplomatických krokov. Kyjev dlhodobo obviňuje Rusko z vyvážania obilia z okupovaných oblastí Ukrajiny bez súhlasu ukrajinských úradov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trumpova administratíva zverejnila utajované spisy o UFO

Americký prezident Donald Trump a minister obrany Pete Hegseth zverejnili desiatky doteraz utajovaných dokumentov o pozorovaniach UFO. Podľa ministerstva obrany ide o snahu priniesť „bezprecedentnú transparentnosť“.

Balík približne 170 materiálov obsahuje fotografie aj prepisy komunikácie z misií Apollo. Medzi nimi je napríklad snímka „neidentifikovaného javu“ z povrchu Mesiaca počas misie Apollo 12 z roku 1969 či záznam z Apolla 17, kde astronauti opisujú zvláštne objekty pohybujúce sa v priestore.

Minister obrany uviedol, že dokumenty boli dlhé roky utajované a ich zverejnenie má umožniť verejnosti urobiť si vlastný názor. Administratíva plánuje postupne odtajniť aj ďalšie materiály.

Krok už vyvolal nové diskusie o možnej existencii mimozemského života aj o rozsahu vládneho utajovania. Trump vyhlásil, že Američania teraz môžu sami posúdiť, „čo sa vlastne deje“.

Kritici tvrdia, že ide skôr o snahu odviesť pozornosť od iných problémov, vrátane vojenského konfliktu s Iránom či domácich politických tlakov.

(reuters, est)

Minúta  |  

Ukrajina chce pomôcť Pobaltiu po páde dronov v Lotyšsku

Ukrajina zvažuje vyslanie expertov na pomoc pri posilnení bezpečnosti vzdušného priestoru nad pobaltskými štátmi po incidente v Lotyšsku, kde sa zrútili dva drony údajne pochádzajúce z Ukrajiny. Informoval o tom ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.

Podľa ministra existuje podozrenie, že drony mohli úmyselne odkloniť ruské systémy elektronického boja smerom k lotyšskému územiu. Ak sa tieto informácie potvrdia, Ukrajina sa podľa Sybihu lotyšskej strane ospravedlní. Zároveň povedal, že Kyjev pracuje na opatreniach, ktoré by mali minimalizovať riziko opakovania podobných incidentov.

Po štvrtkovom páde dronov v lotyšskom meste Rezekne, ktoré leží približne 40 kilometrov od hraníc s Ruskom, skončili poškodené štyri prázdne ropné nádrže.

Lotyšsko, Litva a Estónsko v posledných mesiacoch zaznamenali viacero podobných incidentov. Situácia súvisí so zintenzívnením ukrajinských útokov na vzdialené ciele v Rusku. Pobaltské štáty, ktoré sú členmi NATO a susedia s Ruskom, preto opakovane upozorňujú na rastúce bezpečnostné riziká v regióne.

Lotyšsko a Litva vo štvrtok vyzvali Severoatlantickú alianciu na posilnenie protivzdušnej obrany v oblasti.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.