Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: Slovenské rodiny najviac trápia financie

Finančné problémy a neistota z budúcnosti dnes najviac zaťažujú slovenské rodiny. Vyplýva to z Veľkého prieskumu rodín 2026, ktorý pripravili spoločnosť UNIQA a agentúra NMS. Až 56 percent respondentov označilo finančné starosti za svoju najväčšiu obavu, polovica z nich sa zároveň obáva budúcnosti. Ekonomické otázky tak prvýkrát predbehli zdravotné problémy aj geopolitické riziká.

Podľa šéfa UNIQA Rastislava Havrana sa nálada v domácnostiach oproti minulému roku výrazne zhoršila. Potvrdzuje to aj pokles indexu bezpečia rodín zo 62 na 61 bodov. Analytici za tým vidia najmä rastúci tlak na rodinné rozpočty.

Prieskum zároveň ukázal, že Slováci ostávajú pri financiách opatrní. Väčšina domácností si odkladá peniaze na sporiace účty, 44 percent ľudí stále drží časť úspor doma v hotovosti, pričom ide o snahu mať peniaze pod kontrolou v neistých časoch.

Významnú úlohu zohráva aj rodina. Až 71 percent respondentov potvrdilo, že sa pri potrebe väčšej sumy obráti najskôr na blízkych. Priemerná rodinná pôžička dosahuje 4 250 eur. Najčastejšie si členovia rodiny požičiavajú na nečakané výdavky, pri ktorých priemerná suma presahuje 2 200 eur.

Najvyššie sumy smerujú na bývanie, kde priemerná pomoc predstavuje 9 300 eur. Výrazné sú aj pôžičky na podnikanie (5 100 eur).

(tasr, max)

Minúta  |  

Fars: Irán otvoril Hormuz vybraným čínskym lodiam

Teherán umožnil tranzit niektorým čínskym plavidlám cez Hormuzský prieliv. Podľa polooficiálnej agentúry Fars ide o výsledok dohody týkajúcej sa iránskych pravidiel správy tejto strategickej námornej trasy.

Krok prichádza v čase návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa v Číne. Trump sa s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom zhodol, že Hormuzský prieliv musí zostať otvorený pre voľný tok energií.

Zdroj agentúry Fars uviedol, že rozhodnutie nasledovalo po žiadostiach čínskeho ministra zahraničných vecí a veľvyslanca v Iráne. Teherán následne súhlasil s uľahčením prechodu viacerých čínskych lodí v súlade so strategickým partnerstvom oboch krajín.

Po začiatku amerických a izraelských útokov z 28. februára Irán výrazne obmedzil tranzit cez Hormuzský prieliv. Krízu následne prehĺbila americká blokáda iránskych prístavov zavedená krátko po aprílovom prímerí.

Nie je však jasné, do akej miery nové opatrenie mení situáciu v regióne. Irán už počas vojny naznačil, že neutrálne plavidlá, najmä tie napojené na Čínu, môžu prieliv využívať po koordinácii s iránskymi ozbrojenými silami.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kresťanka v Iraku uspela na súde v spore o náboženskú identitu

Iracký súd rozhodol v prospech mladej kresťanky Maryam, ktorá žiadala opravu svojho náboženského statusu v štátnej databáze. Úrady ju totiž podľa irackého zákona automaticky evidovali ako moslimku, hoci vyrastala v kresťanskej rodine.

K zmene došlo po tom, ako sa jej matka rozišla s otcom a vydala sa za moslima. Podľa článku 26 irackého zákona o národných preukazoch totiž maloleté deti automaticky preberajú náboženstvo rodiča, ktorý konvertoval na islam.

Maryam po dosiahnutí plnoletosti podala v januári 2025 žalobu, aby štát uznal jej kresťanskú vieru. Súd jej vyhovel a podľa organizácie ADF International ide o významný precedens pre náboženské menšiny na Blízkom východe.

„Každý človek má základné právo vybrať si svoje náboženstvo a žiť podľa neho,“ uviedla riaditeľka organizácie Kelsey Zorziová.

Prípad zároveň upozornil na prax štátom určovaného náboženstva v krajinách Blízkeho východu a Ázie. Nesprávne alebo nanútené náboženské označenie môže mať dôsledky pri vzdelávaní, manželstve, dedičských sporoch či pri rozhodovaní súdov. Rozhodnutie ešte preskúma najvyšší kasačný súd v Iraku.

