Preskočiť na obsah
  |  

Ďalší britský minister odstúpil, kritizuje Starmerovo vedenie

Britský minister zdravotníctva Zubir Ahmed v utorok rezignoval na svoju funkciu na protest proti vedeniu premiéra Keira Starmera. Pridal sa tak k viacerým nižšie postaveným členom vlády, ktorí odstúpili z podobných dôvodov.

Ahmed vo svojom rezignačnom liste zverejnenom na sociálnej sieti X uviedol, že úspechy vlády zatieňuje nedostatok hodnotovo orientovaného líderstva zo strany premiéra.

„Je zrejmé, že bez ohľadu na rozsah individuálnych úspechov a pokroku ich teraz zatieňuje a oslabuje nedostatok hodnotovo orientovaného vedenia v centre,“ napísal.

Zároveň tvrdí, že britská verejnosť stratila dôveru v predsedu vlády. „Z posledných dní je jasné, že verejnosť v celej Británii už nenávratne stratila dôveru vo vás ako premiéra,“ odkázal Starmerovi.

Ahmed je ďalším z nižšie postavených ministrov, ktorí odstúpili na protest proti vedeniu labouristickej vlády.

(reuters, bak)

  |  

Šimečka vyzýva Fica na televízny duel

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka vyzval premiéra a šéfa Smeru Roberta Fica na televízny duel. „Máte zjavne obsesiu mojou rodinou, neustále o nej rozprávate, lustrujete ju, tak poďte mi to povedať z očí do očí,“ odkázal Šimečka Ficovi.

Predseda PS by sa s Ficom rád stretol v televíznom dueli už túto nedeľu (17. mája).

„Ja mám diskutovať s Tiborom Gašparom, ale on vám určite rád prepustí svoje miesto. Vy mi môžete povedať niečo o mojej rodine a ja vám poviem o tom, ako žijú ľudia na Slovensku. Vy môžete hovoriť o 14 rokov starých faktúrach a ja vám poviem o 14 rokoch vašich vlád, počas ktorých ste zbedačili Slovensko,“ dodal Šimečka vo videu na sociálnej sieti.

(red)

  |  

Maďarský premiér a ministri zložili prísahu v parlamente

Nová maďarská vláda vedená premiérom Péterom Magyarom v utorok v Národnom zhromaždení zložila prísahu. Skončil sa tak mandát piatej vlády Viktora Orbána.

Zasadnutie parlamentu malo jediný bod programu, zloženie prísahy členov nového kabinetu. Magyar predstavil poslancom ministrov svojej vlády.

Premiér zároveň oznámil, že štyri ministerstvá budú mať kľúčovú úlohu pri „zmene režimu“, ktorú ohlásil, a preto ich šéfovia dostanú v rámci kabinetu právo veta. Týka sa to rezortov financií, zdravotníctva, školstva a záležitostí detí a spravodlivosti.

Server vg.hu uviedol, že v praxi tak môžu mať mimoriadne silnú právomoc pri rozhodnutiach kabinetu. Ministri si následne v Sándorovom paláci prevzali od prezidenta Tamása Sulyoka menovacie dekréty.

(reuters, tasr, bak)

  |  

Taraba vyčlenil 50 miliónov na obnovu kultúrnych inštitúcií

Ministerstvo životného prostredia SR vyčlenilo 50 miliónov eur z Modernizačného fondu na obnovu 50 kultúrnych inštitúcií, ako sú kaštiele, knižnice či kultúrne domy. Oznámil to podpredseda vlády SR a minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) spolu s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (nominantka SNS) v obci Svätý Peter, kde historický Zichyho kaštieľ prejde rekonštrukciou za vyše milión eur.

„O kultúre netreba vykrikovať, ale treba jej pomôcť. Tak, ako pomáhame obciam pri komplexnej obnove obecných úradov, materských či základných škôl, ale aj športových hál, chcem poďakovať všetkým samosprávam zo siedmich krajov, ktoré sa prihlásili do obnovy kultúrnych pamiatok,“ zdôraznil Taraba.

