Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kaliňák pripustil búranie časti nemocnice v Prešove aj meškanie

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) oznámil, že ďalší postup pri výstavbe vojenskej nemocnice v Prešove bude známy po doručení odborného posudku, ktorý rezort očakáva budúci týždeň. Stavbu ministerstvo koncom apríla pozastavilo pre problémy s kvalitou nosných prvkov.

Podľa predbežného stanoviska Slovenskej technickej univerzity môže byť potrebné zbúrať a nanovo vybudovať približne desať nosných stĺpov. Kaliňák tvrdí, že finančné dôsledky ponesie najmä zhotoviteľ stavby, keďže zmluva obsahuje potrebné garancie. Rezort zároveň nevylučuje ani ukončenie spolupráce so stavebnou firmou, ak sa problémy budú opakovať.

Minister pripustil, že dokončenie nemocnice sa pravdepodobne posunie. Zároveň ocenil stavebný dozor, ktorý chyby „odhalil včas“.

Téma rezonovala aj na rokovaní parlamentného výboru pre zdravotníctvo, ktorý iniciovala opozícia. Hoci výbor nebol uznášaniaschopný, ministri Kaliňák, Kamil Šaško a Tomáš Drucker (obaja Hlas) zostali diskutovať s poslancami.

Opozícia však tvrdí, že odpovede stále chýbajú. Poslanci PS upozornili, že problémy s betonážou mohli vzniknúť už pred niekoľkými mesiacmi. Kritika zaznela aj na adresu nezverejnených zmlúv či nejasností okolo celkových nákladov a harmonogramu projektu.

Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (Hnutie Slovensko) upozornil, že prioritou má byť kvalitné dokončenie stavby, pričom projekt podľa neho netlačí čas, keďže nie je financovaný z plánu obnovy.

(tasr, max)

Minúta  |  

Nová maďarská vláda ustupuje Bruselu v spore o práva LGBT

Maďarsko bude musieť upraviť svoju legislatívu obmedzujúcu obsah týkajúci sa LGBT komunity po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, podľa ktorého krajina porušila právo Európskej únie. Oznámila to nominovaná ministerka spravodlivosti Marta Gorogová.

Súd v apríli rozhodol, že zákony prijaté počas vlády Viktora Orbána nezákonne obmedzovali prístup k LGBT obsahu a prispievali k stigmatizácii gejov a transrodových osôb. Spor patril medzi najvýraznejšie konflikty medzi Budapešťou a Bruselom v oblasti právneho štátu a ľudských práv.

Nový premiér Péter Magyar, ktorý po aprílových voľbách ukončil 16-ročnú vládu Orbána, sľúbil zlepšenie vzťahov s Úniou a snahu o uvoľnenie miliárd eur zadržaných eurofondov. Európska komisia však trvá na tom, že Budapešť musí najskôr podniknúť konkrétne kroky v oblasti ochrany demokratických princípov a práv menšín.

„Maďarsko je členom Európskej únie, čo znamená, že Maďarsko má zodpovednosť. To znamená, že v súvislosti s týmto súdnym rozhodnutím musí ministerstvo spravodlivosti vykonať zákonnú nápravu,“ ozrejmila Gorogová.

(reuters, max)

Minúta  |  

Fico: NATO zostáva pilierom bezpečnosti Slovenska aj Európy

Premiér Robert Fico (Smer) počas otvorenia veľtrhu IDEB Defence & Security 2026 v Bratislave vyhlásil, že NATO zostáva základným pilierom bezpečnosti Slovenska aj celej Európskej únie. Zároveň však zdôraznil potrebu silnejšej a odolnejšej Európy, ktorá bude schopná väčšej strategickej autonómie v bezpečnostnej a zahraničnej politike.

„To znamená napredovať v prvom rade v individuálnej schopnosti brániť sa, ktorá je základným stavebným kameňom našej kolektívnej obrany. Myslím si, že nás čakajú ťažké diskusie, vážení priatelia, a chcem vysloviť presvedčenie, že aj táto medzinárodná výstava dá priestor na odvážne úvahy o tom, čo ďalej. Ako má vyzerať nová bezpečnostná štruktúra, lebo je evidentné, že pristupujeme k novej európskej a svetovej bezpečnostnej štruktúre,“ vyslovil a vyzdvihol slovenský obranný priemysel ako svetovú špičku.

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) podčiarkol význam medzinárodnej spolupráce pri vývoji obranných systémov. Poukázal aj na prezentáciu techniky mnohonárodnej brigády NATO pôsobiacej na Slovensku, ktorá má posilňovať obrannú pripravenosť krajiny.

Matúš Šutaj Eštok (Hlas), minister vnútra, predstavil moderné technológie Policajného zboru a hasičov. Návštevníci veľtrhu mohli vidieť drony, robotické systémy, miniponorky či moderné kriminalistické technológie vrátane 3D dokumentácie miest činov a vybavenia elitných policajných jednotiek.

