Preskočiť na obsah
  |  

Brusel sa pripojí k dohode o tribunále pre Rusko

Európska únia podnikla ďalší krok smerom k vytvoreniu osobitného tribunálu pre ruskú agresiu proti Ukrajine. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha oznámil, že Brusel oficiálne informoval Radu Európy o zámere pripojiť sa k dohode o zriadení tribunálu, informuje Ukrajinska Pravda.

Rada EÚ už začiatkom mája schválila rozhodnutie o podpise rozšírenej dohody, ktorá má vytvoriť právny rámec pre vyšetrovanie a stíhanie zločinu agresie.

Sybiha zdôraznil, že cieľom je postaviť pred spravodlivosť vedenie agresorského štátu aj ďalších zodpovedných aktérov.

Kyjev dlhodobo presadzuje vznik špeciálneho tribunálu, ktorý by mohol riešiť zodpovednosť najvyšších predstaviteľov Ruska za vojnu na Ukrajine.

(mja)

  |  

Irán si po vojne zachoval väčšinu raketového arzenálu, tvrdia USA

Utajované hodnotenia amerických spravodajských služieb naznačujú, že Irán si po vojne s USA a Izraelom zachoval podstatnú časť svojej vojenskej sily. Podľa zistení krajina obnovila prístup k väčšine raketových základní pri Hormuzskom prielive aj k rozsiahlej sieti podzemných skladov a odpaľovacích zariadení, informuje New York Times.

Správy hovoria o tom, že Teherán má stále približne 70 percent mobilných raketových systémov a podobnú časť pôvodného arzenálu balistických aj riadených striel.

To je v rozpore s verejnými vyhláseniami prezidenta Donalda Trumpa a ministra obrany Petea Hegsetha, ktorí tvrdili, že iránsku armádu prakticky zničili.

Americké médiá zároveň upozorňujú, že ďalší konflikt by mohol výrazne zaťažiť zásoby amerických rakiet a munície. Pentagón síce odmieta tvrdenia o kritickom nedostatku zbraní, no obavy rastú aj medzi európskymi spojencami USA.

(mja)

  |  

Vatikán hrozí rebelantskej katolíckej skupine exkomunikáciou

Vatikán ostro varoval ultrakonzervatívnu Spoločnosť svätého Pia X., že plánované vysvätenie nových biskupov bez súhlasu pápeža Leva XIV. by znamenalo schizmu a automatickú exkomunikáciu z Katolíckej cirkvi. Ide o prvú známu hrozbu najprísnejším cirkevným trestom počas pontifikátu nového pápeža.

Šéf vatikánskeho doktrinálneho úradu kardinál Victor Fernandez spresnil, že takýto krok by bol „vážnym priestupkom proti Bohu“ a formálnym rozchodom s pápežom. Cirkevné pravidlá pritom jasne stanovujú, že nových biskupov možno vysvätiť len so súhlasom hlavy Katolíckej cirkvi.

Spoločnosť svätého Pia X. patrí medzi tradičné katolícke skupiny odmietajúce reformy Druhého vatikánskeho koncilu zo 60. rokov vrátane slávenia omší v národných jazykoch namiesto latinčiny. Organizácia tvrdí, že chce zachovať tradičný charakter liturgie a starý latinský obrad.

Vzťahy medzi Vatikánom a skupinou sú napäté už desaťročia. Zakladateľa spoločnosti Marcela Lefebvreho exkomunikovali v roku 1988 po vysvätení štyroch biskupov bez súhlasu pápeža Jána Pavla II. Pápež Benedikt XVI. neskôr exkomunikáciu zrušil v snahe obnoviť dialóg.

Súčasné vedenie organizácie vo februári oznámilo, že plánuje v júli vysvätiť ďalších biskupov, pretože podľa neho potrebuje viac cirkevných predstaviteľov pre svoje aktivity po svete.

