Preskočiť na obsah
  |  

Pellegrini očakáva pokračovanie dobrých vzťahov s Maďarskom

Prezident Peter Pellegrini verí, že po nástupe Pétera Magyara do funkcie maďarského premiéra zostanú vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom priateľské a stabilné. Zároveň očakáva, že obe krajiny nájdu riešenie otázok súvisiacich s Benešovými dekrétmi bez vyhrotenia sporov.

Hlava štátu deklarovala, že urobí všetko pre to, aby sa prípadné napätia alebo konflikty podarilo čo najskôr odstrániť a aby sa spolupráca vrátila k pragmatickému prístupu. Pellegrini zdôraznil, že diskusiu o Benešových dekrétoch by mali viesť najmä na technickej úrovni.

„Pevne verím, že táto téma neprerastie do nejakého zásadného konfliktu, ale že obidvaja premiéri a obidve vlády nájdu spôsob technického riešenia alebo spresnenia, čo tým Slovensko sledovalo,“ uviedol prezident. Dodal, že by sa mal nájsť mechanizmus, ktorý zabráni konfiškácii majetku na základe Benešových dekrétov aj po roku 2026.

Prezident zároveň privítal vyjadrenia nového maďarského premiéra o snahe znovu posilniť spoluprácu vo Vyšehradskej štvorke. Podľa Pellegriniho to naznačuje záujem Budapešti o hlbšiu regionálnu spoluprácu aj dobré susedské vzťahy so Slovenskom.

(tasr, bak)

  |  

Únia schválila sankcie voči násilným izraelským osadníkom

Ministri zahraničných vecí členských štátov Európskej únie sa v pondelok dohodli na novom balíku sankcií namierených proti násilným izraelským osadníkom na okupovanom Západnom brehu Jordánu aj proti predstaviteľom Hamasu. Oznámila to šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová.

Opatrenia sa týkajú troch osadníkov a štyroch organizácií spojených s osadníkmi, ktorých identitu zatiaľ nezverejnili. Schválenie sankcií bolo podľa informácií niekoľko mesiacov blokované predchádzajúcou maďarskou vládou, ktorá minulý mesiac prehrala voľby.

Európske krajiny v uplynulom období opakovane upozorňovali na rastúci počet správ o násilí osadníkov voči Palestínčanom na Západnom brehu Jordánu.

„Bol najvyšší čas posunúť sa od patovej situácie k činom,“ uviedla Kallasová na sociálnej sieti X. Dodala, že extrémizmus a násilie musia niesť následky.

Izraelský minister zahraničných vecí Gideon Saar rozhodnutie Európskej únie ostro kritizoval. Podľa neho Brusel prijal sankcie svojvoľne a z politických dôvodov bez dostatočného základu. Za neprijateľné označil aj porovnávanie izraelských občanov s teroristami z Hamasu.

Hamas sa k rozhodnutiu Európskej únie bezprostredne nevyjadril.

(reuters, bak)

  |  

Demokrati tvrdia, že Brusel spochybnil návrhy zonácií parkov

Mimoparlamentná strana Demokrati tvrdí, že Európska komisia potvrdila porušenie európskej legislatívy pri návrhoch zonácií národných parkov. Podľa enviroexperta strany Michala Kiču zároveň hrozí ohrozenie míľnika plánu obnovy v hodnote 453 miliónov eur.

Komisia podľa Demokratov vo svojej odpovedi uviedla, že vytvorenie stoviek hektárov nových rozvojových plôch na priemyselný turizmus, najmä v Tatranskom národnom parku a Národnom parku Nízke Tatry, nie je v súlade s právom EÚ. Strana preto vyzýva vládu a ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas), ktorý zodpovedá za plán obnovy, aby bezodkladne prijali nápravu.

Demokrati tvrdia, že útvary Európskej komisie pre plán obnovy a generálne riaditeľstvo pre životné prostredie dali v liste zo 7. mája za pravdu ich argumentom o nedodržaní smerníc o strategickom environmentálnom posudzovaní a ochrane biotopov.

Podľa Kiču v takzvaných Tarabových zonáciách vytvárali priestor na budúce schválenie lanoviek, hotelov či zjazdových tratí priamo v národných parkoch bez riadneho posúdenia vplyvov na životné prostredie.

Strana preto žiada vypustenie nových plôch pre zjazdovky, vleky a infraštruktúru priemyselného turizmu z návrhov zonácií.

