Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Maďarsko uvoľní ďalšie palivo zo strategických rezerv

Maďarská vláda oznámila, že od budúceho týždňa začne uvoľňovať ďalšie zásoby paliva zo strategických rezerv krajiny.

Premiér Péter Magyar po prvom rokovaní novej vlády informoval, že bezpečnosť dodávok palív zatiaľ nie je ohrozená.

Budapešť už podobný krok podnikla vo februári ešte za vlády bývalého premiéra a lídra strany Fidesz Viktora Orbána.

V tom čase Maďarsko uvoľnilo po prerušení dodávok cez ropovod Družba z Ruska 250-tisíc ton ropy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Mestá dostanú väčšie právomoci pri daniach z budov

Mestá a obce by mohli získať väčšiu voľnosť pri určovaní dane z viacpodlažných budov. Ministerstvo financií pod vedením ministra Ladislava Kamenického (Smer) pripravuje novelu zákona o miestnych daniach, ktorá umožní samosprávam flexibilnejšie nastavovať príplatok za ďalšie podlažia budov.

V súčasnosti zákon stanovuje maximálny príplatok na úrovni 33 centov za meter štvorcový. Tento príplatok vstupuje do výpočtu dane pri viacpodlažných stavbách.

Rezort financií tvrdí, že zmenu žiadali najmä väčšie mestá, kde sa nachádza viac administratívnych či komerčných budov s viacerými podlažiami.

Navrhovaná úprava sa však nebude týkať pozemkov ani bytov či nebytových priestorov v bytových domoch. Ministerstvo avizovalo, že medzirezortné pripomienkové konanie k novele by sa malo začať v júli 2026.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Britský parlament preverí Farageho podozrivý dar od kryptoinvestora

Líder britskej strany Reform UK Nigel Farage čelí vyšetrovaniu parlamentného dozorného orgánu pre podozrenie, že nepriznal prijatý dar vo výške 6,75 milióna dolárov. Preverovanie sa týka možného porušenia pravidiel britského parlamentu.

Farageho už v apríli kritizovali opozičné strany tvrdiac, že nenahlásil finančný dar od investora do kryptomien Christophera Harborna. Podľa britských pravidiel musia poslanci priznať všetky dary prijaté počas roka pred voľbami najneskôr do jedného mesiaca po nástupe do funkcie.

Šéf Reform UK však argumentuje, že peniaze nesúviseli s politikou. Tvrdí, že ich dostal ešte pred oznámením kandidatúry do parlamentných volieb v roku 2024 a boli určené na jeho osobnú bezpečnosť. Preto podľa neho nejde o politický dar, ktorý by musel zverejniť.

Ani Farageova strana, ani kancelária parlamentného komisára pre štandardy sa k prípadu bezprostredne po stredajšom oznámení o vyšetrovaní nevyjadrili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel sa pripojí k dohode o tribunále pre Rusko

Európska únia podnikla ďalší krok smerom k vytvoreniu osobitného tribunálu pre ruskú agresiu proti Ukrajine. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha oznámil, že Brusel oficiálne informoval Radu Európy o zámere pripojiť sa k dohode o zriadení tribunálu, informuje Ukrajinska Pravda.

Rada EÚ už začiatkom mája schválila rozhodnutie o podpise rozšírenej dohody, ktorá má vytvoriť právny rámec pre vyšetrovanie a stíhanie zločinu agresie.

Sybiha zdôraznil, že cieľom je postaviť pred spravodlivosť vedenie agresorského štátu aj ďalších zodpovedných aktérov.

Kyjev dlhodobo presadzuje vznik špeciálneho tribunálu, ktorý by mohol riešiť zodpovednosť najvyšších predstaviteľov Ruska za vojnu na Ukrajine.

(mja)

Minúta  |  

Irán si po vojne zachoval väčšinu raketového arzenálu, tvrdia USA

Utajované hodnotenia amerických spravodajských služieb naznačujú, že Irán si po vojne s USA a Izraelom zachoval podstatnú časť svojej vojenskej sily. Podľa zistení krajina obnovila prístup k väčšine raketových základní pri Hormuzskom prielive aj k rozsiahlej sieti podzemných skladov a odpaľovacích zariadení, informuje New York Times.

Správy hovoria o tom, že Teherán má stále približne 70 percent mobilných raketových systémov a podobnú časť pôvodného arzenálu balistických aj riadených striel.

To je v rozpore s verejnými vyhláseniami prezidenta Donalda Trumpa a ministra obrany Petea Hegsetha, ktorí tvrdili, že iránsku armádu prakticky zničili.

Americké médiá zároveň upozorňujú, že ďalší konflikt by mohol výrazne zaťažiť zásoby amerických rakiet a munície. Pentagón síce odmieta tvrdenia o kritickom nedostatku zbraní, no obavy rastú aj medzi európskymi spojencami USA.

(mja)

Minúta  |  

Vatikán hrozí rebelantskej katolíckej skupine exkomunikáciou

Vatikán ostro varoval ultrakonzervatívnu Spoločnosť svätého Pia X., že plánované vysvätenie nových biskupov bez súhlasu pápeža Leva XIV. by znamenalo schizmu a automatickú exkomunikáciu z Katolíckej cirkvi. Ide o prvú známu hrozbu najprísnejším cirkevným trestom počas pontifikátu nového pápeža.

Šéf vatikánskeho doktrinálneho úradu kardinál Victor Fernandez spresnil, že takýto krok by bol „vážnym priestupkom proti Bohu“ a formálnym rozchodom s pápežom. Cirkevné pravidlá pritom jasne stanovujú, že nových biskupov možno vysvätiť len so súhlasom hlavy Katolíckej cirkvi.

Spoločnosť svätého Pia X. patrí medzi tradičné katolícke skupiny odmietajúce reformy Druhého vatikánskeho koncilu zo 60. rokov vrátane slávenia omší v národných jazykoch namiesto latinčiny. Organizácia tvrdí, že chce zachovať tradičný charakter liturgie a starý latinský obrad.

Vzťahy medzi Vatikánom a skupinou sú napäté už desaťročia. Zakladateľa spoločnosti Marcela Lefebvreho exkomunikovali v roku 1988 po vysvätení štyroch biskupov bez súhlasu pápeža Jána Pavla II. Pápež Benedikt XVI. neskôr exkomunikáciu zrušil v snahe obnoviť dialóg.

Súčasné vedenie organizácie vo februári oznámilo, že plánuje v júli vysvätiť ďalších biskupov, pretože podľa neho potrebuje viac cirkevných predstaviteľov pre svoje aktivity po svete.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.