Preskočiť na obsah
  |  

Inflácia nepoľavuje, ovplyvnili ju drahšie palivá

Inflácia na Slovensku v apríli opäť zrýchlila. Spotrebiteľské ceny vzrástli oproti marcu o 0,5 percenta a medziročne dosiahla inflácia úroveň 3,9 percenta. Podľa Štatistického úradu SR ide po januári o druhý najvyšší rast cien v tomto roku.

Najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava. Ceny pohonných látok medzimesačne vyskočili o rekordných 11,9 percenta, čo sa okamžite prejavilo aj na celkovom raste cien. Medziročne boli pohonné látky drahšie o 15,3 percenta, najviac od konca roka 2022. Výrazne rástli aj ceny motorových vozidiel.

Silný tlak na infláciu naďalej vytvárajú bývanie a energie. Náklady v tejto oblasti medziročne vzrástli o 6,3 percenta, pričom energie na vykurovanie zdraželi až o 27,8 percenta. V cenách sa podľa štatistikov stále odrážajú januárové regulačné opatrenia.

Naopak, mierne pozitívnou správou je spomalenie rastu cien potravín. Tie medziročne zdraželi len o jedno percento, čo je najnižšia hodnota od novembra minulého roka. V medzimesačnom porovnaní ceny potravín a nealkoholických nápojov dokonca mierne klesli.

Ceny medziročne rástli vo všetkých sledovaných výdavkových skupinách domácností.

(tasr, max)

  |  

Biely dom mlčí o liste pre Vancea, poradca hovorí o bezpečnostnom pláne

Sebastian Gorka, zástupca asistenta prezidenta USA Donalda Trumpa, tvrdí, že Trump má v Oválnej pracovni pripravené pokyny pre viceprezidenta JD Vancea pre prípad, že by nemohol pokračovať vo funkcii prezidenta, informuje Fox News. Vyhlásil to v podcaste „Pod Force One“, kde spomenul list uložený v stole Resolute Desk.

Gorka zároveň pripomenul, že prezident Spojených štátov v poslednom období čelil viacerým bezpečnostným hrozbám vrátane pokusu o atentát počas večere korešpondentov Bieleho domu.

Odmietol však špekulácie, že by sa zahraničné štáty pokúsili prezidenta ohroziť počas jeho cesty v rámci samitu v Pekingu. Trumpa označil za globálne mimoriadne vplyvnú postavu, s ktorou chcú svetoví lídri udržiavať dobré vzťahy.

Biely dom sa k existencii listu priamo nevyjadril a odkázal na starší Trumpov rozhovor pre NewsNation. Prezident v ňom v januári vyhlásil, že má pripravené „veľmi tvrdé pokyny“ pre prípad, že by sa ho Irán pokúsil zlikvidovať.

Podľa americkej ústavy je viceprezident prvý v poradí na prevzatie prezidentského úradu.

(max)

  |  

Pre pranie špinavých peňazí zatkli Jermaka, spojenca Zelenského

Ukrajinský protikorupčný súd vo štvrtok rozhodol o vzatí Andrija Jermaka do väzby. Blízky spojenec prezidenta Volodymyra Zelenského a bývalý šéf prezidentskej kancelárie čelí obvineniam z prania špinavých peňazí. Súd zároveň stanovil možnosť prepustenia na kauciu v prepočte 3,19 milióna dolárov.

Jermak po rozhodnutí vyhlásil, že takouto sumou nedisponuje a jeho právnici sa pokúsia zabezpečiť financie od známych a podporovateľov. Obvinenia odmieta a avizoval odvolanie.

Ukrajinské protikorupčné úrady tvrdia, že Jermak bol súčasťou skupiny, ktorá údajne vyprala približne 10,5 milióna dolárov cez luxusný developerský projekt pri Kyjeve. Vyšetrovanie je považované za jedno z najvýznamnejších korupčných konaní, ktoré sa priblížilo k úzkemu okruhu prezidenta Zelenského.

Jermak dlhodobo čelil označovaniu za jedného z najmocnejších ľudí v krajine. Výrazný vplyv mal na vnútornú politiku aj zahraničné rokovania vrátane mierových rozhovorov s Ruskom podporovaných USA. Z funkcie odišiel vlani počas širších reforiem prezidentskej administratívy.

Analytici upozorňujú, že prípad zatiaľ priamo neohrozuje pozíciu prezidenta Zelenského, no môže oslabiť jeho reputáciu pred budúcimi voľbami.

