Tomáš zopakoval stanovisko strany Hlas, že ohrozenie vyplácania 13. dôchodkov by ohrozilo fungovanie súčasnej koalície.
Vyčíslil však, že poberateľov dôchodku nad dvetisíc eur je 893, čo by ušetrilo štátu necelých 600-tisíc. Pokiaľ by hranica klesla na 1 500 eur a viac mesačného dôchodku, takýchto dôchodcov je niečo viac ako 16-tisíc a úspora štátu by bola zhruba jedenásť miliónov z celkového balíka 930 miliónov, ktoré sú určené na 13. dôchodky. Efektivitu v tom teda nevidí.
Minimálne odvody do druhého piliera
Kritizoval aj transakčnú daň v rámci konsolidačných opatrení. „Ak ešte nejaká konsolidácia bude, nedotkne sa ľudí ani firiem. Nebude sa siahať na sociálne istoty,“ ozrejmil.
Potvrdil aj zámer ústavného zakotvenia minimálnych odvodov do druhého piliera. Súčasné štyri percentá považuje minister za hranicu, pod ktorú nechce ísť ani on.
„Ale riešime, že je v druhom pilieri aj veľa ľudí, ktorým sa evidentne neoplatí druhý pilier, pretože obdobie sporenia bolo napríklad veľmi krátke. Inšpirujeme sa aj chorvátskym modelom, ktorý spočíva v tom, že či pred koncom produktívneho veku nemal mať človek možnosť rozhodnúť sa, či neodíde do Sociálnej poisťovne, teda do prvého piliera, alebo či chce dôchodok z prvého a druhého piliera,“ spresnil.
O všetkom sa diskutuje na odbornej úrovni spoločne aj so zástupcami opozície. „Mám otvorené dvere aj pre opozíciu na ministerstve práce, to opozícia nemôže poprieť. Volám opozíciu k rôznym pracovným stolom, okrúhlym stolom a už dvakrát zasadla aj pracovná skupina k definitívnemu vyriešeniu druhého piliera. Toto je taká ambícia, uvidíme, či sa to podarí. Áno, jedna z tém je ústavné ukotvenie minimálnych odvodov do druhého piliera, teda aby žiadna vláda už nemohla klesnúť pod nejakú minimálnu úroveň,“ spresnil.
Zdôraznil, že nevidí krízu v koalícii. „To, v akej kondícii je koalícia, by som rád meral jedným objektívnym ukazovateľom, a to tým, že či prechádzajú alebo neprechádzajú dôležité vládne návrhy zákonov. Väčšina kľúčových zákonov prechádza. Samozrejme, keď na niektorých nie je dohoda, tak sa odkladajú, ale nevidím krízu koalície v tom zmysle, že by stratila definitívne väčšinu. Stále máme 78 poslancov,“ podčiarkol.
Zmeny pri voľbách
Obhajoval aj diskutované zmeny voľby zo zahraničia, ktoré podľa Tomáša nie sú aktuálne korešpondenčnou formou v súlade s ústavnou požiadavkou priamosti a tajnosti. Novinkou má byť teda nahradenie aktuálnou voľbou poštou hlasovaním na diplomatických úradoch v zahraničí, čím by sa otvoril priestor aj na uplatnenie tejto formy hlasovania pre prezidentské voľby.
Vyjadril sa aj k návrhu SNS, ktorá žiada v komunálnych voľbách voľbu zastupiteľstva, ktoré by následne volilo väčšinou starostu. „My dlhodobo presadzujeme aj pri parlamentných voľbách zmiešaný systém, že polovica poslancov by sa volila v jednoobvodovom a druhá regionálne. Aby každý región mal svojich zástupcov,“ reagoval a podotkol, že detaily návrhu z dielne SNS pri miestnych voľbách nepozná.
Na záver relácie odmietol tvrdenia Jána Ferenčáka, nedávno vylúčeného z Hlasu, že prezident a expredseda Hlasu Peter Pellegrini stále koordinuje činnosť vnútri strany. Na to, či robí stále prezidentova sestra účtovníctvo strane Hlas, Tomáš odpovedať nevedel: „Netuším.“
K ohlásenej kandidatúre exčlena Hlasu a ministra investícií Samuela Migaľa, ktorý bude bojovať o post prešovského župana v jesenných voľbách, sa vyjadrovať priamo nechcel, no potvrdil, že ho nepodporia.
„Myslím, že je logické, že nepodporíme. Možno som romantický, ale budem sa snažiť presvedčiť Michala Kaliňáka, aby kandidoval,“ uviedol. Kaliňák pôsobil predtým dlhoročne ako hovorca Združenia miest a obcí Slovenska a v súčasnosti je štátnym tajomníkom rezortu vnútra a splnomocnencom vlády pre územnú samosprávu.
V Nitrianskom kraji má podľa neho Hlas silného kandidáta Branislava Becíka, ktorý „je skvelý župan“.
(max, tasr)
