Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bloomberg: Komisári kritizujú Leyenovú za centralizáciu moci

V Európskej únii rastie nespokojnosť s vedením predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na viaceré zdroje uvádza, že šéfka Komisie čoraz viac centralizuje rozhodovanie vo svojom úzkom okruhu spolupracovníkov a mikroriadi fungovanie exekutívy.

Kritici tvrdia, že tento štýl riadenia spôsobuje prieťahy pri prijímaní dôležitých rozhodnutí a oslabuje schopnosť Komisie reagovať na ekonomické výzvy. Podľa zdrojov z Bruselu sa viacerí eurokomisári cítia odstrčení od kľúčových rozhodovacích procesov, zatiaľ čo von der Leyenová si ponecháva kontrolu aj nad témami, ktoré tradične spadajú do kompetencií jednotlivých komisárov.

Delegácia veľkých technologických firiem údajne predsedníčke Komisie vytkla pomalý postup pri rozhodnutiach dôležitých pre biznis a konkurencieschopnosť Európy.

Výhrady zazneli dokonca aj z radov jej vlastnej politickej rodiny – konzervatívnej frakcie spojenej s nemeckou CDU. Na neverejnom stretnutí v Berlíne údajne niektorí politici žiadali obmedzenie právomocí Európskej komisie.

Bloomberg ako príklad problémov uvádza zdržanie stratégie pre jednotný trh EÚ, ktorú členské štáty dostali až tesne pred zverejnením. Podobná situácia nastala aj pri návrhu dlhodobého rozpočtu Únie, kde viaceré krajiny kritizovali nedostatočné konzultácie a neskoré predloženie dokumentov.

(max)

Minúta  |  

PS, SaS ani KDH nechcú referendum o odvolaní parlamentu

Opozičné strany PS, SaS a KDH odmietajú podporiť návrh novely Ústavy SR, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Rezort navrhuje zaviesť možnosť odvolať parlament počas volebného obdobia prostredníctvom ľudového hlasovania, teda referenda iniciovaného občanmi.

SaS označila návrh za účelový a nebezpečný zásah do parlamentnej demokracie. Podpredsedníčka strany Mária Kolíková kritizovala, že taká zásadná ústavná zmena vzniká bez širšej odbornej a verejnej diskusie. Jej kolega Ondrej Dostál tvrdí, že referendum o predčasných voľbách je nástroj populistických strán, ktoré nerešpektujú výsledky volieb.

Výhrady má aj Progresívne Slovensko. Hnutie síce pripustilo podporu predčasných volieb v aktuálnej politickej situácii, odmieta však meniť ústavu spolu so súčasnou koalíciou.

KDH upozornilo, že ústavu nemožno meniť bez dôkladnej spoločenskej a odbornej diskusie. Podľa hnutia musia ústavné zmeny posilňovať dôveru v právny štát, nie prinášať ďalšiu neistotu.

Ministerstvo spravodlivosti argumentuje, že nový mechanizmus má riešiť situácie, keď parlament stratí dôveru verejnosti. Referendum by prezident vyhlásil po petícii podpísanej najmenej 350-tisíc občanmi. Parlament by odvolali, ak by za jeho koniec hlasovala trojpätinová väčšina z počtu voličov, ktorí sa zúčastnili na posledných parlamentných voľbách.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ombudsman odhalil podozrenia z násilia vo väznici pri Trnave

Monitoring verejného ochrancu práv vo väznici v Hrnčiarovciach nad Parnou odhalil vážne nedostatky pri zaobchádzaní s odsúdenými aj v podmienkach výkonu trestu. Ombudsman Róbert Dobrovodský upozornil najmä na podozrenia z fyzického násilia zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Podľa monitorovacieho tímu približne tretina oslovených väzňov spomenula násilie zo strany dozorcov, pričom viacerí hovorili aj o osobnej skúsenosti. Odsúdení opisovali najmä používanie faciek či fyzických trestov ako formy zastrašovania alebo vynucovania poslušnosti.

Kontrola odhalila problémy aj na oddiele s prísnejším režimom výkonu trestu. Odsúdení tam mali obmedzený prístup k odbornej pomoci, liečbe závislostí či resocializačným aktivitám. Monitoring zároveň poukázal na zlé materiálne podmienky, opotrebované vybavenie ciel a nedôstojné prostredie v časti ústavu.

