Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Umelá inteligencia mení kybervojnu, ECB vyzýva banky konať

Člen rady Európskej centrálnej banky (ECB) Frank Elderson vyzval banky v eurozóne, aby sa urýchlene pripravili na novú generáciu kybernetických hrozieb spojených s umelou inteligenciou.

Varovanie prišlo po správach o modeli Mythos od spoločnosti Anthropic, ktorý podľa odborníkov dokáže odhaľovať slabé miesta v bankových IT systémoch výrazne efektívnejšie ako doterajšie nástroje.

Elderson v rozhovore pre ECB Supervision Newsletter upozornil, že aj keď banky v eurozóne zatiaľ k platforme Mythos prístup nemajú, nemôžu si dovoliť pasivitu. „To, že neexistuje prístup, nie je ospravedlnením pre nečinnosť. Naopak, je ešte dôležitejšie, aby banky konali okamžite,“ povedal.

Reuters tento týždeň informoval, že viaceré veľké americké banky, ktoré získali skorý prístup k systému Mythos, už narýchlo opravujú desiatky bezpečnostných slabín, ktoré nástroj odhalil. Odborníci na kyberbezpečnosť považujú technológiu za významnú výzvu pre finančný sektor a regulačné orgány začínajú varovať pred novou érou útokov podporovaných AI.

Elderson zároveň upozornil, že súčasný model môže byť len začiatkom. Banky sa podľa neho musia pripraviť na ešte výkonnejšie systémy umelej inteligencie, ktoré môžu prísť na trh v krátkom čase a umožniť agresívnejšie formy kybernetických útokov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zmluvy pre kultúru začal Fond na podporu umenia obnovovať

Fond na podporu umenia (FPU) začal pripravovať dodatky k viacročným zmluvám pre kultúrne organizácie a projekty, ktoré mali schválenú podporu na viac rokov. Organizácie tento krok vítajú a tvrdia, že ním fond nepriamo potvrdil platnosť pôvodných zmlúv.

Podľa Michala Berezňáka z Nadácie Cvernovka viacročné zmluvy od začiatku zakladali legitímny nárok na pokračovanie financovania po splnení podmienok. Upozornil však, že dodatky zatiaľ neboli doručené všetkým prijímateľom a nie je jasné, či FPU postupuje voči všetkým organizáciám rovnako.

Kritika smeruje aj na ministerstvo kultúry a Radu FPU za doterajší postup pri kontrole projektov. Združenia upozorňujú, že doteraz nikto nezverejnil výsledky auditov ani konkrétne pochybenia. „O to vážnejšia je teraz otázka, kto bude niesť zodpovednosť za chaos, ktorý vznikol,“ ozrejmil Berezňák a spomenul finančné aj organizačné škody.

Ministerstvo kultúry minulý týždeň reagovalo, že kontrola takzvaných trojročných zmlúv stále pokračuje. Predbežné zistenia však naznačujú, že v minulosti kontrolné mechanizmy nefungovali dostatočne a neboli v súlade so zákonom.

Spor sa začal po marcovom uznesení Rady FPU o viacročných zmluvách. Aj keď fond aj ministerstvo následne tvrdili, že zmluvy iba pozastavili, časť organizácií podala podnet na Generálnu prokuratúru SR s argumentom, že Rada prekročila svoje právomoci.

(tasr, max)

Minúta  |  

Mimovládky namietajú deportácie Ukrajincov z USA cez Poľsko

Amnesty International a Human Rights First vyzvali Poľsko, aby prestalo spolupracovať pri deportačných letoch Spojených štátov, ktoré cez poľské územie prevážajú ukrajinských občanov späť na Ukrajinu. Organizácie namietajú, že takýto postup môže porušovať medzinárodné právo, keďže Ukrajina zostáva aktívnou vojnovou zónou.

Podľa spoločného vyhlásenia americká imigračná a colná správa ICE uskutočnila najmenej dva takéto lety v novembri minulého roka a tento rok v marci. Cez Poľsko mali takto deportovať viac ako 50 Ukrajincov. Ďalší let podľa organizácií pristál na letisku Rzeszów-Jasionka aj 30. apríla, počet pasažierov však nie je známy.

Poľské ministerstvo vnútra odmieta, že by Varšava bola priamo zapojená do deportácií. Hovorkyňa Karolina Galecká uviedla, že Poľsko slúžilo iba ako tranzitný bod a medzi Poľskom a USA neexistuje dohoda o deportáciách. Pohraničná stráž vykonávala len štandardné kontrolné procedúry.