(tasr, max)

Minúta  |  

Bloomberg: Komisári kritizujú Leyenovú za centralizáciu moci

V Európskej únii rastie nespokojnosť s vedením predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Agentúra Bloomberg s odvolaním sa na viaceré zdroje uvádza, že šéfka Komisie čoraz viac centralizuje rozhodovanie vo svojom úzkom okruhu spolupracovníkov a mikroriadi fungovanie exekutívy.

Kritici tvrdia, že tento štýl riadenia spôsobuje prieťahy pri prijímaní dôležitých rozhodnutí a oslabuje schopnosť Komisie reagovať na ekonomické výzvy. Podľa zdrojov z Bruselu sa viacerí eurokomisári cítia odstrčení od kľúčových rozhodovacích procesov, zatiaľ čo von der Leyenová si ponecháva kontrolu aj nad témami, ktoré tradične spadajú do kompetencií jednotlivých komisárov.

Delegácia veľkých technologických firiem údajne predsedníčke Komisie vytkla pomalý postup pri rozhodnutiach dôležitých pre biznis a konkurencieschopnosť Európy.

Výhrady zazneli dokonca aj z radov jej vlastnej politickej rodiny – konzervatívnej frakcie spojenej s nemeckou CDU. Na neverejnom stretnutí v Berlíne údajne niektorí politici žiadali obmedzenie právomocí Európskej komisie.

Bloomberg ako príklad problémov uvádza zdržanie stratégie pre jednotný trh EÚ, ktorú členské štáty dostali až tesne pred zverejnením. Podobná situácia nastala aj pri návrhu dlhodobého rozpočtu Únie, kde viaceré krajiny kritizovali nedostatočné konzultácie a neskoré predloženie dokumentov.

(max)

Minúta  |  

PS, SaS ani KDH nechcú referendum o odvolaní parlamentu

Opozičné strany PS, SaS a KDH odmietajú podporiť návrh novely Ústavy SR, ktorý pripravilo ministerstvo spravodlivosti. Rezort navrhuje zaviesť možnosť odvolať parlament počas volebného obdobia prostredníctvom ľudového hlasovania, teda referenda iniciovaného občanmi.

SaS označila návrh za účelový a nebezpečný zásah do parlamentnej demokracie. Podpredsedníčka strany Mária Kolíková kritizovala, že taká zásadná ústavná zmena vzniká bez širšej odbornej a verejnej diskusie. Jej kolega Ondrej Dostál tvrdí, že referendum o predčasných voľbách je nástroj populistických strán, ktoré nerešpektujú výsledky volieb.

Výhrady má aj Progresívne Slovensko. Hnutie síce pripustilo podporu predčasných volieb v aktuálnej politickej situácii, odmieta však meniť ústavu spolu so súčasnou koalíciou.

KDH upozornilo, že ústavu nemožno meniť bez dôkladnej spoločenskej a odbornej diskusie. Podľa hnutia musia ústavné zmeny posilňovať dôveru v právny štát, nie prinášať ďalšiu neistotu.

Ministerstvo spravodlivosti argumentuje, že nový mechanizmus má riešiť situácie, keď parlament stratí dôveru verejnosti. Referendum by prezident vyhlásil po petícii podpísanej najmenej 350-tisíc občanmi. Parlament by odvolali, ak by za jeho koniec hlasovala trojpätinová väčšina z počtu voličov, ktorí sa zúčastnili na posledných parlamentných voľbách.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ombudsman odhalil podozrenia z násilia vo väznici pri Trnave

Monitoring verejného ochrancu práv vo väznici v Hrnčiarovciach nad Parnou odhalil vážne nedostatky pri zaobchádzaní s odsúdenými aj v podmienkach výkonu trestu. Ombudsman Róbert Dobrovodský upozornil najmä na podozrenia z fyzického násilia zo strany príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže.

Podľa monitorovacieho tímu približne tretina oslovených väzňov spomenula násilie zo strany dozorcov, pričom viacerí hovorili aj o osobnej skúsenosti. Odsúdení opisovali najmä používanie faciek či fyzických trestov ako formy zastrašovania alebo vynucovania poslušnosti.

Kontrola odhalila problémy aj na oddiele s prísnejším režimom výkonu trestu. Odsúdení tam mali obmedzený prístup k odbornej pomoci, liečbe závislostí či resocializačným aktivitám. Monitoring zároveň poukázal na zlé materiálne podmienky, opotrebované vybavenie ciel a nedôstojné prostredie v časti ústavu.

„Výkon trestu nesmie viesť k pasivite, sociálnej izolácii a rezignácii na pozitívnu zmenu správania,“ zhodnotil, no vyzdvihol aj pozitívne príklady. Dobre hodnotený bol oddiel špecializovaného zaobchádzania a oddiel ochranných liečení, kde personál podľa zistení pristupoval k väzňom individuálne a podporoval ich zapájanie do terapeutických či voľnočasových programov.

Zistenia už dostali vedenie väznice aj Generálna prokuratúra SR. Ústav časť odporúčaní odmietol s odvolaním sa na bezpečnostné, personálne a kapacitné dôvody.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.