Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Výletná loď postihnutá hantavírusom pristála na Tenerife

Výletná loď postihnutá smrteľným hantavírusom dorazila v nedeľu skoro ráno do prístavu Granadilla na Tenerife, kde zakotvila kvôli evakuácii cestujúcich a časti posádky, ukazujú zábery agentúry Reuters.

Pasažieri, z ktorých nikto neprejavoval známky infekcie, budú podľa španielskych úradníkov testovaní španielskymi zdravotníckymi orgánmi, aby sa zabezpečilo, že zostanú asymptomatickí, a potom budú prepravení na pevninu v malých člnoch.

Uzavreté autobusy potom odvezú cestujúcich na hlavné letisko španielskeho ostrova, ktoré je vzdialené približne 10 minút. Tam nastúpia do lietadiel smerujúcich do ich príslušných krajín.

Všetci cestujúci na luxusnej výletnej lodi MV Hondius sú preventívne považovaní za vysoko rizikové kontakty, uviedla v sobotu večer Európska agentúra verejného zdravotníctva v rámci svojho rýchleho vedeckého odporúčania.

Vládni predstavitelia v sobotu uviedli, že španielski štátni príslušníci sa majú vylodiť ako prví a ďalšie štátne príslušníci budú nasledovať v skupinách . Tridsať členov posádky zostane na palube a odpláva do Holandska, kde bude loď dezinfikovaná.

WHO v piatok oznámila, že osem ľudí ochorelo, z toho traja zomreli – holandský pár a nemecký štátny príslušník. U šiestich z týchto ľudí je potvrdená nákaza vírusom a existujú ďalšie dva podozrivé prípady, uviedla WHO.

(reuters, im)

Minúta  |  

Rusko ponúklo odvoz obohateného uránu z Iránu, tvrdí Putin

Rusko je podľa Vladimira Putina v prípade potreby pripravené prepraviť a uskladniť obohatený urán z Iránu ako súčasť dohody o ukončení vojny USA v islamskej republike.

Šéf Kremľa v sobotu objasnil, že Rusko už raz prepravilo z Iránu obohatený urán, a to v roku 2015. Moskva je podľa jeho slov pripravená „zopakovať túto skúsenosť“.

Všetky strany konfliktu – Irán, Spojené štáty a Izrael – podľa Putina súhlasili s odvozom uránu z islamskej republiky. „No potom Spojené štáty sprísnili svoj postoj a požadovali, aby bol urán prepravený výlučne na územie USA. Irán následne tiež pritvrdil svoj postoj,“ konštatoval Putin.

Ruský prezident na tlačovej konferencii po oslavách Dňa víťazstva opísal konflikt medzi USA a Iránom ako „veľmi náročný a komplikovaný“. Tvrdí, že Rusko je v náročnej pozícii kvôli jeho priateľským vzťahom s Iránom a susediacimi krajinami v Perzskom zálive. Irán počas vojny opakovane zaútočil na tieto krajiny, v ktorých sa nachádzajú americké základne.

Moskva v tejto súvislosti podľa Putina zostane v kontakte s Teheránom a Washingtonom. „Dúfajme, že tento konflikt sa podarí vyriešiť čo najskôr,“ povedal s tým, že podľa jeho názoru nemá nikto záujem na pokračovaní tejto konfrontácie.

(tasr, dpa, im)

Minúta  |  

Nemecko chce nakúpiť americké strely Tomahawk, píše FT

Nemecko obnovuje úsilie o nákup riadených striel Tomahawk od USA, informoval v nedeľu denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené so stratégiou Berlína.

Nemci dúfajú, že presvedčia Trumpovu administratívu, aby súhlasila s predajom Tomahawkov spolu s ich pozemnými odpaľovacími zariadeniami Typhon, uviedli noviny.

Biely dom, americké ministerstvo obrany a nemecké ministerstvo obrany bezprostredne nereagovali na žiadosti agentúry Reuters o komentár.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius plánuje cestu do Washingtonu, uvádza sa v správe, v snahe oživiť berlínsky návrh na nákup systémov dlhého doletu, ktorý bol prvýkrát predložený v júli minulého roka. USA zatiaľ nereagovali.

Návšteva však závisí od toho, či sa Pistoriusovi podarí zabezpečiť stretnutie so svojím americkým kolegom Peteom Hegsethom, uviedli pre FT nemenované zdroje.

Raketa Tomahawk Land Attack Missile je strela s plochou dráhou letu dlhého doletu, ktorá sa zvyčajne odpaľuje z mora na útok na ciele v misiách s hlbokým úderom.

Pentagón vo februári oznámil, že podpísal sedemročnú zmluvu so spoločnosťou Raytheon o
zvýšení produkcie rakiet Tomahawk, keďže jej zásoby sa vyčerpali v dôsledku vojny s Iránom.