„Výkon trestu nesmie viesť k pasivite, sociálnej izolácii a rezignácii na pozitívnu zmenu správania,“ zhodnotil, no vyzdvihol aj pozitívne príklady. Dobre hodnotený bol oddiel špecializovaného zaobchádzania a oddiel ochranných liečení, kde personál podľa zistení pristupoval k väzňom individuálne a podporoval ich zapájanie do terapeutických či voľnočasových programov.

Zistenia už dostali vedenie väznice aj Generálna prokuratúra SR. Ústav časť odporúčaní odmietol s odvolaním sa na bezpečnostné, personálne a kapacitné dôvody.

(tasr, max)

Minúta  |  

Taliban navštívi Brusel pre návrat Afgancov do vlasti

Európska únia pripravuje prvé oficiálne rokovania s predstaviteľmi afganského Talibanu v Bruseli. Témou majú byť najmä možnosti návratu časti afganských migrantov z Európy späť do Afganistanu.

Podľa hovorcu EÚ stretnutie pripravujú na žiadosť viacerých členských štátov a koordinovať ho pomáha Švédsko. Presný termín zatiaľ nestanovili. Brusel zároveň zdôrazňuje, že plánované rokovania neznamenajú diplomatické uznanie Talibanu ako legitímnej vlády Afganistanu.

Taliban prevzal moc v Kábule pred piatimi rokmi po odchode amerických a spojeneckých síl NATO. Väčšina západných krajín odvtedy s islamistickým hnutím udržiava len obmedzené technické kontakty a odmieta jeho oficiálne uznanie najmä pre porušovanie ľudských práv a postavenie žien v krajine.

Únia už v januári vyslala svojich predstaviteľov do Kábulu na technické rokovania. Teraz chce v diskusiách pokračovať aj priamo v Bruseli.

Praktickým problémom pre viaceré európske štáty zostáva deportácia migrantov, ktorí spáchali trestné činy alebo ich považujú za bezpečnostné riziko. Bez diplomatických vzťahov s Talibanom je návrat Afgancov do vlasti komplikovaný.

(reuters, max)

Minúta  |  

Lieky by už v Únii nemali byť problém, parlament dosiahol dohodu

Európsky parlament v utorok oznámil, že dosiahol predbežnú dohodu o posilnení dodávok základných liekov v bloku zvýšením produkcie v Európe a znížením závislosti od krajín mimo Únie.

Opatrenia sa podľa dohodnutého textu zameriavajú na kritické lieky, ako sú antibiotiká, inzulín a vakcíny, a ich cieľom je rozšíriť výrobnú kapacitu EÚ. Predbežná dohoda prichádza v kritickom okamihu pre blok, ktorý sa usilovne snaží zabezpečiť budúci prístup k novým liekom, keďže cenová politika USA naďalej otriasa farmaceutickým sektorom.

Predtým ako nové pravidlá nadobudnú účinnosť, ich musia schváliť Európsky parlament aj Európska rada.

Emer Cookeová, šéfka Európskej agentúry pre lieky, minulý mesiac vyzvala regionálne orgány v štátoch Únie, aby užšie spolupracovali s cieľom zabezpečiť prístup k liekom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kollár bude čeliť exekúcii, Čurillovi sa verejne neospravedlnil

Bývalý predseda parlamentu Boris Kollár zatiaľ nesplnil nepeňažnú časť právoplatného rozsudku v spore s policajným vyšetrovateľom Jánom Čurillom. Tvrdí to Čurillov advokát Peter Kubina, podľa ktorého o polnoci uplynula lehota na zverejnenie ospravedlnenia prostredníctvom sociálnych sietí a tlačovej agentúry.

Keďže ospravedlnenie nezverejnili, Kubina oznámil podanie návrhu na exekúciu. Pripomenul pritom, že počas lehoty Kollár na sociálnych sieťach publikoval iné príspevky, napríklad ku Dňu matiek či k rodinným udalostiam.

Kollár však už skôr splnil finančnú časť rozsudku. Začiatkom mája zaplatil Čurillovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50-tisíc eur. Podľa Kubinu tým predišiel ďalším výdavkom vrátane úrokov z omeškania, trov konania či nákladov na exekútora.

Advokát označil tento krok za pragmatický a racionálny, zároveň však zdôraznil, že rešpektovanie právoplatných rozhodnutí súdu by malo byť samozrejmosťou.

Spor sa týka výrokov Kollára o „čurillovskej mafii“.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.