Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Taraba vyčlenil 50 miliónov na obnovu kultúrnych inštitúcií

Ministerstvo životného prostredia SR vyčlenilo 50 miliónov eur z Modernizačného fondu na obnovu 50 kultúrnych inštitúcií, ako sú kaštiele, knižnice či kultúrne domy. Oznámil to podpredseda vlády SR a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) spolu s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (nominantka SNS) v obci Svätý Peter, kde historický Zichyho kaštieľ prejde rekonštrukciou za vyše milión eur.

„O kultúre netreba vykrikovať, ale treba jej pomôcť. Tak, ako pomáhame obciam pri komplexnej obnove obecných úradov, materských či základných škôl, ale aj športových hál, chcem poďakovať všetkým samosprávam zo siedmich krajov, ktoré sa prihlásili do obnovy kultúrnych pamiatok,“ zdôraznil Taraba.

Cieľom projektu obnovy kaštieľa v obci Svätý Peter je zmeniť chátrajúci kaštieľ na moderný kultúrny priestor. Rekonštrukcia zahŕňa zateplenie, výmenu okien a rozvodov, ale aj ekologické riešenia, ako sú zelené steny, dažďové záhrady, solárne panely a tepelné čerpadlo.

Šimkovičová uviedla, že spustenie novej etapy obnovy kultúrnych objektov predstavuje dôležitý krok v prepojení ochrany kultúrneho dedičstva s rozvojom regiónov. Osobitnú pozornosť venovala aj kultúrnym domom v obciach, ktoré označila za kľúčovú infraštruktúru miestneho spoločenského života.

„Mnohé kultúrne domy boli dlhé roky zanedbané a ich technický stav si vyžaduje rekonštrukciu. Cieľom je, aby sa z nich stali moderné, funkčné a bezpečné priestory, ktoré budú dlhodobo slúžiť kultúrnemu životu v obciach,“ dodala ministerka.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kišš: Vláda prichádza s prorastovými opatreniami neskoro

Opatrenia na podporu hospodárskeho rastu, o ktorých začína diskutovať vládna koalícia, nie sú podľa opozičného poslanca Progresívneho Slovenska Štefana Kišša reformným balíkom. Označil ich za slabé, nekompletné a oneskorené.

PS má podľa neho k dispozícii zoznam návrhov, ktoré ešte nie sú spracované do paragrafového znenia.

Opatrenia rozdelil do troch skupín. Do prvej zaradil podľa jeho slov zbytočné kroky, ktoré pomáhajú vybraným firmám alebo deformujú podnikateľské prostredie. Spomenul napríklad nový nástroj na prípravu PPP projektov, rozsiahle kontroly pokladničných blokov či úľavy na cenách energií pre vybrané podniky.

Druhou kategóriou sú návrhy, ktoré podľa PS opozícia presadzuje dlhodobo. Ide napríklad o investície z Modernizačného fondu, možnosť založiť si živnosť od 16 rokov alebo jednoduchšie uznávanie vzdelania zo zahraničia.

Treťou kategóriou sú podľa neho zásadnejšie opatrenia, ktoré by mohli pomôcť. „Na opatrenia, ako sú nižšie daňovo-odvodové zaťaženie, zrýchlené odpisovanie investícií vo firmách, po ktorých tiež voláme tri roky, píšeme o nich v našom dokumente Tresk a máme ich predložené v parlamente, sa pravdepodobne až tak nezmôžu,“ predpokladá Kišš.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Vojna s Iránom vyšla USA zatiaľ na 29 miliárd dolárov

Náklady Spojených štátov na vojnu proti Iránu dosiahli podľa Pentagónu už 29 miliárd dolárov. Oznámil to v utorok vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany. Oproti odhadu z konca apríla ide o nárast o štyri miliardy dolárov.

Ešte 29. apríla Pentagón uvádzal, že vojenský konflikt stál Spojené štáty 25 miliárd dolárov. Aktuálny odhad zahŕňa podľa predstaviteľov rezortu obrany nové výdavky na opravy a výmenu techniky aj operačné náklady.

Informáciu poskytol Jules Hurst, ktorý dočasne vykonáva funkciu kontrolóra Pentagónu. Pred kongresmanmi vystúpil spolu s ministrom obrany Petom Hegsethom a predsedom Zboru náčelníkov štábov generálom Danom Cainom.

„Tím spoločného štábu a tím kontrolóra tento odhad neustále prehodnocujú,“ povedal Hurst počas vypočutia v Kongrese.

