Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Španielsko obmedzilo prelety amerických lietadiel

Španielsko výrazne sprísnilo svoj postoj k vojenským operáciám USA proti Iránu. Okrem už skôr odmietnutého využívania spoločných vojenských základní teraz uzavrelo aj svoj vzdušný priestor pre americké lietadlá zapojené do útokov.

Ministerka obrany Margarita Roblesová zdôraznila, že Madrid nechce nijako prispievať ku konfliktu, ktorý podľa vlády vznikol jednostranne a je v rozpore s medzinárodným právom.

Podľa denníka El País budú musieť vojenské stroje obchádzať španielske územie pri letoch na Blízky východ, hoci zákaz sa nevzťahuje na núdzové situácie. Rozhodnutie zapadá do širšej línie premiéra Pedra Sáncheza, ktorý patrí medzi najhlasnejších kritikov útokov USA a Izraela na Irán.

Krok Madridu zároveň zvyšuje napätie vo vzťahoch s Washingtonom. Prezident Donald Trump už naznačil možné obchodné dôsledky po tom, čo Španielsko odmietlo spolupracovať na vojenských operáciách.

(reuters, pir)

Minúta  |  

Súdna rada čelí kritike združenia Za otvorenú justíciu

Združenie sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ) kritizuje postup Súdnej rady SR pri ochrane sudcov pred verbálnymi útokmi. Podľa združenia sú prijaté uznesenia príliš všeobecné a neobsahujú konkrétne informácie o prípadoch ani mená sudcov, ktorých sa týkajú.

Za otvorenú justíciu poukazuje na uznesenie z 18. marca, ktoré síce odsúdilo verbálne útoky, no podľa nich nebolo jasné, komu ochranu poskytli.

Združenie zároveň tvrdí, že namiesto ochrany sudcu Tomáša Hajduka sa súdna rada venovala skôr kritike jeho rozhodnutia, čo považuje za neprípustný zásah do nezávislosti súdnictva.

Upozorňuje aj na rozdielny prístup v minulosti, keď súdna rada v iných prípadoch konkrétne chránila menovaných sudcov. Takýto selektívny prístup podľa nich oslabuje dôveru v nestrannosť inštitúcie.

Združenie preto vyzýva súdnu radu, aby konala transparentne a poskytovala rovnakú ochranu všetkým sudcom bez rozdielu.

„Súdna rada rozhodne nie je ústavným orgánom, ktorého úlohou je spĺňať požiadavku akejkoľvek neformálnej iniciatívy niekoľkých desiatok osôb bez právnej subjektivity, ako je napríklad ZOJ, na konkrétny text ňou prijatého uznesenia. Ani napomáhať pri jej zviditeľňovaní sa reakciou na opakované manipulatívne tvrdenia,“ reagovala predsedníčka rady Marcela Kosová.

Doplnila, že Súdna rada SR sa vyjadruje ku všetkým útokom na sudcov bez rozdielu – na rozdiel od minulosti, keď v súdnej rade zastupovala vtedajšiu vládu bývalá sudkyňa Katarína Javorčíková, ktorá je súčasná hovorkyňa ZOJ.

(tasr, pir)

Minúta  |  

Politico: Brusel rieši, čo s Orbánom, ak vyhrá voľby

Európska únia čoraz otvorenejšie rieši, ako postupovať voči Maďarsku, ak Viktor Orbán opäť získa mandát. Podľa diplomatických zdrojov rastie frustrácia z jeho krokov, najmä po blokovaní finančnej pomoci pre Ukrajinu a podozreniach z kontaktov s Ruskom, uvádza Politico.

Medzi diskutovanými možnosťami je rozšírenie hlasovania kvalifikovanou väčšinou, ktoré by obmedzilo schopnosť jednotlivých krajín vetovať rozhodnutia v citlivých oblastiach. Zároveň sa uvažuje o flexibilnejšej spolupráci – teda o modeloch, v ktorých by skupiny štátov postupovali bez účasti Maďarska. Takýto prístup by mohol zrýchliť rozhodovanie, no zároveň vyvoláva obavy z oslabovania jednoty Únie.

Ďalším nástrojom je finančný tlak. EÚ už dnes viaže čerpanie fondov na dodržiavanie princípov právneho štátu a podľa dostupných návrhov by sa tieto mechanizmy mohli ešte sprísniť.

V hre je aj aktivácia článku 7, ktorý by mohol viesť k pozastaveniu hlasovacích práv, hoci jeho schválenie je politicky náročné.

Najradikálnejšie scenáre, ako napríklad vylúčenie Maďarska z EÚ, zostávajú skôr teoretické.

Celkovo však platí, že Orbánovo prípadné víťazstvo môže urýchliť debatu o tom, ako má Únia fungovať v situácii, keď jeden z jej členov systematicky blokuje spoločné rozhodnutia.