(adfinternational, bak)

Minúta  |  

Pod Tatrami sa začne servis Bôrika, vodičov čakajú obchádzky

Tunel Bôrik na diaľnici D1 pod Tatrami čaká v druhej polovici mája séria nočných uzáver pre pravidelnú jarnú údržbu. Národná diaľničná spoločnosť oznámila, že práce budú vykonávať od 18. do 22. mája a následne aj od 25. do 27. mája.

Servis sa dotkne oboch tunelových rúr a realizovať ho budú výlučne v nočných hodinách od 20.00. Premávku vždy obnovia v ranných hodinách, počas víkendov práce vykonávať nebudú.

Diaľničiari plánujú čistenie vozovky, chodníkov a odvodnenia, údržbu technológií vrátane ventilátorov, osvetlenia či dopravného značenia a zároveň kontrolu bezpečnostných a požiarnych systémov tunela.

Počas uzáver bude doprava v oboch smeroch presmerovaná z diaľnice D1 medzi Mengusovcami a Popradom na obchádzkovú trasu po ceste I/18 cez mesto Svit. Národná diaľničná spoločnosť vyzvala vodičov, aby rešpektovali dočasné dopravné značenie.

Podľa prevádzkového riaditeľa diaľničnej spoločnosti Rastislava Droppu väčšinu prác zámerne vykonávajú v noci, keď je doprava pod Tatrami najnižšia, aby minimalizovali dopravné obmedzenia počas dňa.

(tasr, max)

Minúta  |  

Rezort vnútra prehral pre preradenie policajta ďalší spor

Policajt Juraj Svítok vyhral súdny spor s ministerstvom vnútra týkajúci sa jeho preradenia z Úradu inšpekčnej služby na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bánovciach nad Bebravou. Potvrdil to jeho advokát Peter Kubina, podľa ktorého súd označil postup vedenia rezortu aj šéfa policajnej inšpekcie Branislava Zuriana za nezákonný.

Súdny spor podľa Kubinu vyhrali „naplno ako v prípade Pavla Ďurku“. Dodal, že súd zrušil rozhodnutia o preradení preto, že pri takomto kroku mal byť vopred vyžiadaný súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, čo sa nestalo. Vo Svítkovom prípade však treba zrušiť ešte jedno rozhodnutie.

Vlani v decembri súd rozhodol rovnako aj v prípade už spomínaného Ďurku. Ten patrí medzi obvinených v rámci akcie Kajúcnik, v ktorej Úrad inšpekčnej služby obvinil viacerých policajtov a jedného prokurátora. Čelia podozreniam z vydierania a zneužívania právomoci verejného činiteľa.

Začiatkom mája pritom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) rozhodol o dočasnom pozbavení štátnej služby Ďurku, ktorý pôsobí po rozhodnutí súdu z decembra na funkcii vyšetrovateľa Policajného zboru. Obmedzenie potrvá pol roka.

(tasr, max)

Minúta  |  

KDH chce zakázať sociálne siete deťom do 16 rokov bez výnimky

Opozičné KDH predložilo do parlamentu návrh zákona, ktorého cieľom je výrazne sprísniť pravidlá používania sociálnych sietí deťmi a posilniť ich ochranu v online priestore. Hnutie chce zaviesť zákaz vytvárania a používania účtov na sociálnych sieťach pre deti mladšie ako 16 rokov.

„Náš návrh je podložený dátami a skutočnou vedou. My chceme týmto návrhom podporiť, obnoviť reálne vzťahy medzi mladými ľuďmi,“ priblížil stranícky poslanec Peter Stachura a spomenul problémy u detí ako úzkosti, depresie, poruchy spánku, problémy s koncentráciou či sebapoškodzovanie.

Strana sa inšpirovala takzvaným austrálskym modelom, pri ktorom vekový limit nemožno obísť ani súhlasom rodiča. Návrh zároveň počíta s prísnejšími pravidlami pre platformy, ktoré budú prístupné mladistvým vo veku od 16 do 18 rokov.

Sociálne siete by museli zaviesť bezpečnostné opatrenia, ako predvolené súkromné nastavenia, zákaz verejného zobrazovania polohy a kontaktov, jednoduché nahlasovanie nevhodného obsahu či upozornenia na čas strávený online. Návrh počíta aj so zákazom profilovej reklamy pre maloletých a právom na vymazanie digitálnej stopy.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.