Nie je jasné, akým spôsobom Pentagón dospel k sume 29 miliárd dolárov. Agentúra Reuters už v marci informovala, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa odhadovala náklady za prvých šesť dní vojny najmenej na 11,3 miliardy dolárov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Železnice si prevzali nový vlak na kontrolu koľají

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) v utorok v Bratislave prevzali druhý diagnostický vlak na meranie geometrie koľají. Nové vozidlo má zlepšiť monitoring stavu tratí a zefektívniť ich opravy.

Na slávnostnom odovzdaní sa zúčastnili minister dopravy Jozef Ráž (nominant Smeru), generálny riaditeľ ŽSR Miroslav Garaj aj zástupcovia dodávateľov. Prvé diagnostické vozidlo na nedeštruktívne testovanie prevzali železnice v roku 2023.

„Investície do moderných diagnostických technológií sú investíciami do bezpečnosti a spoľahlivosti celej železničnej siete,“ uviedol Ráž. Podľa Garaja ide o významný krok v oblasti správy a údržby infraštruktúry, ktorý umožní presnejšie a rýchlejšie identifikovať problémy na tratiach.

Riaditeľ Výskumného a vývojového ústavu železníc Ján Urda označil nové technológie za zásadný posun smerom k digitalizácii a centralizovanému spracovaniu dát.

Diagnostické vozidlo dokáže bezkontaktne merať geometrické parametre koľají pri rýchlosti až 160 kilometrov za hodinu. Súčasťou výbavy je bezpečnostný systém ETCS. Vozidlo dodala česká spoločnosť NDCon LOGIC a financovanie zabezpečil Slovenský investičný holding z fondov EÚ.

Po skúšobnej prevádzke plánujú ŽSR nasadiť vlak do rutinnej prevádzky. Nahradiť má merací vozeň GPK, ktorý používajú už od roku 1984.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Merz vyzval Nemecko na reformy, odborári ho vypískali

Nemecký kancelár Friedrich Merz vyzval krajinu na zásadné reformy a varoval, že bez zmien môže Nemecko zaostať v rýchlo sa meniacom svete. Jeho prejav pred odborármi však v utorok sprevádzali piskot, bučanie aj nesúhlasné reakcie publika.

Po roku vo funkcii čelí Merz poklesu popularity a jeho vláda sporom o rozsah a tempo reforiem najväčšej európskej ekonomiky. Kabinet rieši najmä otázky obnovy hospodárskeho rastu, rastúcich nákladov na zdravotníctvo a dôchodkového systému.

Napätá atmosféra medzi delegátmi zastupujúcimi pracovníkov priemyslu, verejného sektora aj služieb podľa agentúry Reuters odráža širší konflikt v nemeckej politike o smerovaní krajiny. Tradičné strany pritom strácajú podporu v prospech Alternatívy pre Nemecko.

Merz vyhlásil, že krajina si dlhé roky vytvárala vlastné problémy a zanedbávala modernizáciu. „Nemecko sa musí spamätať. Musí riešiť štrukturálne problémy, ktoré sme dlhé roky odkladali,“ povedal kancelár.

Podľa neho podniky poškodzujú vysoké náklady a byrokracia, čo ohrozuje pracovné miesta aj budúcu prosperitu.

Kritiku publika vyvolali najmä jeho návrhy na reformu zdravotníctva a dôchodkového systému. Časť odborárov reagovala piskotom, smiechom aj palcami nadol.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ústavný súd odmietol sťažnosti v prípade záchrankového tendra

Ústavný súd SR odmietol sťažnosti Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v prípade záchrankového tendra z roku 2019. Uviedol, že ochranu práv sťažovateľov mohli a môžu poskytnúť správne súdy. Informoval o tom Úrad pre verejné obstarávanie na sociálnej sieti.

„Úrad pre verejné obstarávanie odmietnutie ústavných sťažností berie na vedomie. V prípade koná vo veci správneho deliktu v súlade s platnou legislatívou. Pre prebiehajúce správne konanie sa úrad k tejto veci nebude bližšie vyjadrovať,“ dodal.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a Všeobecná zdravotná poisťovňa vo februári tohto roka podali ústavnú sťažnosť vo veci takzvaného záchrankového tendra z roku 2019 proti postupu a rozhodnutiam Úradu pre verejné obstarávanie a Rady Úradu pre verejné obstarávanie.

Tá v decembri 2025 zamietla odvolanie poisťovne v konaní týkajúcom sa výberového konania na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby z roku 2019. Výberové konanie sa týkalo vydania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby pre 328 sídiel staníc (bodov) záchrannej zdravotnej služby. Rada zastavila taktiež odvolanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.