Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lotyšská premiérka končí po spore o ukrajinské drony

Lotyšská premiérka Evika Siliňová vo štvrtok oznámila rezignáciu, čím sa len niekoľko mesiacov pred októbrovými voľbami rozpadla vládna koalícia. „Odstupujem, ale nevzdávam sa,“ vyhlásila premiérka v televíznom prejave.

Prezident Edgars Rinkevičs, ktorý má podľa ústavy vybrať predsedu vlády, sa v piatok stretne so všetkými parlamentnými stranami.

Líderka strany Nová jednota prišla o väčšinu v parlamente po tom, ako ľavicová strana Progresívci oznámila stiahnutie podpory vláde.

Rozhodnutie nasledovalo po víkendovom odvolaní ministra obrany Andrisa Sprudsa z Progresívcov. Dôvodom boli incidenty s cudzími dronmi v lotyšskom vzdušnom priestore. Minulý štvrtok dopadli na prázdne ropné zásobníky dve ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré prileteli z Ruska.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Pellegrini po útoku pri hraniciach žiada zmenu zákonov pre armádu

Prezident Peter Pellegrini po stredajších ruských útokoch na západ Ukrajiny vyzval na urýchlenú zmenu slovenskej legislatívy, ktorá by umožnila Ozbrojeným silám SR efektívnejšie reagovať na drony a ďalšie hrozby pri hraniciach aj v čase mieru. Podľa hlavy štátu najnovší incident len potvrdil, že ide o mimoriadne urgentnú tému.

„Preto pevne verím, že okrúhly stôl, ktorý sa započal v Prezidentskom paláci a pokračoval ďalej na Generálnom štábe Ozbrojených síl Slovenskej republiky, presvedčí politické strany naprieč politickým spektrom, že táto téma je veľmi urgentná, a pevne verím, že poslanci zmenu legislatívy pripravia čo najskôr,“ dodal Pellegrini.

Zakarpatská oblasť na západe Ukrajiny čelila v stredu najväčšiemu ruskému dronovému útoku od začiatku vojny. Podľa ukrajinskej armády smerovalo do regiónu jedenásť bezpilotných lietadiel typu Šáhid a Geraň. Väčšinu z nich sa podarilo zostreliť alebo vyradiť systémami elektronického boja.

Drony sa pohybovali len približne 50 kilometrov od slovenských hraníc. Slovensko následne z bezpečnostných dôvodov až do odvolania uzatvorilo všetky hraničné priechody s Ukrajinou.

(tasr, max)

Minúta  |  

Štátne nájomné bývanie získalo nového investora

Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB) získala piateho investičného partnera. Stala sa ním spoločnosť 365.invest, ktorá spravuje realitný podielový fond a na slovenskom trhu pôsobí viac ako dve desaťročia. Obe strany už podpísali investičnú zmluvu.

Podľa agentúry ide o ďalší krok k rozširovaniu systému dostupného nájomného bývania na Slovensku. Partnerstvo so spoločnosťou 365.invest má v horizonte desiatich rokov priniesť výstavbu približne tritisíc bytov po celom Slovensku. Firma sa chce sústrediť najmä na menšie developerské projekty s kapacitou 70 až 100 bytov v krajských aj okresných mestách či regiónoch s veľkými zamestnávateľmi, kde rastie tlak na dostupnosť bývania.

„Naším cieľom je vytvárať dostupné a kvalitné bývanie pre ľudí a zároveň budovať prostredie, ktoré pomôže udržať mladé rodiny a odborníkov na Slovensku,“ podotkla generálna riaditeľka AŠPNB Eva Lisová.

Šéf 365.invest Gabriel Balog označil vstup do systému za strategický krok. Podľa neho môže nový segment trhu priniesť investorom stabilnejšie výnosy a zároveň reagovať na dlhodobý nedostatok dostupných bytov.

Agentúra aktuálne spolupracuje s piatimi investičnými partnermi a dlhodobým cieľom je vybudovať na Slovensku až 100-tisíc nájomných bytov so štátnou podporou.

(tasr, max)

Minúta  |  

Maďarsko: Stav núdze sa skončil, časť opatrení zakotvili do legislatívy

V Maďarsku sa vo štvrtok skončil stav núdze, ktorý v krajine okrem krátkeho obdobia platil šesť rokov. Vyhlásili ho počas pandémie ochorenia COVID-19 a následne nepretržite predlžovali od mája 2022 pre vojnu na Ukrajine. Časť núdzových opatrení nové zloženie parlamentu trvalo zakotvilo do legislatívy.

