Preskočiť na obsah
  |  

Hamas údajne obnovuje silu, Izrael útoky na Gazu zintenzívnil

Izrael v posledných týždňoch výrazne zintenzívnil útoky v Pásme Gazy po tom, ako sa skončila spoločná vojenská operácia USA a Izraela proti Iránu. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Gaze zahynulo od 8. apríla najmenej 120 Palestínčanov vrátane žien a detí, pričom počet útokov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím citeľne vzrástol.

Organizácia na monitorovanie konfliktov ACLED vyčíslila, že Izrael vykonal v apríli o 35 percent viac útokov než v marci.

Izraelskí predstavitelia pritom varujú, že Hamas v posledných týždňoch obnovuje svoje kapacity, upevňuje kontrolu nad územím a opäť vyrába zbrane. Armáda preto pripravuje aj možné scenáre širšieho obnovenia bojov.

Prímerie z minulého roka síce zastavilo rozsiahlu vojnu, no rokovania o trvalom riešení stagnujú. Izrael naďalej kontroluje viac než polovicu Gazy a väčšina obyvateľov žije v provizórnych podmienkach v pobrežných oblastiach. Viaceré útoky z posledného obdobia smerovali na policajné jednotky Hamasu či bezpečnostné stanovištia.

Palestínčania hovoria, že napriek oficiálnemu prímeriu sa vojna v skutočnosti neskončila. Situácia zároveň komplikuje obsiahlejší plán amerického prezidenta Donalda Trumpa na stabilizáciu regiónu a obnovu Gazy po rokoch konfliktu.

(reuters, max)

  |  

Sporný prorastový balík, SNS odmieta zásahy do rekreačných poukazov

SNS ostro kritizuje pripravované prorastové opatrenia ministerstva hospodárstva a avizuje, že ich otvorí na najbližšej koaličnej rade. Národniarom prekáža najmä návrh na rušenie alebo obmedzenie rekreačných a športových poukazov, ktorý podľa nich ukazuje nepochopenie fungovania ekonomiky aj podpory domáceho cestovného ruchu.

Riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová spresnila, že opatrenia pôsobia nesystémovo a chaoticky. Strana namieta, že Slovensko potrebuje skutočné reformy zamerané na nižšie dane, podporu podnikateľov a posilnenie kúpnej sily obyvateľov. Práve vyššia spotreba domácností by mala byť motorom ekonomického rastu.

Výhrady voči rušeniu poukazov pred rokovaním vlády vyjadril aj minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nominant Smeru).

Ministerstvo hospodárstva v utorok odmietlo priebežne komentovať detaily návrhov s tým, že konečné rozhodnutie je na koaličných partneroch. Premiér Robert Fico (Smer) už avizoval, že koaličná rada sa má prorastovými opatreniami zaoberať vo štvrtok, pričom prvé konkrétne rozhodnutia by následne mohla schváliť vláda.

(tasr, max)

  |  

Galek vyzval vládu pripraviť sa na kúpu akcií Slovenských elektrární

Opozičná SaS podporuje možnosť, aby štát zvýšil svoj podiel v Slovenských elektrárňach na väčšinových 51 percent. Podľa poslanca Karola Galeka by sa vláda mala už teraz pripravovať na využitie predkupného práva na ďalších 17 percent akcií spoločnosti, ktoré môže získať po definitívnom povolení oboch nových blokov Mochoviec.

Slovensko dnes vlastní 34 percent Slovenských elektrární, zvyšok kontroluje skupina EPH. Predkupné právo si štát môže uplatniť do šiestich mesiacov od vydania konečného povolenia pre štvrtý blok Mochoviec. Úrad jadrového dozoru už v apríli zverejnil návrh rozhodnutia a aktuálne vyhodnocuje pripomienky.

SaS tvrdí, že prípadné odkúpenie musí byť maximálne transparentné. „Musíme dopredu vedieť, koľko to bude stáť, kde na to vziať, a takisto, keď tam budú nejaké znalecké posudky, čo určite budú, aby to robili naozaj zodpovedné a overené osoby,“ zdôraznil Galek.

Strana plánuje predložiť do parlamentu osobitný zákon, ktorý by celý proces upravil a podriadil kontrole hospodárskeho výboru Národnej rady SR.

Liberáli zároveň hovoria o potrebe širšej verejnej diskusie, keďže ide o strategickú otázku energetickej bezpečnosti štátu.

(tasr, max)

  |  

Umelá inteligencia mení kybervojnu, ECB vyzýva banky konať

Člen rady Európskej centrálnej banky (ECB) Frank Elderson vyzval banky v eurozóne, aby sa urýchlene pripravili na novú generáciu kybernetických hrozieb spojených s umelou inteligenciou.

