Preskočiť na obsah
  |  

Pápež kritizoval zbrojenie Európy, označil ho za zradu diplomacie

Pápež Lev XIV. vo štvrtok kritizoval rast vojenských výdavkov v Európe a označil ho za „zradu diplomacie“. Reagoval tak na rekordné zvyšovanie zbrojenia v európskych krajinách, ku ktorému spojencov dlhodobo vyzýva americký prezident Donald Trump.

Pred študentmi rímskej univerzity Sapienza pontifik vyhlásil, že zbrojenie nemožno automaticky označovať za obranu. Podľa neho svet čoraz viac „mrzačia vojny“ a rastúce napätie.

„Nenazývajme obranou zbrojenie, ktoré zvyšuje neistotu, oslabuje investície do školstva a zdravotníctva, zrádza dôveru v diplomaciu a obohacuje elity, ktorým nezáleží na spoločnom dobre,“ povedal Lev XIV.

Podľa údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru stúpli vojenské výdavky v Európe v roku 2025 o 14 percent na 864 miliárd dolárov. Ide o najvýraznejší nárast od konca studenej vojny.

Pápež zároveň varoval pred využívaním umelej inteligencie vo vojenských konfliktoch. Vojny na Ukrajine, v Gaze, Libanone či Iráne podľa neho ukazujú „neľudský vývoj vzťahu medzi vojnou a novými technológiami“.

(reuters, bak)

  |  

Zo Starmerovej vlády odchádza ďalší minister

Britský minister zdravotníctva Wes Streeting vo štvrtok oznámil odchod z vlády. Dôvodom je strata dôvery vo vedenie premiéra Keira Starmera.

Streeting svoje rozhodnutie zverejnil v liste publikovanom na sociálnej sieti X. Napísal v ňom, že už „je jasné“, že Starmer nepovedie Labouristickú stranu do ďalších parlamentných volieb.

Podľa odchádzajúceho ministra si poslanci labouristov aj odbory želajú, aby sa diskusia o budúcnosti strany zmenila na „súboj ideí, nie osobností alebo malicherného frakčného boja“.

„Musí byť široká a musí ponúknuť čo najlepšie pole kandidátov,“ uviedol Streeting. Dodal, že takýto prístup podporuje a dúfa, že ho premiér umožní.

Rezignácia ďalšieho člena kabinetu zvyšuje tlak na Starmera, ktorý v uplynulých dňoch čelí rastúcej kritike vo vlastnej strane.

(reuters, bak)

  |  

Prieskum: Slovenské rodiny najviac trápia financie

Finančné problémy a neistota z budúcnosti dnes najviac zaťažujú slovenské rodiny. Vyplýva to z Veľkého prieskumu rodín 2026, ktorý pripravili spoločnosť UNIQA a agentúra NMS. Až 56 percent respondentov označilo finančné starosti za svoju najväčšiu obavu, polovica z nich sa zároveň obáva budúcnosti. Ekonomické otázky tak prvýkrát predbehli zdravotné problémy aj geopolitické riziká.

Podľa šéfa UNIQA Rastislava Havrana sa nálada v domácnostiach oproti minulému roku výrazne zhoršila. Potvrdzuje to aj pokles indexu bezpečia rodín zo 62 na 61 bodov. Analytici za tým vidia najmä rastúci tlak na rodinné rozpočty.

Prieskum zároveň ukázal, že Slováci ostávajú pri financiách opatrní. Väčšina domácností si odkladá peniaze na sporiace účty, 44 percent ľudí stále drží časť úspor doma v hotovosti, pričom ide o snahu mať peniaze pod kontrolou v neistých časoch.

Významnú úlohu zohráva aj rodina. Až 71 percent respondentov potvrdilo, že sa pri potrebe väčšej sumy obráti najskôr na blízkych. Priemerná rodinná pôžička dosahuje 4 250 eur. Najčastejšie si členovia rodiny požičiavajú na nečakané výdavky, pri ktorých priemerná suma presahuje 2 200 eur.

Najvyššie sumy smerujú na bývanie, kde priemerná pomoc predstavuje 9 300 eur. Výrazné sú aj pôžičky na podnikanie (5 100 eur).

