Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovičovci podporili župného kandidáta za PS

Kandidatúru Mariána Porvažníka za PS na predsedu Košického samosprávneho kraja podporilo aj Hnutie Slovensko. Pridalo sa tak k stranám SaS a Za ľudí, ktoré už svoju podporu oznámili skôr. Informoval o tom člen predsedníctva Hnutia Slovensko Peter Pollák starší.

Podľa Polláka potrebuje Košický kraj zmenu vedenia. Súčasné fungovanie župy kritizoval pre podozrenia, kauzy a „tiché dohody“. Zároveň zdôraznil potrebu lepšie riešiť situáciu v rómskych komunitách a viac prepájať vzdelávanie s potrebami pracovného trhu.

Porvažník označil podporu viacerých opozičných strán za dôkaz snahy o spoluprácu. Tému rómskych komunít považuje za jednu z kľúčových výziev kraja a zároveň za podmienku jeho ďalšieho rozvoja. Deklaroval, že ak uspeje v župných voľbách, nebude v roku 2027 kandidovať do parlamentu.

Stále pritom platí opozičné memorandum siedmich strán, podľa ktorého má napokon vzniknúť spoločný kandidát opozície. O tom, či ním bude Porvažník alebo bývalý minister hospodárstva Karel Hirman podporovaný Demokratmi, rozhodnú prieskumy verejnej mienky do konca mája.

Kandidatúru na predsedu kraja už oznámili aj Lucia Gurbáľová z KDH a nezávislý kandidát Džemal Kodrazi. Súčasným županom je Rastislav Trnka.

(tasr, max)

Minúta  |  

Truban viní Záleskú z prieťahov aj dezinterpretácie

Predseda Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Michal Truban podal disciplinárny návrh na sudkyňu Pamelu Záleskú, ktorý obsahuje päť bodov. Dva z nich podľa predsedu súdu predstavujú závažné disciplinárne previnenia nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu.

Truban sudkyni vyčíta napríklad nedoručenie výzvy a obžaloby, čo údajne spôsobilo prieťahy v konaní v rozsahu viac než sto pracovných dní. Ďalší bod sa týka nevyhotovenia rozsudku v zákonnej lehote a nepožiadania o jej predĺženie, čo podľa návrhu spôsobilo ďalšie zdržanie.

Najvážnejšie výhrady smerujú k údajnej dezinterpretácii dôkazov. Predseda ŠTS tvrdí, že pri jednom z rozhodnutí mohlo dôjsť k prispôsobeniu obsahu dôkazov vopred očakávanému záveru, čo podľa neho vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti sudkyne. Kritizuje aj spôsob hodnotenia dôkazov pri rozhodovaní o väzbe a nerešpektovanie právne záväzného názoru Ústavného súdu SR.

Prípad prichádza krátko po tom, ako premiér Robert Fico (Smer) oznámil podanie trestného oznámenia na Záleskú v súvislosti s rozhodovaním v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Premiér zároveň vyzval na disciplinárne konanie.

Sudkyňa Záleská už skôr reagovala, že sa nebude vyjadrovať k výrokom politikov ani obžalovaných mimo súdnej siene.

(tasr, max)

Minúta  |  

Princ Harry varoval pred rastúcim antisemitizmom v Británii

Princ Harry označil rast antisemitizmu vo Veľkej Británii za „hlboko znepokojujúci“ a vyhlásil, že žiadny hnev súvisiaci s dianím na Blízkom východe nemôže ospravedlniť nepriateľstvo voči ľuďom alebo náboženstvám.

V článku pre magazín New Statesman 41-ročný syn kráľa Karola III. nepriamo kritizoval politiku izraelskej vlády, zároveň však zdôraznil, že legitímny protest nesmie prerásť do nenávisti.

„Židovské komunity – rodiny, deti, obyčajní ľudia – sa necítia bezpečne na miestach, ktoré nazývajú domovom. To by nás malo znepokojovať, ale aj spájať,“ napísal Harry.

Británia zaznamenala nárast antisemitizmu po útoku Hamasu na Izrael v roku 2023 a následnej vojne v Gaze. V Londýne došlo v uplynulých týždňoch k podpaľačským útokom na židovské objekty a v apríli polícia evidovala pobodanie dvoch židovských mužov ako teroristický čin.