Varovanie prišlo po správach o modeli Mythos od spoločnosti Anthropic, ktorý podľa odborníkov dokáže odhaľovať slabé miesta v bankových IT systémoch výrazne efektívnejšie ako doterajšie nástroje.

Elderson v rozhovore pre ECB Supervision Newsletter upozornil, že aj keď banky v eurozóne zatiaľ k platforme Mythos prístup nemajú, nemôžu si dovoliť pasivitu. „To, že neexistuje prístup, nie je ospravedlnením pre nečinnosť. Naopak, je ešte dôležitejšie, aby banky konali okamžite,“ povedal.

Reuters tento týždeň informoval, že viaceré veľké americké banky, ktoré získali skorý prístup k systému Mythos, už narýchlo opravujú desiatky bezpečnostných slabín, ktoré nástroj odhalil. Odborníci na kyberbezpečnosť považujú technológiu za významnú výzvu pre finančný sektor a regulačné orgány začínajú varovať pred novou érou útokov podporovaných AI.

Elderson zároveň upozornil, že súčasný model môže byť len začiatkom. Banky sa podľa neho musia pripraviť na ešte výkonnejšie systémy umelej inteligencie, ktoré môžu prísť na trh v krátkom čase a umožniť agresívnejšie formy kybernetických útokov.

(reuters, max)

  |  

Zmluvy pre kultúru začal Fond na podporu umenia obnovovať

Fond na podporu umenia (FPU) začal pripravovať dodatky k viacročným zmluvám pre kultúrne organizácie a projekty, ktoré mali schválenú podporu na viac rokov. Organizácie tento krok vítajú a tvrdia, že ním fond nepriamo potvrdil platnosť pôvodných zmlúv.

Podľa Michala Berezňáka z Nadácie Cvernovka viacročné zmluvy od začiatku zakladali legitímny nárok na pokračovanie financovania po splnení podmienok. Upozornil však, že dodatky zatiaľ neboli doručené všetkým prijímateľom a nie je jasné, či FPU postupuje voči všetkým organizáciám rovnako.

Kritika smeruje aj na ministerstvo kultúry a Radu FPU za doterajší postup pri kontrole projektov. Združenia upozorňujú, že doteraz nikto nezverejnil výsledky auditov ani konkrétne pochybenia. „O to vážnejšia je teraz otázka, kto bude niesť zodpovednosť za chaos, ktorý vznikol,“ ozrejmil Berezňák a spomenul finančné aj organizačné škody.

Ministerstvo kultúry minulý týždeň reagovalo, že kontrola takzvaných trojročných zmlúv stále pokračuje. Predbežné zistenia však naznačujú, že v minulosti kontrolné mechanizmy nefungovali dostatočne a neboli v súlade so zákonom.

Spor sa začal po marcovom uznesení Rady FPU o viacročných zmluvách. Aj keď fond aj ministerstvo následne tvrdili, že zmluvy iba pozastavili, časť organizácií podala podnet na Generálnu prokuratúru SR s argumentom, že Rada prekročila svoje právomoci.

(tasr, max)

  |  

Mimovládky namietajú deportácie Ukrajincov z USA cez Poľsko

Amnesty International a Human Rights First vyzvali Poľsko, aby prestalo spolupracovať pri deportačných letoch Spojených štátov, ktoré cez poľské územie prevážajú ukrajinských občanov späť na Ukrajinu. Organizácie namietajú, že takýto postup môže porušovať medzinárodné právo, keďže Ukrajina zostáva aktívnou vojnovou zónou.

Podľa spoločného vyhlásenia americká imigračná a colná správa ICE uskutočnila najmenej dva takéto lety v novembri minulého roka a tento rok v marci. Cez Poľsko mali takto deportovať viac ako 50 Ukrajincov. Ďalší let podľa organizácií pristál na letisku Rzeszów-Jasionka aj 30. apríla, počet pasažierov však nie je známy.

Poľské ministerstvo vnútra odmieta, že by Varšava bola priamo zapojená do deportácií. Hovorkyňa Karolina Galecká uviedla, že Poľsko slúžilo iba ako tranzitný bod a medzi Poľskom a USA neexistuje dohoda o deportáciách. Pohraničná stráž vykonávala len štandardné kontrolné procedúry.

Administratíva prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa v poslednom období výrazne rozšírila deportácie a zásahy proti migrantom. Kritici tvrdia, že postup Washingtonu oslabuje ochranu utečencov a princíp zákazu návratu osôb do krajín, kde im hrozí nebezpečenstvo.

(reuters, max)