Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zníženie trestu pre Bolsonara? Súd zatiaľ zákon pozastavil

Sudca Najvyššieho súdu Brazílie Alexandre de Moraes pozastavil uplatňovanie zákona, ktorý by mohol výrazne znížiť 27-ročný väzenský trest pre bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, a to až do prerokovania právnych námietok voči tomuto zákonu. Vyplýva to zo súdneho dokumentu zverejneného v sobotu.

Dve politické strany a tlačová asociácia ABI tento týždeň samostatne napadli zákon, ktorý by mohol umožniť prepustenie Bolsonara už v roku 2028.

Kongres v apríli prelomil veto prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu k návrhu zákona, ktorý výrazne znižuje trest pre 71-ročného Bolsonara. Spomínané dve politické strany a tlačová asociácia však požiadali Najvyšší súd Brazílie zrušenie tohto zákona s odôvodnením, že je nezákonný.

Podľa agentúry Reuters táto legislatíva skrátila exprezidentov trest na niečo vyše dvoch rokov a znížila aj tresty pre tých, ktorí boli odsúdení za svoju účasť na nepokojoch v januári 2023, keď prívrženci Bolsonara vtrhli do prezidentského paláca, budovy Najvyššieho súdu a Kongresu a spôsobili tam škody.

Morales rozhodol, že tento zákon by sa nemal uplatňovať, pokým Najvyšší súd neukončí dve súdne konania, v ktorých žalobcovia žiadajú o zrušenie tohto opatrenia, ktoré označili za protiústavné.

Právnici Bolsonara dosiaľ oficiálne nepožiadali súd, aby zvážil skrátenie trestu odňatia slobody pre exprezidenta. V piatok podali návrh na Najvyšší súd na preskúmanie trestného konania s cieľom zrušiť rozsudok.

Exprezidentov trest sa začal v novembri 2025 a v súčasnosti je v domácom väzení. Vinu popiera a tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania.

(tasr, reuters, im)

Minúta  |  

Pri najnovších útokoch džihádistov v Mali zahynuli desiatky ľudí

Desiatky ľudí zahynuli pri najnovšej vlne útokov džihádistov v strednej časti Mali, uviedli v sobotu tamojšie zdroje.

K piatkovým útokom sa prihlásili bojovníci zo Skupiny na podporu islamu a moslimov (JNIM), ktorí pri stredajších útokoch na dediny v Mali zabili najmenej 30 osôb.

Podľa miestneho predstaviteľa v uplynulých dňoch pri útokoch ozbrojených skupín zahynulo viac ako 70 ľudí, pričom ďalší predstaviteľ hovorí až o 80 obetiach na životoch.

Jeden zdroj opísal situáciu v regióne za znepokojujúcu. „JNIM sa zameriava na dediny, ktoré odmietli podpísať miestne dohody,“ tvrdí.

K najnovším útokom došlo po tom, čo JNIM a Front za oslobodenie Azawádu (FLA) v apríli podnikli útok proti vládnucej junte. Odvtedy je bezpečnostná situácia v tejto západoafrickej krajine kritická, pričom niekoľko dedín na severe v súčasnosti kontrolujú ozbrojené skupiny, informuje AFP.

(tasr, afp, im)

Minúta  |  

Irán pohrozil útokmi na americké ciele na Blízkom východe

Iránske Revolučné gardy v sobotu pohrozili útokmi na ciele Spojených štátov na Blízkom východe a „nepriateľské lode“ v prípade, že iránske tankery sa stanú terčom útokov. S odvolaním na iránske médiá o tom informovala agentúra AFP.

„Každý útok na iránske tankery alebo komerčné plavidlá povedie k tvrdému útoku na jedno z amerických centier v regióne a na nepriateľské lode,“ uviedli gardy deň po amerických útokoch na dva iránske tankery v Ománskom zálive.

Stanica al-Džazíra s odvolaním na iránsku agentúru IRIB informovala o vyhlásení veliteľa Revolučných gárd, ktorý tvrdí, že raketové systémy gárd a drony „sú zamerané na americké ciele v regióne a na nepriateľské lode agresora“ a čakajú na rozkaz na paľbu.

Americká stíhačka v piatok vystrelila na dva tankery plaviace sa pod iránskou vlajkou a vyradila ich z prevádzky. USA ich obvinil z narúšania americkej blokády iránskych prístavov. Iránsky vojenský predstaviteľ pre iránske médiá povedal, že námorníctvo islamskej republiky reagovalo údermi.

