Preskočiť na obsah
  |  

Saudská Arábia a Kuvajt údajne útočili na proiránske milície

Saudská Arábia a Kuvajt počas vojny medzi Iránom a Izraelom podnikli tajné útoky proti proiránskym šíitským milíciám v Iraku.

Podľa viacerých bezpečnostných zdrojov saudské stíhačky bombardovali pozície milícií pri hraniciach s Irakom, odkiaľ údajne smerovali dronové a raketové útoky na štáty Perzského zálivu.

Iracké zdroje zároveň tvrdia, že z kuvajtského územia odpálili rakety na základne milície Kataib Hizballáh v južnom Iraku. Nie je však potvrdené, či útoky vykonala kuvajtská armáda alebo americké jednotky pôsobiace v krajine.

Napätie v regióne eskalovalo po februárových spoločných útokoch USA a Izraela na Irán. Konflikt následne prerástol do širšej regionálnej konfrontácie, ktorá zasiahla aj Irak a krajiny Perzského zálivu.

Saudská Arábia a Kuvajt podľa zdrojov reagovali po opakovaných útokoch milícií podporovaných Teheránom.

(reuters, mja)

  |  

Ruská duma chce chrániť občanov v zahraničí armádou

Ruská Štátna duma schválila zákon, ktorý umožňuje nasadiť ruskú armádu na ochranu občanov Ruska zadržaných alebo stíhaných v zahraničí.

Vládny návrh poslanci prijali v druhom aj treťom čítaní. Podľa neho bude môcť prezident rozhodnúť o použití ozbrojených síl aj na ochranu Rusov pred trestným alebo iným stíhaním zo strany zahraničných či medzinárodných súdov, ktoré vykonávajú svoju právomoc bez účasti Ruska.

Zákon zároveň predpokladá, že štátne orgány budú na základe rozhodnutia prezidenta prijímať opatrenia na ochranu ruských občanov pri ich zatknutí alebo stíhaní súdmi iných krajín.

Ak zákon podpíše ruský prezident, nadobudne účinnosť desať dní po zverejnení.

(tass, lud)

  |  

Senát schválil Warsha za nového šéfa Fedu

Americký Senát schválil Kevina Warsha za nového predsedu Federálneho rezervného systému (Fed), ktorý po skončení mandátu Jeroma Powella v piatok prevezme vedenie centrálnej banky USA. Warsh zároveň získal aj 14-ročný mandát člena Rady guvernérov Fedu.

Bývalý guvernér Fedu a finančník nastupuje do funkcie v čase rastúcich inflačných tlakov a neistoty na finančných trhoch. Prezident Donald Trump dlhodobo žiada znižovanie úrokových sadzieb, no rast cien ropy po vypuknutí vojny s Iránom posilnil očakávania, že Fed by mohol sadzby skôr zvýšiť.

Warsh avizoval výrazné zmeny vo fungovaní Fedu. Chce zmenšiť bilanciu centrálnej banky a posilniť koordináciu s ministerstvom financií a Bielym domom pri hospodárskej politike.

Analytici upozorňujú, že trhy zatiaľ nevedia, či bude Warsh presadzovať tvrdší boj proti inflácii alebo sa prikloní k tlaku Bieleho domu na nižšie úroky. Jeho prvé kroky vo funkcii budú investori pozorne sledovať.

(reuters, lud)

  |  

Čína: Obmedzenia investícií môžu zavrieť dvere Európe

Čína ostro kritizovala pripravované kroky Európskej únie, ktoré majú obmedziť čínske investície v strategických odvetviach.

Obchodný zástupca čínskej ambasády v Španielsku vyhlásil, že Peking je z európskych opatrení „veľmi sklamaný“ a varoval, že podobný prístup môže viesť k uzatváraniu čínskeho trhu pre európske firmy.

Európsky parlament aktuálne pripravuje nové pravidlá na kontrolu vlastníctva vo výrobe kritických technológií aj prísnejšie podmienky pre dodávateľov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Čína sa snaží presadiť zmiernenie viacerých ustanovení, najmä definície „vysokorizikových“ dodávateľov.

Európske aj americké firmy pritom dlhodobo upozorňujú na nerovnaké podmienky na čínskom trhu a štátne dotácie pre čínske podniky.

(reuters, mja)

  |  

Netanjahu tajne navštívil Spojené arabské emiráty

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa počas vojny s Iránom tajne stretol s prezidentom Spojených arabských emirátov (SAE) Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom.

Obe strany teraz stretnutie prvý raz oficiálne potvrdili a hovoria o „historickom prelome“ vo vzťahoch medzi Izraelom a SAE. Podľa zdrojov sa rokovania uskutočnili koncom marca v meste al-Ajn pri hraniciach s Ománom.

Stretnutie trvalo niekoľko hodín a počas konfliktu vraj do Emirátov cestovali aj predstavitelia izraelského Mosadu, ktorí koordinovali vojenské aktivity.

SAE po iránskych útokoch výrazne posilnili bezpečnostnú spoluprácu s Izraelom a USA. Izrael podľa amerických predstaviteľov nasadil v Emirátoch systémy Železnej kupoly na ochranu pred raketovými a dronovými útokmi.

Vzťahy medzi Izraelom a SAE sa od podpisu Abrahámových dohôd v roku 2020 postupne prehlbujú.

(reuters, mja)

  |  

Senát USA odmietol obmedziť Trumpove právomoci v otázke Iránu

Americký Senát opäť odmietol snahu demokratov obmedziť prezidenta Donalda Trumpa v použití ďalšej vojenskej sily proti Iránu, informuje CBS News.

Návrh rezolúcie neuspel tesne pomerom 49 ku 50 hlasom. Podporili ho aj traja republikánski senátori vrátane Lisy Murkowskej, ktorá pri predchádzajúcich hlasovaniach hlasovala opačne.

Demokrati sa odvolávajú na zákon o vojnových právomociach z roku 1973, podľa ktorého musí prezident získať súhlas Kongresu pri dlhšom vojenskom nasadení.

Tvrdia, že napriek prímeriu konflikt s Iránom fakticky pokračuje a administratíva ho nesprávne interpretuje ako ukončenie bojov.

Republikáni, naopak, argumentujú, že nepriateľské akcie sa skončili po prímerí zo 7. apríla a prezident má podľa ústavy dostatočné právomoci konať.

(mja)