Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trumpova blokáda dusí Kubu, bez prúdu je aj 22 hodín denne

Kuba čelí jednej z najvážnejších energetických kríz za posledné desaťročia. Minister energetiky Vicente de la O Levy priznal, že krajine úplne došli nafta aj vykurovací olej a elektrická sieť funguje v „kritickom stave“. V Havane sú mnohé štvrte bez elektriny až 20 či 22 hodín denne.

Tamojšie úrady tvrdia, že za kolapsom je najmä americká blokáda dovozu palív, ktorú administratíva Donalda Trumpa sprísnila začiatkom roka. Washington pohrozil clami každej krajine, ktorá bude Kube dodávať ropu. Tá odvtedy prakticky prišla o dodávky z Venezuely aj Mexika. Do krajiny od decembra dorazil len jeden veľký tanker s ruskou ropou.

Kuba sa snaží fungovať na domácej rope, zemnom plyne a obnoviteľných zdrojoch. Aj keď ostrov za posledné dva roky výrazne rozšíril solárnu energiu, nestabilná sieť a nedostatok paliva znižujú jej efektivitu.

Výpadky elektriny komplikujú zásobovanie vodou, fungovanie nemocníc aj dopravu. OSN minulý týždeň označila americkú palivovú blokádu za nezákonnú a upozornila, že podkopáva právo Kubáncov na potraviny, zdravotnú starostlivosť či vzdelanie.

Kubánska vláda tvrdí, že je pripravená nakupovať palivo od kohokoľvek, kto jej ho bude ochotný predať.

(reuters, max)

Minúta  |  

Pellegrini si v Bukurešti pozrel slovenské obrnené vozidlo

Prezident Peter Pellegrini si na obrannej výstave Black Sea Defence, Aerospace and Security (BSDA) v Bukurešti pozrel projekt VLAH, ľahké obrnené taktické vozidlo, ktoré vyvinula slovenská spoločnosť pre rumunskú armádu.

Pellegrini ocenil, že Slovensko prichádza s projektmi, pri ktorých sa do zahraničia nepresúva iba výroba, ale aj know-how. Podľa prezidenta je to dôkaz, že slovenské firmy dokážu vyvíjať konkurencieschopné riešenia a spolupracovať so zahraničnými partnermi aj pri ich výrobe v iných krajinách.

„Je to ukážka toho, že na Slovensku vieme vymyslieť veci a vieme ich potom spolu s našimi zahraničnými partnermi aj na ich území vyrobiť,“ povedal Pellegrini.

Vozidlo VLAH vyvinula firma Zetor Slovensko a vychádza z návrhu obrneného vozidla Gerlach, ktoré testuje aj slovenská armáda. VLAH síce budú vyrábať v Rumunsku, bude z toho však finančne profitovať aj slovenská spoločnosť, ktorá sa podieľala na jeho vývoji.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Saudská Arábia a Kuvajt údajne útočili na proiránske milície

Saudská Arábia a Kuvajt počas vojny medzi Iránom a Izraelom podnikli tajné útoky proti proiránskym šíitským milíciám v Iraku.

Podľa viacerých bezpečnostných zdrojov saudské stíhačky bombardovali pozície milícií pri hraniciach s Irakom, odkiaľ údajne smerovali dronové a raketové útoky na štáty Perzského zálivu.

Iracké zdroje zároveň tvrdia, že z kuvajtského územia odpálili rakety na základne milície Kataib Hizballáh v južnom Iraku. Nie je však potvrdené, či útoky vykonala kuvajtská armáda alebo americké jednotky pôsobiace v krajine.

Napätie v regióne eskalovalo po februárových spoločných útokoch USA a Izraela na Irán. Konflikt následne prerástol do širšej regionálnej konfrontácie, ktorá zasiahla aj Irak a krajiny Perzského zálivu.

Saudská Arábia a Kuvajt podľa zdrojov reagovali po opakovaných útokoch milícií podporovaných Teheránom.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Ruská duma chce chrániť občanov v zahraničí armádou

Ruská Štátna duma schválila zákon, ktorý umožňuje nasadiť ruskú armádu na ochranu občanov Ruska zadržaných alebo stíhaných v zahraničí.

Vládny návrh poslanci prijali v druhom aj treťom čítaní. Podľa neho bude môcť prezident rozhodnúť o použití ozbrojených síl aj na ochranu Rusov pred trestným alebo iným stíhaním zo strany zahraničných či medzinárodných súdov, ktoré vykonávajú svoju právomoc bez účasti Ruska.

Zákon zároveň predpokladá, že štátne orgány budú na základe rozhodnutia prezidenta prijímať opatrenia na ochranu ruských občanov pri ich zatknutí alebo stíhaní súdmi iných krajín.

Ak zákon podpíše ruský prezident, nadobudne účinnosť desať dní po zverejnení.

(tass, lud)

Minúta  |  

Senát schválil Warsha za nového šéfa Fedu

Americký Senát schválil Kevina Warsha za nového predsedu Federálneho rezervného systému (Fed), ktorý po skončení mandátu Jeroma Powella v piatok prevezme vedenie centrálnej banky USA. Warsh zároveň získal aj 14-ročný mandát člena Rady guvernérov Fedu.

Bývalý guvernér Fedu a finančník nastupuje do funkcie v čase rastúcich inflačných tlakov a neistoty na finančných trhoch. Prezident Donald Trump dlhodobo žiada znižovanie úrokových sadzieb, no rast cien ropy po vypuknutí vojny s Iránom posilnil očakávania, že Fed by mohol sadzby skôr zvýšiť.

Warsh avizoval výrazné zmeny vo fungovaní Fedu. Chce zmenšiť bilanciu centrálnej banky a posilniť koordináciu s ministerstvom financií a Bielym domom pri hospodárskej politike.

Analytici upozorňujú, že trhy zatiaľ nevedia, či bude Warsh presadzovať tvrdší boj proti inflácii alebo sa prikloní k tlaku Bieleho domu na nižšie úroky. Jeho prvé kroky vo funkcii budú investori pozorne sledovať.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Čína: Obmedzenia investícií môžu zavrieť dvere Európe

Čína ostro kritizovala pripravované kroky Európskej únie, ktoré majú obmedziť čínske investície v strategických odvetviach.

Obchodný zástupca čínskej ambasády v Španielsku vyhlásil, že Peking je z európskych opatrení „veľmi sklamaný“ a varoval, že podobný prístup môže viesť k uzatváraniu čínskeho trhu pre európske firmy.

Európsky parlament aktuálne pripravuje nové pravidlá na kontrolu vlastníctva vo výrobe kritických technológií aj prísnejšie podmienky pre dodávateľov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Čína sa snaží presadiť zmiernenie viacerých ustanovení, najmä definície „vysokorizikových“ dodávateľov.

Európske aj americké firmy pritom dlhodobo upozorňujú na nerovnaké podmienky na čínskom trhu a štátne dotácie pre čínske podniky.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.