Cieľom projektu obnovy kaštieľa v obci Svätý Peter je zmeniť chátrajúci kaštieľ na moderný kultúrny priestor. Rekonštrukcia zahŕňa zateplenie, výmenu okien a rozvodov, ale aj ekologické riešenia, ako sú zelené steny, dažďové záhrady, solárne panely a tepelné čerpadlo.

Šimkovičová uviedla, že spustenie novej etapy obnovy kultúrnych objektov predstavuje dôležitý krok v prepojení ochrany kultúrneho dedičstva s rozvojom regiónov. Osobitnú pozornosť venovala aj kultúrnym domom v obciach, ktoré označila za kľúčovú infraštruktúru miestneho spoločenského života.

„Mnohé kultúrne domy boli dlhé roky zanedbané a ich technický stav si vyžaduje rekonštrukciu. Cieľom je, aby sa z nich stali moderné, funkčné a bezpečné priestory, ktoré budú dlhodobo slúžiť kultúrnemu životu v obciach,“ dodala ministerka.

(tasr, bak)

  |  

Kišš: Vláda prichádza s prorastovými opatreniami neskoro

Opatrenia na podporu hospodárskeho rastu, o ktorých začína diskutovať vládna koalícia, nie sú podľa opozičného poslanca Progresívneho Slovenska Štefana Kišša reformným balíkom. Označil ich za slabé, nekompletné a oneskorené.

PS má podľa neho k dispozícii zoznam návrhov, ktoré ešte nie sú spracované do paragrafového znenia.

Opatrenia rozdelil do troch skupín. Do prvej zaradil podľa jeho slov zbytočné kroky, ktoré pomáhajú vybraným firmám alebo deformujú podnikateľské prostredie. Spomenul napríklad nový nástroj na prípravu PPP projektov, rozsiahle kontroly pokladničných blokov či úľavy na cenách energií pre vybrané podniky.

Druhou kategóriou sú návrhy, ktoré podľa PS opozícia presadzuje dlhodobo. Ide napríklad o investície z Modernizačného fondu, možnosť založiť si živnosť od 16 rokov alebo jednoduchšie uznávanie vzdelania zo zahraničia.

Treťou kategóriou sú podľa neho zásadnejšie opatrenia, ktoré by mohli pomôcť. „Na opatrenia, ako sú nižšie daňovo-odvodové zaťaženie, zrýchlené odpisovanie investícií vo firmách, po ktorých tiež voláme tri roky, píšeme o nich v našom dokumente Tresk a máme ich predložené v parlamente, sa pravdepodobne až tak nezmôžu,“ predpokladá Kišš.

(tasr, bak)

  |  

Vojna s Iránom vyšla USA zatiaľ na 29 miliárd dolárov

Náklady Spojených štátov na vojnu proti Iránu dosiahli podľa Pentagónu už 29 miliárd dolárov. Oznámil to v utorok vysokopostavený predstaviteľ amerického ministerstva obrany. Oproti odhadu z konca apríla ide o nárast o štyri miliardy dolárov.

Ešte 29. apríla Pentagón uvádzal, že vojenský konflikt stál Spojené štáty 25 miliárd dolárov. Aktuálny odhad zahŕňa podľa predstaviteľov rezortu obrany nové výdavky na opravy a výmenu techniky aj operačné náklady.

Informáciu poskytol Jules Hurst, ktorý dočasne vykonáva funkciu kontrolóra Pentagónu. Pred kongresmanmi vystúpil spolu s ministrom obrany Petom Hegsethom a predsedom Zboru náčelníkov štábov generálom Danom Cainom.

„Tím spoločného štábu a tím kontrolóra tento odhad neustále prehodnocujú,“ povedal Hurst počas vypočutia v Kongrese.

Nie je jasné, akým spôsobom Pentagón dospel k sume 29 miliárd dolárov. Agentúra Reuters už v marci informovala, že administratíva prezidenta Donalda Trumpa odhadovala náklady za prvých šesť dní vojny najmenej na 11,3 miliardy dolárov.

(reuters, bak)