(reuters, im)

Minúta  |  

Zníženie trestu pre Bolsonara? Súd zatiaľ zákon pozastavil

Sudca Najvyššieho súdu Brazílie Alexandre de Moraes pozastavil uplatňovanie zákona, ktorý by mohol výrazne znížiť 27-ročný väzenský trest pre bývalého prezidenta Jaira Bolsonara, a to až do prerokovania právnych námietok voči tomuto zákonu. Vyplýva to zo súdneho dokumentu zverejneného v sobotu.

Dve politické strany a tlačová asociácia ABI tento týždeň samostatne napadli zákon, ktorý by mohol umožniť prepustenie Bolsonara už v roku 2028.

Kongres v apríli prelomil veto prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu k návrhu zákona, ktorý výrazne znižuje trest pre 71-ročného Bolsonara. Spomínané dve politické strany a tlačová asociácia však požiadali Najvyšší súd Brazílie zrušenie tohto zákona s odôvodnením, že je nezákonný.

Podľa agentúry Reuters táto legislatíva skrátila exprezidentov trest na niečo vyše dvoch rokov a znížila aj tresty pre tých, ktorí boli odsúdení za svoju účasť na nepokojoch v januári 2023, keď prívrženci Bolsonara vtrhli do prezidentského paláca, budovy Najvyššieho súdu a Kongresu a spôsobili tam škody.

Morales rozhodol, že tento zákon by sa nemal uplatňovať, pokým Najvyšší súd neukončí dve súdne konania, v ktorých žalobcovia žiadajú o zrušenie tohto opatrenia, ktoré označili za protiústavné.

Právnici Bolsonara dosiaľ oficiálne nepožiadali súd, aby zvážil skrátenie trestu odňatia slobody pre exprezidenta. V piatok podali návrh na Najvyšší súd na preskúmanie trestného konania s cieľom zrušiť rozsudok.

Exprezidentov trest sa začal v novembri 2025 a v súčasnosti je v domácom väzení. Vinu popiera a tvrdí, že je obeťou politického prenasledovania.

(tasr, reuters, im)

Minúta  |  

Pri najnovších útokoch džihádistov v Mali zahynuli desiatky ľudí

Desiatky ľudí zahynuli pri najnovšej vlne útokov džihádistov v strednej časti Mali, uviedli v sobotu tamojšie zdroje.

K piatkovým útokom sa prihlásili bojovníci zo Skupiny na podporu islamu a moslimov (JNIM), ktorí pri stredajších útokoch na dediny v Mali zabili najmenej 30 osôb.

Podľa miestneho predstaviteľa v uplynulých dňoch pri útokoch ozbrojených skupín zahynulo viac ako 70 ľudí, pričom ďalší predstaviteľ hovorí až o 80 obetiach na životoch.

Jeden zdroj opísal situáciu v regióne za znepokojujúcu. „JNIM sa zameriava na dediny, ktoré odmietli podpísať miestne dohody,“ tvrdí.

K najnovším útokom došlo po tom, čo JNIM a Front za oslobodenie Azawádu (FLA) v apríli podnikli útok proti vládnucej junte. Odvtedy je bezpečnostná situácia v tejto západoafrickej krajine kritická, pričom niekoľko dedín na severe v súčasnosti kontrolujú ozbrojené skupiny, informuje AFP.

(tasr, afp, im)

Minúta  |  

Irán pohrozil útokmi na americké ciele na Blízkom východe

Iránske Revolučné gardy v sobotu pohrozili útokmi na ciele Spojených štátov na Blízkom východe a „nepriateľské lode“ v prípade, že iránske tankery sa stanú terčom útokov. S odvolaním na iránske médiá o tom informovala agentúra AFP.

„Každý útok na iránske tankery alebo komerčné plavidlá povedie k tvrdému útoku na jedno z amerických centier v regióne a na nepriateľské lode,“ uviedli gardy deň po amerických útokoch na dva iránske tankery v Ománskom zálive.

Stanica al-Džazíra s odvolaním na iránsku agentúru IRIB informovala o vyhlásení veliteľa Revolučných gárd, ktorý tvrdí, že raketové systémy gárd a drony „sú zamerané na americké ciele v regióne a na nepriateľské lode agresora“ a čakajú na rozkaz na paľbu.

Americká stíhačka v piatok vystrelila na dva tankery plaviace sa pod iránskou vlajkou a vyradila ich z prevádzky. USA ich obvinil z narúšania americkej blokády iránskych prístavov. Iránsky vojenský predstaviteľ pre iránske médiá povedal, že námorníctvo islamskej republiky reagovalo údermi.

Prezident USA Donald Trump v piatok uviedol, že očakáva odpoveď Iránu na najnovší návrh Washingtonu na mierovú dohodu „údajne dnes večer“. Podľa AFP však dosiaľ neboli žiadne verejné náznaky, že Teherán odpovedal na tento návrh.

(tasr, afp, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.