Harry upozornil, že popri oprávnenom proteste proti krokom štátov na Blízkom východe rastie aj nepriateľstvo voči židovským komunitám. Zároveň priznal vlastné chyby z minulosti vrátane prípadu, keď si pred dvadsiatimi rokmi obliekol nacistickú uniformu na večierok.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Rusko hovorí o plnohodnotnom partnerstve s Talibanom

Moskva buduje s vládnucim afganským Talibanom „plnohodnotné partnerstvo“ a vyzýva krajiny regiónu na rozšírenie spolupráce s Kábulom. Vo štvrtok to podľa agentúry Interfax vyhlásil tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu.

Moskva sa vlani stala prvou krajinou, ktorá formálne uznala vládu Talibanu po jeho návrate k moci v auguste 2021, keď sa z Afganistanu po dvadsiatich rokoch vojny stiahli jednotky vedené Spojenými štátmi.

Šojgu uviedol, že spolupráca s Kábulom je dôležitá pre bezpečnosť a rozvoj regiónu. Rusko podľa neho buduje s Talibanom „pragmatický dialóg“, ktorý zahŕňa bezpečnostné otázky, obchod, kultúru aj humanitárnu pomoc.

Vyjadril sa tak na stretnutí predstaviteľov Šanghajskej organizácie spolupráce, do ktorej patria Čína, India, Irán, Pakistan a viaceré postsovietske štáty.

Šojgu zároveň vyzval na obnovenie kontaktnej skupiny organizácie pre Afganistan.

Rusko označilo Taliban za teroristické hnutie v roku 2003. Tento zákaz však Moskva zrušila v apríli 2025.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Francúzski senátori opäť odmietli zákon o asistovanej smrti

Francúzsky Senát v utorok už druhýkrát odmietol návrh zákona, ktorý mal zaviesť právo na asistovanú smrť. Opatrenie podporované vládou prezidenta Emmanuela Macrona pritom už predtým schválilo Národné zhromaždenie.

Horná komora parlamentu, v ktorej dominujú pravicoví a centristickí senátori, zamietla zostávajúce články návrhu po tom, ako neprešla ani jeho kľúčová časť označovaná za „základný kameň“ reformy. Informovala o tom televízia BFMTV.

Legislatíva mala vytvoriť regulovaný mechanizmus umožňujúci asistovanú smrť pacientom trpiacim vážnymi a nevyliečiteľnými ochoreniami.

Predseda Republikánov Bruno Retailleau vyhlásil, že o takejto „veľmi vážnej antropologickej otázke“ by mali rozhodnúť samotní Francúzi v referende. Podľa neho si „takýto zásadný text vyžaduje minimálny konsenzus“.

Napriek nesúhlasu Senátu legislatívny proces pokračuje, keďže vláda môže konečné rozhodnutie zveriť Národnému zhromaždeniu, kde majú podporovatelia návrhu silnejšiu väčšinu.

Predseda senátneho výboru pre sociálne veci Philippe Mouiller priznal, že Senát nedokázal nájsť „vedúci princíp“ reformy. Socialistický líder Patrick Kanner kritizoval väčšinu v hornej komore za blokovanie diskusie a vyhlásil, že Senát premárnil príležitosť.

(aa.com, bak)

Minúta  |  

Lotyšská premiérka končí po spore o ukrajinské drony

Lotyšská premiérka Evika Siliňová vo štvrtok oznámila rezignáciu, čím sa len niekoľko mesiacov pred októbrovými voľbami rozpadla vládna koalícia. „Odstupujem, ale nevzdávam sa,“ vyhlásila premiérka v televíznom prejave.

Prezident Edgars Rinkevičs, ktorý má podľa ústavy vybrať predsedu vlády, sa v piatok stretne so všetkými parlamentnými stranami.

Líderka strany Nová jednota prišla o väčšinu v parlamente po tom, ako ľavicová strana Progresívci oznámila stiahnutie podpory vláde.

Rozhodnutie nasledovalo po víkendovom odvolaní ministra obrany Andrisa Sprudsa z Progresívcov. Dôvodom boli incidenty s cudzími dronmi v lotyšskom vzdušnom priestore. Minulý štvrtok dopadli na prázdne ropné zásobníky dve ukrajinské bezpilotné lietadlá, ktoré prileteli z Ruska.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.