Administratíva prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa v poslednom období výrazne rozšírila deportácie a zásahy proti migrantom. Kritici tvrdia, že postup Washingtonu oslabuje ochranu utečencov a princíp zákazu návratu osôb do krajín, kde im hrozí nebezpečenstvo.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovensko žiada predĺžiť rokovania o pandemickej dohode

Na májovom zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia WHO chce Slovensko podporiť predĺženie rokovaní o kľúčovej prílohe pandemickej dohody, ktorá sa týka systému zdieľania benefitov a prístupu k patogénom (PABS). Vláda považuje súčasný návrh za nedostatočne rozpracovaný a žiada dopracovanie viacerých oblastí.

Ako uviedlo ministerstvo zdravotníctva, členské štáty WHO majú v Ženeve rozhodnúť o predĺžení rokovaní o ďalší rok. Slovensko chce podporiť pokračovanie diskusií, zároveň však plánuje presadzovať prísnejšie pravidlá biologickej bezpečnosti, jasnejší režim právnej zodpovednosti za škody a dôslednú ochranu osobných údajov.

Systém PABS má zabezpečiť férové zdieľanie vzoriek nebezpečných patogénov medzi krajinami a zároveň spravodlivý prístup k benefitom, ktoré z nich vzniknú, napríklad vakcínam, testom či liekom. Rokovania sa zameriavajú najmä na praktické fungovanie mechanizmu.

Pandemickú dohodu prijali členské štáty WHO minulý rok po viac ako troch rokoch rokovaní, ktoré odštartovala pandémia COVID-19. Cieľom dokumentu je zabrániť chaosu a nekoordinovaným reakciám štátov pri budúcich globálnych zdravotných krízach.

Slovenskú delegáciu na zasadnutí WHO povedie štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Michal Štofko.

(tasr, max)

Minúta  |  

Únia chce posilniť výrobu liekov a znížiť závislosť od tretích krajín

Európsky parlament a členské štáty sa predbežne dohodli na nových pravidlách, ktoré majú zlepšiť dostupnosť kritických liekov v Európskej únii a zároveň posilniť konkurencieschopnosť farmaceutického sektora.

Opatrenia sa týkajú najmä antibiotík, inzulínu, vakcín či liekov na chronické ochorenia. Cieľom je obmedziť závislosť od krajín mimo EÚ a zabezpečiť stabilnejšie dodávky pre pacientov.

Dohoda počíta s vytváraním strategických priemyselných projektov priamo v Únii. Firmy, ktoré získajú národnú alebo európsku finančnú podporu, budú musieť uprednostniť zásobovanie európskeho trhu.

Nové pravidlá zároveň umožnia členským štátom spoločné obstarávanie liekov. Európska komisia bude povinná spustiť obstarávanie, ak oň požiada najmenej päť krajín.

Pri verejných zákazkách budú mať výhodu spoločnosti vyrábajúce lieky alebo účinné látky v Európskej únii. Súčasťou opatrení sú aj rýchlejšie schvaľovacie procesy pre strategické projekty.

Predkladatelia dohody tvrdia, že opatrenia majú posilniť odolnosť európskeho zdravotníctva a znížiť riziko výpadkov liekov. Predbežnú dohodu ešte musia schváliť Európsky parlament aj Rada EÚ.

(europarl, bak)

Minúta  |  

Tunel Višňové otvoria sčasti v stredu, čistenie ukončili skôr

Pôvodne plánovaná dvojtýždňová jarná uzávera tunela Višňové sa skončí s niekoľkodňovým predstihom. Ako informovala žilinská krajská polícia na sociálnej sieti, v stredu otvoria ľavú tunelovú rúru v smere do Bratislavy. Napokon sa tak aj stalo o pol dvanástej dopoludnia.

Pravú tunelovú rúru v smere do Košíc otvoria následne vo štvrtok v predpoludňajších hodinách.

Premiérovú údržbu tunela od jeho otvorenia na konci vlaňajšieho decembra pôvodne rozvrhli na dva týždne a mala trvať do 17. mája. Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti Filip Macháček ešte pred jej začiatkom avizoval, že sa budú snažiť údržbu urýchliť tak, aby dopravné obmedzenia na diaľničnom úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala trvali čo najkratšie.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.