Za uplynulé štyri roky prijala vláda expremiéra Viktora Orbána v rámci stavu núdze „v súvislosti s ozbrojeným konfliktom a humanitárnou katastrofou na Ukrajine“ viac ako 170 vládnych nariadení. Cieľom týchto mimoriadnych opatrení bolo umožniť kabinetu efektívne a rýchlo reagovať na vznikajúce problémy. Vláda však stav núdze využila aj na vydanie dekrétov, ktoré s vojnou na Ukrajine súviseli len ťažko alebo vôbec.

Kritici upozorňujú na to, že bývalá vláda sa svojimi nariadeniami v stave núdze mohla odkláňať od zákonov a mala možnosť obmedziť, prípadne aj pozastaviť základné práva občanov. Súčasná vláda strany Tisza opatrenia kritizovala.

Nový maďarský premiér Péter Magyar požiadal odchádzajúcu vládu po volebnom víťazstve o predĺženie stavu núdze do 31. mája, aby mala nastupujúca vláda čas na zmenu príslušných zákonov. Parlament však namiesto toho 9. mája prijal nový zákon, ktorým časť núdzových nariadení trvalo premietol do legislatívy.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Si Ťin-pching po samite s Trumpom hovorí o novej etape vzťahov

Čínsky prezident Si Ťin-pching po samite s americkým prezidentom Donaldom Trumpom ocenil „nové nastavenie“ vzťahov medzi Čínou a Spojenými štátmi. Podľa vyhlásenia čínskeho ministerstva zahraničných vecí sa obaja lídri dohodli na budovaní konštruktívnych a strategicky stabilných vzťahov aj v nasledujúcich rokoch.

Peking hovorí o modeli založenom predovšetkým na spolupráci, no zároveň aj na „primeranej konkurencii“. Tá má podľa čínskej strany zabezpečiť „normálnu stabilitu“, v ktorej budú rozdiely kontrolovateľné, a „trvalú stabilitu“, pri ktorej možno očakávať mier.

Si vyzval na rozšírenie spolupráce v oblastiach obchodu, zdravotníctva, poľnohospodárstva, turizmu, medziľudských kontaktov aj presadzovania práva.

Zároveň však upozornil na otázku Taiwanu, ktorý Čína považuje za svoje územie, zatiaľ čo Tchaj-pej tieto nároky odmieta. Podľa čínskeho prezidenta musia Spojené štáty pri tejto téme postupovať s „maximálnou opatrnosťou“.

„Ak sa to nezvládne správne, obe krajiny by sa mohli dostať do konfliktu,“ vyhlásil Si Ťin-pching.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Inflácia nepoľavuje, ovplyvnili ju drahšie palivá

Inflácia na Slovensku v apríli opäť zrýchlila. Spotrebiteľské ceny vzrástli oproti marcu o 0,5 percenta a medziročne dosiahla inflácia úroveň 3,9 percenta. Podľa Štatistického úradu SR ide po januári o druhý najvyšší rast cien v tomto roku.

Najvýraznejšie zdražovanie zaznamenala doprava. Ceny pohonných látok medzimesačne vyskočili o rekordných 11,9 percenta, čo sa okamžite prejavilo aj na celkovom raste cien. Medziročne boli pohonné látky drahšie o 15,3 percenta, najviac od konca roka 2022. Výrazne rástli aj ceny motorových vozidiel.

Silný tlak na infláciu naďalej vytvárajú bývanie a energie. Náklady v tejto oblasti medziročne vzrástli o 6,3 percenta, pričom energie na vykurovanie zdraželi až o 27,8 percenta. V cenách sa podľa štatistikov stále odrážajú januárové regulačné opatrenia.

Naopak, mierne pozitívnou správou je spomalenie rastu cien potravín. Tie medziročne zdraželi len o jedno percento, čo je najnižšia hodnota od novembra minulého roka. V medzimesačnom porovnaní ceny potravín a nealkoholických nápojov dokonca mierne klesli.

Ceny medziročne rástli vo všetkých sledovaných výdavkových skupinách domácností.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.