(tasr, max)

  |  

Fars: Irán otvoril Hormuz vybraným čínskym lodiam

Teherán umožnil tranzit niektorým čínskym plavidlám cez Hormuzský prieliv. Podľa polooficiálnej agentúry Fars ide o výsledok dohody týkajúcej sa iránskych pravidiel správy tejto strategickej námornej trasy.

Krok prichádza v čase návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne. Trump sa s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom zhodol, že Hormuzský prieliv musí zostať otvorený pre voľný tok energií.

Zdroj agentúry Fars uviedol, že rozhodnutie nasledovalo po žiadostiach čínskeho ministra zahraničných vecí a veľvyslanca v Iráne. Teherán následne súhlasil s uľahčením prechodu viacerých čínskych lodí v súlade so strategickým partnerstvom oboch krajín.

Po začiatku amerických a izraelských útokov z 28. februára Irán výrazne obmedzil tranzit cez Hormuzský prieliv. Krízu následne prehĺbila americká blokáda iránskych prístavov zavedená krátko po aprílovom prímerí.

Nie je však jasné, do akej miery nové opatrenie mení situáciu v regióne. Irán už počas vojny naznačil, že neutrálne plavidlá, najmä tie napojené na Čínu, môžu prieliv využívať po koordinácii s iránskymi ozbrojenými silami.

(reuters, bak)

  |  

Kresťanka v Iraku uspela na súde v spore o náboženskú identitu

Iracký súd rozhodol v prospech mladej kresťanky Maryam, ktorá žiadala opravu svojho náboženského statusu v štátnej databáze. Úrady ju totiž podľa irackého zákona automaticky evidovali ako moslimku, hoci vyrastala v kresťanskej rodine.

K zmene došlo po tom, ako sa jej matka rozišla s otcom a vydala sa za moslima. Podľa článku 26 irackého zákona o národných preukazoch totiž maloleté deti automaticky preberajú náboženstvo rodiča, ktorý konvertoval na islam.

Maryam po dosiahnutí plnoletosti podala v januári 2025 žalobu, aby štát uznal jej kresťanskú vieru. Súd jej vyhovel a podľa organizácie ADF International ide o významný precedens pre náboženské menšiny na Blízkom východe.

„Každý človek má základné právo vybrať si svoje náboženstvo a žiť podľa neho,“ uviedla riaditeľka organizácie Kelsey Zorziová.

Prípad zároveň upozornil na prax štátom určovaného náboženstva v krajinách Blízkeho východu a Ázie. Nesprávne alebo nanútené náboženské označenie môže mať dôsledky pri vzdelávaní, manželstve, dedičských sporoch či pri rozhodovaní súdov. Rozhodnutie ešte preskúma najvyšší kasačný súd v Iraku.

(adfinternational, bak)

  |  

Pod Tatrami sa začne servis Bôrika, vodičov čakajú obchádzky

Tunel Bôrik na diaľnici D1 pod Tatrami čaká v druhej polovici mája séria nočných uzáver pre pravidelnú jarnú údržbu. Národná diaľničná spoločnosť oznámila, že práce budú vykonávať od 18. do 22. mája a následne aj od 25. do 27. mája.

Servis sa dotkne oboch tunelových rúr a realizovať ho budú výlučne v nočných hodinách od 20.00. Premávku vždy obnovia v ranných hodinách, počas víkendov práce vykonávať nebudú.

Diaľničiari plánujú čistenie vozovky, chodníkov a odvodnenia, údržbu technológií vrátane ventilátorov, osvetlenia či dopravného značenia a zároveň kontrolu bezpečnostných a požiarnych systémov tunela.

Počas uzáver bude doprava v oboch smeroch presmerovaná z diaľnice D1 medzi Mengusovcami a Popradom na obchádzkovú trasu po ceste I/18 cez mesto Svit. Národná diaľničná spoločnosť vyzvala vodičov, aby rešpektovali dočasné dopravné značenie.

Podľa prevádzkového riaditeľa diaľničnej spoločnosti Rastislava Droppu väčšinu prác zámerne vykonávajú v noci, keď je doprava pod Tatrami najnižšia, aby minimalizovali dopravné obmedzenia počas dňa.

(tasr, max)