Preskočiť na obsah
  |  

Karol III. predstavil plán vlády: bezpečnosť, NATO aj jadrová energia

Britský kráľ Karol III. v tradičnom prejave predstavil legislatívny plán vlády premiéra Keira Starmera na najbližšie obdobie. V centre programu sú podľa BBC bezpečnosť, hospodársky rast, modernizácia verejných služieb aj posilnenie vzťahov s Európou.

Panovník upozornil na „nebezpečný a nestabilný svet“, pričom spomenul konflikt na Blízkom východe aj potrebu chrániť energetickú, obrannú a ekonomickú bezpečnosť Británie. Vláda chce investovať do infraštruktúry vrátane rozšírenia letísk, výstavby ciest, železníc a podpory domácej výroby ocele.

Starmerov kabinet zároveň plánuje reformy polície, azylového systému či štátnej správy. Súčasťou programu je aj zavedenie digitálnej identity, nové opatrenia proti extrémnemu násiliu a posilnenie kybernetickej bezpečnosti.

V sociálnej oblasti vláda sľubuje boj proti detskej chudobe a nezamestnanosti mladých ľudí, ďalšie investície do učňovského školstva a podporu práv žien a dievčat. Veľký dôraz kladie aj na energetickú transformáciu a rozvoj jadrovej energie.

V zahraničnej politike Británia potvrdila „neochvejnú podporu“ Ukrajine, záväzok voči NATO a snahu o zlepšenie vzťahov s Európskou úniou bez návratu k Brexitu. Kráľ zároveň avizoval prípravu zákonov na boj proti hrozbám zo strany zahraničných štátov.

(max)

  |  

Prevrátenie rybárskeho člnu v Nórsku neprežili Slovák a dvaja Česi

Pri tragickom prevrátení rybárskeho člna pri západnom pobreží Nórska zahynuli traja cudzinci vrátane občana Slovenska. Potvrdilo to ministerstvo zahraničných vecí.

Nórske úrady informovali slovenské veľvyslanectvo v Štokholme, že medzi obeťami nehody je aj Slovák. Rezort diplomacie podotkol, že je v kontakte s miestnymi úradmi aj rodinou zosnulého, podrobnosti však z dôvodu ochrany osobných údajov nezverejnil.

Pátranie po rybárskom člne pri pobreží regiónu Nordmore sa začalo ešte v nedeľu večer po tom, čo sa posádka nevrátila podľa plánu na pevninu. Prevrátenú loď objavil záchranný vrtuľník v noci na pondelok krátko pred štvrtou hodinou ráno.

Záchranári následne potvrdili smrť troch mužov vo veku približne od 50 do 60 rokov. Podľa nórskych záchranných zložiek boli pravdepodobne vo vode niekoľko hodín ešte pred príchodom pomoci.

Podľa českých médií sa na palube nachádzali aj dvaja českí turisti. Ich úmrtie medzičasom potvrdilo aj české ministerstvo zahraničných vecí.

(tasr, max)

  |  

Vo filipínskom Senáte vypukla streľba

V budove filipínskeho Senátu sa v stredu ozvala streľba, pričom ľudí vyzvali, aby sa ukryli. Incident vyvolal chaos v čase očakávaného pokusu o zatknutie senátora Ronalda dela Rosu, ktorého hľadá Medzinárodný trestný súd (ICC) pre podozrenia zo zločinov proti ľudskosti.

Podľa svedkov sa ešte pred streľbou pri budove objavili desiatky vojakov v maskáčoch, viacerí ozbrojení útočnými puškami. Bezprostredne nebolo jasné, kto strieľal, a ani čo presne incident vyvolalo.

Dela Rosa, bývalý šéf filipínskej polície a blízky spojenec exprezidenta Rodriga Duterteho, sa od pondelka ukrýva vo svojej kancelárii v Senáte. Po zverejnení zatykača ICC vyzval verejnosť, aby zabránila jeho odovzdaniu do Haagu.

„Nedovoľte, aby do Haagu priviedli ďalšieho Filipínca,“ odkázal vo videu na Facebooku.