(pir)

Minúta  |  

Polícia obvinila osobu pre zneužitie eurofondov

Polícia obvinila jednu osobu v súvislosti s podozrením zo zneužitia eurofondov pri projekte modernizácie mliekarenskej výroby. Prípad sa týka poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a zároveň aj subvenčného podvodu.

Podľa doterajších zistení mohli byť finančné prostriedky určené na projekt použité neoprávnene, čo naznačuje vážne pochybenia pri nakladaní s verejnými zdrojmi.

Vyšetrovanie sprevádzala rozsiahla policajná akcia s krycím názvom Technológ, ktorú vykonali v septembri 2025 v Prešovskom kraji. Celková škoda sa podľa polície blíži k sume 976-tisíc eur.

Z tejto čiastky tvorí väčšinu príspevok z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka, zatiaľ čo zvyšok pochádza zo štátneho rozpočtu Slovenska.

(tasr, pir)

Minúta  |  

SNS chce zvýšiť príspevok na pohreb o stovky eur

Skupina poslancov Národnej rady SR za koaličnú SNS navrhuje zvýšiť príspevok na pohreb zo súčasných 200 na 500 eur. Zmenu chce presadiť novelou zákona o príspevku na pohreb, ktorú predložila do parlamentu.

Dôvodom je podľa poslancov pokračujúci rast cien pohrebných služieb a ďalších výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu, v dôsledku čoho súčasná suma príspevku prestala zodpovedať reálnym nákladom.

„Podľa dostupných orientačných údajov sa celkové náklady na pohreb na Slovensku pohybujú spravidla v rozpätí od tisíc eur do tritisíc eur. Príspevok vo výške 200 eur tak v súčasnosti nepokrýva ani 30 percent týchto nákladov,“ skonštatovali predkladatelia.

Národniari zároveň poukázali na výšku príspevku v susedných krajinách. „V ČR je pohrebné ustanovené pevnou sumou päťtisíc korún. V Poľskej republike sa od 1. januára 2026 zvyšuje pohrebné na sedemtisíc zlotých, čo je v prepočte takmer tisíc eur. Zo súčasného porovnania vyplýva, že slovenská právna úprava zostáva vo vzťahu k porovnateľným štátom regiónu nižšia a len v obmedzenej miere odráža skutočné náklady spojené s pohrebom,“ dodali.

Novela by mohla byť v prípade schválenia účinná od 1. januára 2027.

(tasr, lud)

Minúta  |  

KDH varuje pred rizikami spaľovne v Slovnafte

Projekt novej spaľovne v areáli Slovnaftu podľa KDH výrazne zasiahne život v Bratislave. Hnutie tvrdí, že do mesta by denne prišlo približne 24 kamiónov odpadu, čo by podľa neho zvýšilo dopravnú, environmentálnu aj zdravotnú záťaž.

Najväčšie obavy vyvoláva spaľovanie toxického odpadu, najmä chlórovaných látok, pri ktorých môžu vznikať dioxíny spájané s rakovinou, poruchami imunity alebo plodnosti.

KDH zároveň upozorňuje aj na možné zhoršenie kvality ovzdušia a rast fotochemického ozónu, ktorý zhoršuje astmu a ďalšie pľúcne ochorenia.

Hnutie spochybňuje aj samotný proces EIA. Poukazuje na to, že projekt počas posudzovania menil investor, vrátane zníženia kapacity z 330-tisíc na 220-tisíc ton ročne. Podľa opozície je preto namieste otázka, či by celý zámer nemali posudzovať odznova.

Slovnaft plánuje zariadenie sprevádzkovať na prelome rokov 2029 a 2030.

Ministerstvo životného prostredia reagovalo, že projekt je v procese EIA, pričom výsledok záverečného stanoviska v tejto chvíli nie je možné prejudikovať. „Predstavitelia KDH by si mali doštudovať aspoň základné vedomosti o procese EIA, a nie šíriť hystériu a klamstvá. Ak by totiž disponovali elementárnymi znalosťami, vedeli by, že proces EIA je maximálne transparentný, otvorený a odborný,“ deklaruje rezort.

„Investor po verejnom tlaku šéfa envirorezortu prehodnotil svoj pôvodný zámer a zreálnil a znížil kapacity projektu takmer o 100-tisíc ton ročne - v tomto prípade znížil pôvodne plánovanú kapacitu energetického zhodnotenia odpadov z takmer 317-tisíc ton na 220-tisíc ton,“ vysvetlilo ministerstvo. Priblížilo, že investor v predloženej dokumentácii deklaruje, že nebude zhodnocovať odpad zo zahraničia.

(tasr, pir)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.