Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Do Británie cez Lamanš priplávalo už viac ako 200-tisíc migrantov

Počet migrantov, ktorí prišli do Spojeného kráľovstva cez Lamanšský prieliv na malých člnoch, prekročil historickú hranicu 200-tisíc ľudí. Vyplýva to z najnovších údajov britského ministerstva vnútra, ktoré takéto prechody eviduje od roku 2018.

Míľnik prekonali podľa Sky News v piatok po príchode ďalších 70 migrantov, čím sa celkový počet zvýšil na 200 013.

Len v roku 2025 britské úrady zaznamenali približne 41-tisíc migrantov, čo predstavuje medziročný nárast o 13 percent. Napriek tomu je to stále menej ako rekordných 46-tisíc príchodov z roku 2022. Zároveň rastie aj počet ľudí na jednej lodi – kým v roku 2018 pripadalo na čln priemerne sedem osôb, vlani to bolo už 62 migrantov.

Prechody cez Lamanšský prieliv zostávajú mimoriadne nebezpečné. Od roku 2018 pri nich zahynulo najmenej 162 ľudí. Minulý rok evidovali britské úrady 24 obetí, čo je menej než o rok predtým (73).

Britské vlády sa už roky snažia nelegálnu migráciu obmedziť spoluprácou s Francúzskom aj sprísnením azylových pravidiel. Labouristická vláda premiéra Keira Starmera po nástupe k moci podpísala s Francúzskom novú trojročnú dohodu za 765 miliónov eur na posilnenie pobrežných hliadok a avizovala reformy azylového systému aj jednoduchšie deportácie neúspešných žiadateľov.

(max)

Minúta  |  

Na referendum si možno vybaviť hlasovací preukaz do 15. júna

Voliči, ktorí sa nebudú môcť zúčastniť na júlovom referende v mieste svojho trvalého pobytu, môžu požiadať o hlasovací preukaz. Ministerstvo vnútra informovalo, že žiadosť je možné podať elektronicky alebo listom do 15. júna, osobne najneskôr do 3. júla počas úradných hodín obce.

Hlasovací preukaz umožní voliť v ktoromkoľvek volebnom okrsku na Slovensku. O preukaz možno požiadať e-mailom alebo cez elektronickú schránku obce na portáli slovensko.sk. Obec následne zašle preukaz doporučene do vlastných rúk najneskôr do troch pracovných dní od prijatia žiadosti.

Referendum sa uskutoční 4. júla a volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 22.00 h. Občania budú rozhodovať o dvoch otázkach. Prvá sa týka zrušenia takzvanej doživotnej renty, ktorú poberajú niektorí ústavní činitelia vrátane premiéra Roberta Fica (Smer). Druhá otázka smeruje k obnoveniu Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.

Referendum vyhlásil prezident po doručení petície podporenej viac ako 350-tisíc občanmi. Petičnú akciu iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Súčasťou referenda napokon nebude otázka o skrátení volebného obdobia, keďže prezident Peter Pellegrini ju označil za rozpornú s Ústavou SR.

(tasr, max)

Minúta  |  

Najbohatší Afričan má zálusk postaviť rafinériu v Keni

Nigérijský miliardár Aliko Dangote zvažuje Keňu ako miesto pre ropnú rafinériu s kapacitou 650-tisíc barelov denne, ktorú chce postaviť vo východnej Afrike, informoval v nedeľu denník Financial Times s odvolaním sa na rozhovor s ním.

„Skôr sa prikláňam k Mombase, pretože Mombasa má oveľa väčší a hlbší prístav,“ povedal Dangote v rozhovore s dôvetkom, že Keňania spotrebúvajú viac, je to väčšia ekonomika.

Správa prichádza po tom, čo kenský prezident William Ruto minulý mesiac vyhlásil, že východoafrické krajiny rokujú o plánoch na spoločnú ropnú rafinériu v tanzánijskom prístave Tanga.

„Lopta je však v rukách prezidenta Ruta,“ povedal miliardár s tým, že urobí čokoľvek, čo povie prezident Ruto.

Spoločnosť Dangote odhadla, že výstavba rafinérie by stála 15 až 17 miliárd dolárov, uvádza sa v správe denníka FT.

Východná Afrika v súčasnosti dováža všetky svoje rafinované ropné produkty, najmä z Blízkeho východu, čo robí región zraniteľným voči prerušeniam dodávok a cenovým výkyvom, ku ktorým došlo počas americko-izraelskej vojny proti Iránu .

Najbohatší muž Afriky Aliko Dangote na samite o infraštruktúre v Nairobi minulý mesiac povedal, že by mohol replikovať svoju nigérijskú rafinériu s kapacitou 650-tisíc denne vo východnej Afrike, za predpokladu, že vlády v regióne túto iniciatívu podporia.