Medzinárodný trestný súd viní dela Rosu z účasti na krvavej protidrogovej kampani Duterteho vlády. Počas nej zahynuli tisíce podozrivých dílerov drog. Ľudskoprávne organizácie dlhodobo hovoria, že išlo o systematické mimosúdne popravy. Polícia tieto obvinenia odmieta a oponuje, že zabití kládli pri zásahoch odpor.

Bývalý prezident Duterte už čaká na proces v Haagu po minuloročnom zatknutí.

(reuters, max)

  |  

V Žiline evakuovali nákupné stredisko

Polícia v stredu popoludní evakuovala nákupné stredisko na Ulici vysokoškolákov na žilinskom sídlisku Vlčince. Dôvodom bol nahlásený únik neznámej látky z chladiaceho zariadenia. Ako informovala žilinská krajská polícia na sociálnej sieti, v súčasnosti nehrozí žiadne nebezpečenstvo.

Správu aktualizujeme.

(tasr, lud)

  |  

Žiadať o hlasovanie v referende zo zahraničia možno už len pár hodín

Slováci, ktorí budú počas júlového referenda v zahraničí, môžu hlasovať poštou. Ministerstvo vnútra upozorňuje, že streda 13. mája je posledným dňom na podanie žiadosti o túto formu hlasovania.

O hlasovanie poštou môžu požiadať občania bez trvalého pobytu na Slovensku, ako aj občania s trvalým pobytom, ktorí v čase referenda budú mimo krajiny. Žiadosť sa podáva elektronicky prostredníctvom stránky rezortu vnútra.

Podmienkou je slovenské občianstvo, vek minimálne 18 rokov ku dňu referenda a uvedenie zahraničnej adresy, na ktorú budú zaslané hlasovacie materiály. Žiadateľ zároveň musí disponovať platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom.

Voliči si poštovné za spätné zaslanie hlasu hradia sami. Návratná obálka musí byť doručená ministerstvu vnútra v Bratislave najneskôr do 3. júla do poludnia, inak hlas nebude započítaný.

Referendum sa uskutoční 4. júla a voliči budú rozhodovať o dvoch otázkach – o zrušení doživotnej renty pre vybraných ústavných činiteľov vrátane premiéra Roberta Fica (Smer) a o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a NAKA. Petíciu iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Návrh na referendum o predčasných voľbách prezident Peter Pellegrini odmietol s tým, že by bol v rozpore s ústavou.

(tasr, max)

  |  

Vláda Starmera otvorí cestu novým dohodám s Európskou úniou

Britská vláda premiéra Keira Starmera pripravuje legislatívu, ktorá má posilniť vzťahy Spojeného kráľovstva s Európskou úniou. Oznámenie zaznelo v tradičnom prejave kráľa Karola III., v ktorom predstavil priority vlády na ďalšie obdobie.

Návrh zákona o európskom partnerstve má vytvoriť rámec na zavádzanie súčasných aj budúcich dohôd medzi Britániou a EÚ. Starmer tým pokračuje v snahe zlepšiť ekonomické väzby s Bruselom bez návratu k plnohodnotnému členstvu v európskych štruktúrach.

Premiér čelí rastúcemu tlaku vo vlastnej strane po slabých výsledkoch labouristov v regionálnych voľbách v Škótsku, Walese a Anglicku. Napriek výzvam na odstúpenie tvrdí, že obnovenie pragmatických vzťahov s Európou je kľúčové pre hospodársky rast Británie.

Londýn zároveň odmieta návrat do jednotného trhu, colnej únie či obnovenie voľného pohybu osôb. Kabinet však pripúšťa, že v niektorých oblastiach bude potrebné zosúladenie britských pravidiel s reguláciami Únie.

Británia a Európska únia už vlani načrtli rámec dohôd v oblastiach potravín, energetiky či obchodovania s emisiami. Detaily sa stále dohadujú. Vláda zároveň zdôraznila, že každá budúca dohoda s EÚ bude podliehať schváleniu britského parlamentu.

(reuters, max)