(reuters, max)

  |  

OSN znížila pre nedostatok peňazí pomoc Sýrii na polovicu

Svetový potravinový program OSN (WFP) výrazne obmedzil núdzovú potravinovú pomoc v Sýrii pre nedostatok financií. Počet ľudí, ktorí dostávajú podporu, v máji znížili z 1,3 milióna na 650 tisíc a humanitárne operácie obmedzili len na polovicu sýrskych provincií.

Zastavili i program podpory pekární, ktorý denne zabezpečoval dotovaný chlieb pre štyri milióny ľudí v najzraniteľnejších oblastiach krajiny.

WFP upozorňuje, že situácia v krajine zostáva kritická napriek tomu, že boje v niektorých oblastiach po páde režimu Bašára Asada koncom roka 2024 ustúpili. Podľa organizácie trpí akútnym nedostatkom potravín približne 7,2 milióna ľudí, pričom 1,6 milióna čelí vážnemu hladu. Mnohé rodiny obmedzujú porcie jedla alebo vynechávajú jedlá úplne.

Za výpadkom financovania sú najmä škrty v zahraničnej pomoci zo strany Spojených štátov počas vlády prezidenta Donalda Trumpa, ale aj obmedzovanie humanitárnych rozpočtov ďalších krajín.

Finančná kríza zasahuje aj sýrskych utečencov v regióne. V Jordánsku prišlo o hotovostnú pomoc 135-tisíc utečencov, obmedzenia hlásia aj Egypt a Libanon. WFP odhaduje, že na udržanie pomoci v Sýrii bude do novembra potrebovať ďalších 189 miliónov dolárov.

(reuters, max)

  |  

Hranice s Ukrajinou sú už otvorené, polícia monitoruje situáciu

Slovenské bezpečnostné zložky naďalej monitorujú situáciu na východnej hranici s Ukrajinou. Polícia informovala, že hraničné priechody boli zo strany Ukrajiny na krátky čas uzatvorené, no prevádzku opäť obnovili v oboch smeroch.

Podľa aktuálnych informácií je situácia na hraniciach pokojná a príslušníci Úradu hraničnej a cudzineckej polície pokračujú v štandardných kontrolách a bezpečnostných opatreniach.

Úrady zároveň deklarujú, že vývoj bezpečnostnej situácie priebežne sledujú a koordinujú sa s ďalšími štátnymi bezpečnostnými zložkami.

Dôvody krátkodobého uzatvorenia priechodov zatiaľ bližšie nešpecifikovali. Polícia však zdôraznila, že zvýšenú pozornosť ochrane východnej hranice venuje aj vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu v regióne.

(mja)

  |  

Hantavírus u pasažierov lode Hondius Španieli ani Taliani nepotvrdili

Taliansko a Španielsko oznámili, že všetkých 17 ľudí monitorovaných pre možné podozrenie na hantavírus malo negatívne testy. Európske krajiny však naďalej sprísňujú dohľad po výskyte nákazy na luxusnej výletnej lodi počas expedície z Argentíny.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozornila, že sa môžu objaviť ďalšie prípady, zároveň však zdôraznila, že nejde o pandémiu podobnú covidu. Hantavírus sa šíri najmä hlodavcami a medzi ľuďmi len veľmi zriedkavo pri úzkom kontakte.

Od vypuknutia nákazy zomreli traja ľudia – holandský pár a nemecký občan. WHO eviduje deväť potvrdených prípadov a ďalšie dve podozrenia. Keďže inkubačná doba môže trvať až šesť týždňov, viaceré krajiny pristúpili ku karanténnym opatreniam.

V Taliansku testovali štyroch ľudí vrátane argentínskeho turistu hospitalizovaného so zápalom pľúc či britského turistu v Miláne. Všetky výsledky boli negatívne. Španielsko zároveň potvrdilo negatívne PCR testy u 13 ľudí v karanténe vo vojenskej nemocnici v Madride, aj keď jeden pacient mal dočasné problémy s dýchaním.

Francúzsko očakáva výsledky testov ďalších 22 kontaktov. Európski ministri zdravotníctva medzičasom rokujú o koordinovanom postupe proti možnému šíreniu vírusu.

(reuters, max)