(reuters, max)

  |  

PS sa v najnovšom prieskume prepadlo na úroveň Smeru

Májový prieskum agentúry Focus pre portál 360tka ukazuje tesný súboj medzi Progresívnym Slovenskom a stranou Smer. Voľby by podľa neho vyhralo PS so ziskom 18,3 percenta hlasov, no Smer zaostáva len minimálne, a to s podporou 18,1 percenta.

Na treťom mieste figuruje Republika s podporou 9,7 percenta. Nasleduje Hnutie Slovensko, ktoré posilnilo na 9,6 percenta. Aktuálne koaličný Hlas by získal 8,4 percenta.

Do parlamentu by sa dostali aj KDH so ziskom 7,5 percenta, SaS s podporou 7,2 percenta a Demokrati, ktorí by tesne prekročili hranicu zvoliteľnosti s výsledkom 5,2 percenta.

SNS Andreja Danka by sa so ziskom 4,5 percenta nedostala do Národnej rady. Pod hranicou zvoliteľnosti skončili aj Maďarská aliancia (3,8 percenta), Sme rodina (3,1 percenta), Právo na pravdu (dve percentá).

PS a Smer by získali zhodne po 33 mandátov, Republika a Hnutie Slovensko tiež zhodne po 17 kresiel. Hlas by obsadil 15 miest, KDH trinásť kresiel, SaS rovnako trinásť kresiel a Demokrati deväť.

Prieskum vykonali na vzorke 1 017 respondentov od 5. do 11. mája 2026.

(max)

  |  

Briti zakázali vstup europoslancovi Poľska, označili ho za riziko

Poľskému europoslancovi Dominikovi Tarczyńskému zo strany Právo a spravodlivosť (PiS) britské úrady zakázali vstup do Spojeného kráľovstva. Ako píše portál Notes from Poland, politik sa počas víkendu údajne zúčastnil na zhromaždení v Londýne, ktoré organizuje pravicový aktivista Tommy Robinson.

Britské ministerstvo vnútra Tarczyńskému zrušilo elektronické cestovné povolenie ETA. V oznámení argumentovalo, že jeho prítomnosť v krajine „nie je prospešná pre verejné blaho“. Proti rozhodnutiu sa podľa ministerstva nemožno odvolať.

Europoslanec reagoval ostro a rozhodnutie označil za „komunizmus 21. storočia“. Zároveň avizoval právne kroky proti britskému premiérovi Keirovi Starmerovi.

Na jeho obranu sa postavila bývalá britská premiérka Liz Trussová, ktorá označila zákaz za šokujúci. Pripomenula, že Tarczyński patrí do frakcie Európski konzervatívci a reformisti, v ktorej kedysi pôsobili aj britskí konzervatívci.

Reakcie prišli aj z Poľska. Minister zahraničných vecí Radosław Sikorski skonštatoval, že Tarczyński svojimi vyjadreniami potvrdil, že je „nespútaný extrémista“. Podľa šéfa poľskej diplomacie je pre Poľsko nebezpečnejší než pre Britániu.

(max)

  |  

Americké ministerstvo vojny stoplo nasadenie brigády v Poľsku

Americký Pentagón náhle zrušil plánované nasadenie americkej obrnenej brigády v Poľsku. Informoval o tom denník Wall Street Journal. Rozhodnutie, ktoré sa týka viac ako štyritisíc vojakov, prichádza v čase, keď administratíva prezidenta Donalda Trumpa postupne znižuje vojenskú prítomnosť USA v Európe.

Len pred niekoľkými dňami Washington oznámil stiahnutie približne päťtisíc amerických vojakov z Nemecka. Tento krok nasledoval po napätí medzi Bielym domom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom, ktorý kritizoval postup USA vo vojne s Iránom.

Poľsko sa pritom snažilo využiť situáciu vo svoj prospech. Prezident Karol Nawrocki vyhlásil, že Varšava je pripravená prijať časť vojakov sťahovaných z Nemecka a má na to pripravenú infraštruktúru. Zároveň avizoval rokovania s Trumpovou administratívou o posilnení americkej vojenskej prítomnosti na východnom krídle NATO.

Téma vyvolala vnútropolitický spor medzi poľským prezidentom a premiérom Donaldom Tuskom. Ten upozornil, že Poľsko by nemalo „preťahovať“ vojakov od spojencov, zároveň však podporuje posilnenie americkej prítomnosti v krajine.

Poľsko v súčasnosti hostí približne 10-tisíc amerických vojakov, zatiaľ čo v Nemecku ich zostáva okolo 36-tisíc.

(max)