Preskočiť na obsah
  |  

KDH chce zakázať sociálne siete deťom do 16 rokov bez výnimky

Opozičné KDH predložilo do parlamentu návrh zákona, ktorého cieľom je výrazne sprísniť pravidlá používania sociálnych sietí deťmi a posilniť ich ochranu v online priestore. Hnutie chce zaviesť zákaz vytvárania a používania účtov na sociálnych sieťach pre deti mladšie ako 16 rokov.

„Náš návrh je podložený dátami a skutočnou vedou. My chceme týmto návrhom podporiť, obnoviť reálne vzťahy medzi mladými ľuďmi,“ priblížil stranícky poslanec Peter Stachura a spomenul problémy u detí ako úzkosti, depresie, poruchy spánku, problémy s koncentráciou či sebapoškodzovanie.

Strana sa inšpirovala takzvaným austrálskym modelom, pri ktorom vekový limit nemožno obísť ani súhlasom rodiča. Návrh zároveň počíta s prísnejšími pravidlami pre platformy, ktoré budú prístupné mladistvým vo veku od 16 do 18 rokov.

Sociálne siete by museli zaviesť bezpečnostné opatrenia, ako predvolené súkromné nastavenia, zákaz verejného zobrazovania polohy a kontaktov, jednoduché nahlasovanie nevhodného obsahu či upozornenia na čas strávený online. Návrh počíta aj so zákazom profilovej reklamy pre maloletých a právom na vymazanie digitálnej stopy.

(tasr, max)

  |  

Írski poslanci odmietli uvoľnenie interrupčných pravidiel

Dolná komora írskeho parlamentu v stredu večer zamietla návrh zákona sociálnych demokratov o reprodukčných právach pomerom hlasov 85 ku 30. Hlasovania sa zdržalo 36 poslancov.

Návrh počítal so zrušením trojdňovej čakacej lehoty pred interrupciou a s dekriminalizáciou interrupcií. Súčasťou legislatívy bolo aj odstránenie 12-týždňového limitu pri interrupciách v prípadoch, keď nenarodené dieťa trpí život limitujúcim ochorením. Poslanci mali pri hlasovaní voľnú ruku.

Ministerka zdravotníctva Jennifer Carroll MacNeillová ešte pred hlasovaním vyhlásila, že návrh nemôže podporiť z právnych ani praktických dôvodov. Líderke sociálnych demokratov Holly Cairnsovej odkázala, že návrh predstavuje „plošnú dekriminalizáciu“.

V napätej rozprave dodala, že Cairnsová prijala „najrozsiahlejšiu možnú definíciu“ dekriminalizácie. „Nemá zmysel krútiť na mňa hlavou,“ vyhlásila ministerka.

Po hlasovaní označila senátorka Sarah O’Reillyová zo strany Aontú výsledok za „dobrý deň pre dieťa v maternici“. Zamietnutý návrh zákona zároveň označila za „extrémny“.

(gript, bak)

  |  

Matovičovci podporili župného kandidáta za PS

Kandidatúru Mariána Porvažníka za PS na predsedu Košického samosprávneho kraja podporilo aj Hnutie Slovensko. Pridalo sa tak k stranám SaS a Za ľudí, ktoré už svoju podporu oznámili skôr. Informoval o tom člen predsedníctva Hnutia Slovensko Peter Pollák starší.

Podľa Polláka potrebuje Košický kraj zmenu vedenia. Súčasné fungovanie župy kritizoval pre podozrenia, kauzy a „tiché dohody“. Zároveň zdôraznil potrebu lepšie riešiť situáciu v rómskych komunitách a viac prepájať vzdelávanie s potrebami pracovného trhu.

Porvažník označil podporu viacerých opozičných strán za dôkaz snahy o spoluprácu. Tému rómskych komunít považuje za jednu z kľúčových výziev kraja a zároveň za podmienku jeho ďalšieho rozvoja. Deklaroval, že ak uspeje v župných voľbách, nebude v roku 2027 kandidovať do parlamentu.

Stále pritom platí opozičné memorandum siedmich strán, podľa ktorého má napokon vzniknúť spoločný kandidát opozície. O tom, či ním bude Porvažník alebo bývalý minister hospodárstva Karel Hirman podporovaný Demokratmi, rozhodnú prieskumy verejnej mienky do konca mája.

Kandidatúru na predsedu kraja už oznámili aj Lucia Gurbáľová z KDH a nezávislý kandidát Džemal Kodrazi. Súčasným županom je Rastislav Trnka.