(reuters, im)

Minúta  |  

Výletná loď postihnutá hantavírusom pristála na Tenerife

Výletná loď postihnutá smrteľným hantavírusom dorazila v nedeľu skoro ráno do prístavu Granadilla na Tenerife, kde zakotvila kvôli evakuácii cestujúcich a časti posádky, ukazujú zábery agentúry Reuters.

Pasažieri, z ktorých nikto neprejavoval známky infekcie, budú podľa španielskych úradníkov testovaní španielskymi zdravotníckymi orgánmi, aby sa zabezpečilo, že zostanú asymptomatickí, a potom budú prepravení na pevninu v malých člnoch.

Uzavreté autobusy potom odvezú cestujúcich na hlavné letisko španielskeho ostrova, ktoré je vzdialené približne 10 minút. Tam nastúpia do lietadiel smerujúcich do ich príslušných krajín.

Všetci cestujúci na luxusnej výletnej lodi MV Hondius sú preventívne považovaní za vysoko rizikové kontakty, uviedla v sobotu večer Európska agentúra verejného zdravotníctva v rámci svojho rýchleho vedeckého odporúčania.

Vládni predstavitelia v sobotu uviedli, že španielski štátni príslušníci sa majú vylodiť ako prví a ďalšie štátne príslušníci budú nasledovať v skupinách . Tridsať členov posádky zostane na palube a odpláva do Holandska, kde bude loď dezinfikovaná.

WHO v piatok oznámila, že osem ľudí ochorelo, z toho traja zomreli – holandský pár a nemecký štátny príslušník. U šiestich z týchto ľudí je potvrdená nákaza vírusom a existujú ďalšie dva podozrivé prípady, uviedla WHO.

(reuters, im)

Minúta  |  

Rusko ponúklo odvoz obohateného uránu z Iránu, tvrdí Putin

Rusko je podľa Vladimira Putina v prípade potreby pripravené prepraviť a uskladniť obohatený urán z Iránu ako súčasť dohody o ukončení vojny USA v islamskej republike.

Šéf Kremľa v sobotu objasnil, že Rusko už raz prepravilo z Iránu obohatený urán, a to v roku 2015. Moskva je podľa jeho slov pripravená „zopakovať túto skúsenosť“.

Všetky strany konfliktu – Irán, Spojené štáty a Izrael – podľa Putina súhlasili s odvozom uránu z islamskej republiky. „No potom Spojené štáty sprísnili svoj postoj a požadovali, aby bol urán prepravený výlučne na územie USA. Irán následne tiež pritvrdil svoj postoj,“ konštatoval Putin.

Ruský prezident na tlačovej konferencii po oslavách Dňa víťazstva opísal konflikt medzi USA a Iránom ako „veľmi náročný a komplikovaný“. Tvrdí, že Rusko je v náročnej pozícii kvôli jeho priateľským vzťahom s Iránom a susediacimi krajinami v Perzskom zálive. Irán počas vojny opakovane zaútočil na tieto krajiny, v ktorých sa nachádzajú americké základne.

Moskva v tejto súvislosti podľa Putina zostane v kontakte s Teheránom a Washingtonom. „Dúfajme, že tento konflikt sa podarí vyriešiť čo najskôr,“ povedal s tým, že podľa jeho názoru nemá nikto záujem na pokračovaní tejto konfrontácie.

(tasr, dpa, im)

Minúta  |  

Nemecko chce nakúpiť americké strely Tomahawk, píše FT

Nemecko obnovuje úsilie o nákup riadených striel Tomahawk od USA, informoval v nedeľu denník Financial Times s odvolaním sa na zdroje oboznámené so stratégiou Berlína.

Nemci dúfajú, že presvedčia Trumpovu administratívu, aby súhlasila s predajom Tomahawkov spolu s ich pozemnými odpaľovacími zariadeniami Typhon, uviedli noviny.

Biely dom, americké ministerstvo obrany a nemecké ministerstvo obrany bezprostredne nereagovali na žiadosti agentúry Reuters o komentár.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius plánuje cestu do Washingtonu, uvádza sa v správe, v snahe oživiť berlínsky návrh na nákup systémov dlhého doletu, ktorý bol prvýkrát predložený v júli minulého roka. USA zatiaľ nereagovali.

Návšteva však závisí od toho, či sa Pistoriusovi podarí zabezpečiť stretnutie so svojím americkým kolegom Peteom Hegsethom, uviedli pre FT nemenované zdroje.

Raketa Tomahawk Land Attack Missile je strela s plochou dráhou letu dlhého doletu, ktorá sa zvyčajne odpaľuje z mora na útok na ciele v misiách s hlbokým úderom.

Pentagón vo februári oznámil, že podpísal sedemročnú zmluvu so spoločnosťou Raytheon o
zvýšení produkcie rakiet Tomahawk, keďže jej zásoby sa vyčerpali v dôsledku vojny s Iránom.

(reuters, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.