(tasr, bak)

  |  

Maďarsko sa snaží získať miliardy z fondu obnovy

Maďarsko sa usiluje získať prístup k 10,4 miliardy eur z európskeho fondu obnovy ešte pred koncom augusta. Podľa predstaviteľov Európskej únie ide o náročný cieľ, no Budapešť ho stále môže splniť.

Financie vo výške 6,5 miliardy eur vo forme grantov a 3,9 miliardy eur v lacných úveroch zostali krajine zablokované pre problémy s právnym štátom počas vlády Viktora Orbána. Z rovnakého dôvodu je zmrazených aj približne sedem miliárd eur zo štrukturálnych fondov EÚ.

Nový premiér Péter Magyar, ktorý sa funkcie ujal v sobotu, rokuje s Európskou komisiou o uvoľnení financií od víťazstva jeho strany vo voľbách 12. apríla. Budapešť má podľa informácií predložiť nový plán čerpania financií 27. mája po rokovaniach Magyara s predsedníčkou Komisie Ursulou von der Leyenovou.

Nový návrh musí zodpovedať cieľom fondu obnovy, teda ekologickejšej, digitálnejšej a odolnejšej ekonomike. Predchádzajúci plán z roku 2022 už podľa predstaviteľov EÚ nie je použiteľný.

Európska komisia zároveň odporúča presunúť peniaze do bezpečnejších a rýchlejšie realizovateľných projektov, aby Maďarsko stihlo využiť financie pred vypršaním termínu.

(reuters, bak)

  |  

Eurokomisia rokuje s OpenAI a Anthropicom o prístupe k modelom AI

Európska komisia vedie rokovania s americkými spoločnosťami OpenAI a Anthropic v súvislosti s ich systémami umelej inteligencie. V pondelok to potvrdil hovorca Komisie Thomas Regnier.

Podľa jeho slov Brusel víta aktívny prístup spoločnosti OpenAI, ktorá prejavila zámer sprístupniť svoj nový model umelej inteligencie. Európska komisia so zástupcami firmy priebežne komunikuje a diskusie pokračujú.

Regnier zároveň uviedol, že predstavitelia Komisie absolvovali so spoločnosťou Anthropic štyri až päť stretnutí. Rokovania však zatiaľ nedospeli do štádia, v ktorom by sa diskutovalo o možnom prístupe k modelom tejto firmy.

„Pri jednej spoločnosti máme firmu, ktorá proaktívne ponúka sprístupnenie svojho modelu. Pri druhej máme dobrú výmenu názorov, no nie sme vo fáze, keď by sme mohli špekulovať o možnom prístupe alebo jeho absencii,“ povedal Regnier počas pravidelného denného brífingu.

(reuters, bak)

  |  

Pellegrini opäť nepodpísal novelu o kolektívnom investovaní

Prezident Peter Pellegrini ani druhýkrát nepodpísal novelu zákona o kolektívnom investovaní. Návrh už v apríli vrátil Národnej rade SR na opätovné prerokovanie pre výhrady k takzvaným prílepkom, ktoré menia nesúvisiace zákony. Poslanci však prezidentovo veto prelomili a právnu normu schválili v pôvodnom znení, takže vstúpi do platnosti aj bez podpisu hlavy štátu.

Novela do slovenského právneho poriadku preberá európsku smernicu z roku 2024, ktorej cieľom je zjednotiť pravidlá pre správcov alternatívnych investičných fondov v rámci Európskej únie.

Ministerstvo financií uviedlo, že smernica harmonizuje pravidlá pre fondy poskytujúce úvery, upravuje delegovanie činností na tretie subjekty, rozširuje nástroje na riadenie likvidity a zlepšuje cezhraničný prístup k službám depozitárov.

Súčasťou novely je aj prevzatie ďalšej európskej smernice týkajúcej sa rizík pri centrálne zúčtovávaných derivátových transakciách.

Právna norma zároveň upravuje viaceré ustanovenia podľa poznatkov z praxe. Zavádza napríklad pravidelnú rotáciu nezávislých oceňovateľov nehnuteľností či označenie „správca podlimitných rizikových fondov“.

Poslanci zároveň nepriamo novelizovali zákony o účtovníctve aj o spotrebnej dani z tabakových výrobkov, napríklad v súvislosti s vykazovaním informácií o udržateľnosti a vrátením dane pri niektorých bezdymových tabakových výrobkoch.

(tasr, bak)