(tasr, max)

  |  

Truban viní Záleskú z prieťahov aj dezinterpretácie

Predseda Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) Michal Truban podal disciplinárny návrh na sudkyňu Pamelu Záleskú, ktorý obsahuje päť bodov. Dva z nich podľa predsedu súdu predstavujú závažné disciplinárne previnenia nezlučiteľné s výkonom funkcie sudcu.

Truban sudkyni vyčíta napríklad nedoručenie výzvy a obžaloby, čo údajne spôsobilo prieťahy v konaní v rozsahu viac než sto pracovných dní. Ďalší bod sa týka nevyhotovenia rozsudku v zákonnej lehote a nepožiadania o jej predĺženie, čo podľa návrhu spôsobilo ďalšie zdržanie.

Najvážnejšie výhrady smerujú k údajnej dezinterpretácii dôkazov. Predseda ŠTS tvrdí, že pri jednom z rozhodnutí mohlo dôjsť k prispôsobeniu obsahu dôkazov vopred očakávanému záveru, čo podľa neho vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti sudkyne. Kritizuje aj spôsob hodnotenia dôkazov pri rozhodovaní o väzbe a nerešpektovanie právne záväzného názoru Ústavného súdu SR.

Prípad prichádza krátko po tom, ako premiér Robert Fico (Smer) oznámil podanie trestného oznámenia na Záleskú v súvislosti s rozhodovaním v kauze bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Premiér zároveň vyzval na disciplinárne konanie.

Sudkyňa Záleská už skôr reagovala, že sa nebude vyjadrovať k výrokom politikov ani obžalovaných mimo súdnej siene.

(tasr, max)

  |  

Princ Harry varoval pred rastúcim antisemitizmom v Británii

Princ Harry označil rast antisemitizmu vo Veľkej Británii za „hlboko znepokojujúci“ a vyhlásil, že žiadny hnev súvisiaci s dianím na Blízkom východe nemôže ospravedlniť nepriateľstvo voči ľuďom alebo náboženstvám.

V článku pre magazín New Statesman 41-ročný syn kráľa Karola III. nepriamo kritizoval politiku izraelskej vlády, zároveň však zdôraznil, že legitímny protest nesmie prerásť do nenávisti.

„Židovské komunity – rodiny, deti, obyčajní ľudia – sa necítia bezpečne na miestach, ktoré nazývajú domovom. To by nás malo znepokojovať, ale aj spájať,“ napísal Harry.

Británia zaznamenala nárast antisemitizmu po útoku Hamasu na Izrael v roku 2023 a následnej vojne v Gaze. V Londýne došlo v uplynulých týždňoch k podpaľačským útokom na židovské objekty a v apríli polícia evidovala pobodanie dvoch židovských mužov ako teroristický čin.

Harry upozornil, že popri oprávnenom proteste proti krokom štátov na Blízkom východe rastie aj nepriateľstvo voči židovským komunitám. Zároveň priznal vlastné chyby z minulosti vrátane prípadu, keď si pred dvadsiatimi rokmi obliekol nacistickú uniformu na večierok.

(reuters, bak)

  |  

Rusko hovorí o plnohodnotnom partnerstve s Talibanom

Moskva buduje s vládnucim afganským Talibanom „plnohodnotné partnerstvo“ a vyzýva krajiny regiónu na rozšírenie spolupráce s Kábulom. Vo štvrtok to podľa agentúry Interfax vyhlásil tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Sergej Šojgu.

Moskva sa vlani stala prvou krajinou, ktorá formálne uznala vládu Talibanu po jeho návrate k moci v auguste 2021, keď sa z Afganistanu po dvadsiatich rokoch vojny stiahli jednotky vedené Spojenými štátmi.

Šojgu uviedol, že spolupráca s Kábulom je dôležitá pre bezpečnosť a rozvoj regiónu. Rusko podľa neho buduje s Talibanom „pragmatický dialóg“, ktorý zahŕňa bezpečnostné otázky, obchod, kultúru aj humanitárnu pomoc.

Vyjadril sa tak na stretnutí predstaviteľov Šanghajskej organizácie spolupráce, do ktorej patria Čína, India, Irán, Pakistan a viaceré postsovietske štáty.

Šojgu zároveň vyzval na obnovenie kontaktnej skupiny organizácie pre Afganistan.

Rusko označilo Taliban za teroristické hnutie v roku 2003. Tento zákaz však Moskva zrušila v apríli 2025.

(reuters, bak)