Prezident USA Donald Trump v piatok uviedol, že očakáva odpoveď Iránu na najnovší návrh Washingtonu na mierovú dohodu „údajne dnes večer“. Podľa AFP však dosiaľ neboli žiadne verejné náznaky, že Teherán odpovedal na tento návrh.

(tasr, afp, im)

Minúta  |  

Rusko tvrdí, že od roku 2022 zdvojnásobilo výrobu lietadiel

Rusko podľa šéfa štátnej zbrojárskej spoločnosti Rostec Sergeja Čemezova od začiatku vojny na Ukrajine zdvojnásobilo výrobu bojových lietadiel. Vyhlásenie zaznelo počas stretnutia s prezidentom Vladimirom Putinom v Kremli, informuje Defence Blog.

Analýzy ukrajinského portálu Militarnyj však naznačujú výrazne menej optimistický obraz. Ruské vzdušné sily mali v roku 2025 dostať približne 30 nových taktických lietadiel vrátane bombardérov Su-34M, stíhačiek Su-35S či dvoch lietadiel piatej generácie Su-57. Moskva pritom podľa dostupných údajov plánovala dodať až 57 nových strojov.

Analytici zároveň odhadujú, že Rusko počas bojov stratilo približne 65 lietadiel, čo znamená čistý pokles flotily. Správy naznačujú, že západné sankcie zasiahli dodávky technológií, presných komponentov aj výrobných zariadení potrebných pre moderné letectvo.

Rusko síce pokračuje vo výrobe vďaka domácim náhradám a paralelnému dovozu, no tempo produkcie podľa expertov nestačí na pokrytie vojnových strát.

(mja)

Minúta  |  

Japonské zastupiteľstvo vyslovilo nedôveru starostovi v bezvedomí

Mestské zastupiteľstvo v Japonsku odvolalo starostu, ktorý je už niekoľko mesiacov v bezvedomí. Kikuo Hatakejama, 72-ročný starosta mesta Hačirógata na severovýchode krajiny, ochorel vo februári a utrpel krvácanie do mozgu.

Miestni poslanci jednomyseľne schválili návrh na vyslovenie nedôvery. Hatakejama tak automaticky príde o funkciu 19. mája.

Japonské združenie mestských a obecných zastupiteľstiev uviedlo, že nedôvera voči starostovi pre chorobu je zriedkavá. Návrh podľa poslancov predstavoval ťažké rozhodnutie, no považovali ho za nevyhnutné z administratívnych dôvodov.

Starostova manželka už minulý mesiac požiadala zastupiteľstvo, aby posúdilo, či môže vo funkcii pokračovať. Podľa denníka Japan Times zároveň uviedla, že najlepším riešením by bola jeho rezignácia.

Miestne pravidlá však vyžadujú, aby starosta o odstúpení osobne informoval predsedu zastupiteľstva. Úrad preto konštatoval, že žiadosť o rezignáciu podaná rodinou by bola neplatná. Nedôvera sa tak stala najrýchlejším spôsobom, ako ho odvolať.

(bbc, lud)

Minúta  |  

Prieskum: Merzova koalícia ďalej padá, AfD výrazne odskočila

Podpora nemeckej vládnej koalície kancelára Friedricha Merza ďalej oslabuje. Najnovší prieskum agentúry INSA pre denník Bild ukázal, že konzervatívna únia CDU/CSU aj sociálni demokrati z SPD stratili oproti predchádzajúcemu meraniu po jednom percente. CDU/CSU by aktuálne získala 23 percent hlasov, čo je jej najslabší výsledok za viac než štyri roky.

SPD sa pohybuje len na úrovni 13 percent, rovnako ako opoziční Zelení. Vládna koalícia by tak spolu dosiahla iba 36 percent podpory, čo predstavuje historicky najhorší výsledok od spolkových volieb vo februári 2025.

Naopak, opozičná Alternatíva pre Nemecko (AfD) prieskum opäť ovládla a prvý raz si vytvorila päťpercentný náskok pred CDU.

Podľa Bildu prišla súčasná vláda od volieb približne o každého piateho voliča, čo naznačuje rýchly pokles dôvery verejnosti voči koaličným stranám.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.