José Manuel Albares vyhlásil, že Európska únia potrebuje stálu armádu, aby odstrašila nepriateľov a zabezpečila, že jej obrana nebude závislá od Ameriky.
„Nemôžeme sa každé ráno prebúdzať s otázkou, čo urobia USA nabudúce. Naši občania si zaslúžia niečo lepšie,“ povedal Albares v rozhovore pre Politico uprostred pretrvávajúceho sporu medzi oboma krajinami po tom, ako Španielsko odmietlo americkým vojenským lietadlám povoliť využívanie svojho vzdušného priestoru v rámci operácií súvisiacich s vojnou v Iráne.
Albares tvrdil, že neistota v súvislosti so zahraničnou politikou Washingtonu a budúcnosťou aliancie NATO si vyžaduje „spoločnú vojenskú obrannú kapacitu“ pre Európu.
„Toto je moment suverenity a nezávislosti Európy. Američania nás k tomu vyzývajú,“ povedal.
„Musíme sa zbaviť závislosti. Oslobodiť sa od závislosti znamená byť zbavení nátlaku, či už ide o clá, alebo použitie vojenskej hrozby. A oslobodiť sa od dôsledkov rozhodnutí niekoho iného.“
Odmietnutie Španielska povoliť americkým vojenským lietadlám využívať jeho letecké základne na operácie súvisiace s Iránom vyvolalo hrozby Washingtonu obchodnými opatreniami, stiahnutím vojsk, a dokonca pozastavením aj členstva v NATO.
Albares povedal, že podľa neho kroky na vytvorenie európskej armády neoslabia NATO, a porovnal ju s americkou armádou: „Spojené štáty posilňujú svoju armádu a nikto si nemyslí, že to oslabuje NATO. Ak NATO už neposkytuje bezpečnosť, ktorú poskytovalo predtým... (potom) musíme ako Európania urobiť viac.“
Španielsky minister zahraničných vecí uviedol, že Európa by sa mala pokúsiť obnoviť odstrašovanie, ktoré sa predpokladá v článku 5 Severoatlantickej zmluvy, pričom odkázal na klauzulu NATO o vzájomnej obrane. Cieľom je podľa neho dať jasne najavo, že každá krajina, ktorá chce vyvíjať nátlak na Európu, by sa mala obzrieť inde, pretože európske štáty budú stáť pri sebe.
Albares už predtým vyzval na hlbšiu vojenskú integráciu v rámci EÚ. V rozhovore pre španielsky týždenník Euro EFE, uverejnenom v januári, minister za Socialistickú stranu uviedol, že Európa musí integrovať svoj obranný priemysel a „smerovať k európskej armáde“, aby sa vyhla závislosti od „tretích strán“ v oblasti svojej bezpečnosti.
Podľa štúdie Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) vojenské výdavky v Španielsku v roku 2025 sa zvýšili o 50 percent na 40,2 miliardy USD.
Tým sa jeho vojenské výdavky prvýkrát od roku 1994 dostali nad úroveň 2 percent hrubého domáceho produktu (HDP), pričom v roku 2016 boli na úrovni 1,1 percenta.
Podľa SIPRI sa výdavky na obranu v Európe zvýšili o 14 percent, pričom Nemecko má v súčasnosti najväčšie vojenské výdavky. Jeho výdavky sa v rokoch 2024 až 2025 zvýšili o 24 percent na 114 miliárd USD. Vojenské zaťaženie Nemecka prvýkrát od roku 1990 prekročilo hranicu 2 percenta a v roku 2025 dosiahlo 2,3 percenta HDP.
Podľa SIPRI 29 európskych členov NATO v roku 2025 vynaložilo spolu 559 miliárd dolárov, pričom 22 z nich zaznamenalo vojenské výdavky vo výške aspoň 2 percent HDP.
Zvýšené výdavky prichádzajú v čase, keď členské štáty EÚ diskutujú o obrane a strategickej autonómii únie, pričom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová začiatkom tohto roka uviedla, že blok sa snaží stať „vojenskou veľmocou“.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.