Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Madurov syn priznal chyby režimu aj podcenenie USA

Syn venezuelského lídra Nicolása Madura, Nicolás Maduro Guerra, priznal, že režim podcenil schopnosti Spojených štátov počas januárového útoku na Caracas, po ktorom jeho otca spolu s manželkou odviedli do New Yorku.

Americké úrady obviňujú Madura z obchodovania s drogami a terorizmu. Jeho syn tvrdí, že ide o politický proces. „Mali sme urobiť viac, aby sme môjho otca ochránili. V tomto sme zlyhali,“ povedal pre magazín Spiegel.

Maduro Guerra opísal noc z 3. januára, keď americké vrtuľníky a lietadlá útočili na Caracas a elitné jednotky obsadili vojenský komplex Fuerte Tiuna. Tvrdí, že vedenie krajiny nečakalo priamy útok na hlavné mesto a podcenilo technologické možnosti USA.

V rozhovore hovoril aj o pravidelných telefonátoch s otcom z väzenia. Podľa jeho slov sa Maduro snaží pôsobiť silno, no obáva sa o jeho zdravie. Prezident údajne vo väzení číta Bibliu, Shakespeara aj diela Simóna Bolívara.

Madurov syn zároveň pripustil chyby režimu vrátane excesov polície a nespravodlivých procesov. „Boli to ťažké momenty, chyby aj prehnané zásahy, za ktoré musíme požiadať o odpustenie,“ povedal. Dodal, že Venezuela sa musí viac otvoriť svetu a prestať sa izolovať.

(spiegel, bak)

Minúta  |  

Česká snemovňa odmietla zjazd sudetských Nemcov

Českí vládni poslanci vo štvrtok schválili uznesenie, v ktorom vyjadrili nesúhlas s konaním zjazdu sudetských Nemcov v Brne a vyzvali organizátorov, aby od akcie upustili. Za uznesenie hlasovalo 73 zo 77 prítomných poslancov.

Snemovňa v dokumente uviedla, že dôvodom sú historické súvislosti a postoje časti sudetonemeckého prostredia, ktoré podľa poslancov spochybňujú povojnové usporiadanie a relativizujú historickú zodpovednosť. Zároveň odsúdila prejavy relativizácie nacistických zločinov či spochybňovanie povojnového právneho a majetkového usporiadania ČR.

Historici však upozorňujú, že sudetskí Nemci sa majetkových nárokov vzdali a Benešove dekréty považujú za uzavretú otázku.

Opozícia sa na mimoriadnej schôdzi nezúčastnila. Podľa nej ide o vytváranie neexistujúceho problému a prekrytie diskusie o zadlžovaní krajiny.

Zjazd sa má konať budúci týždeň v rámci festivalu Meeting Brno. Účasť avizovali aj nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt a bavorský premiér Markus Söder.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Opozícia žiada vyšetrovanie pomerov na patológii v Prešove

Opozičná strana Za ľudí podá na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie pre medializované informácie o údajne nedôstojnom zaobchádzaní s telami zosnulých v nemocnici v Prešove. Kritiku vyslovil aj poslanec a bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí z Hnutia Slovensko.

Predsedníčka Za ľudí Veronika Remišová reagovala na informácie o priestoroch starej patológie v prešovskej nemocnici. Tvrdí, že v súvislosti s výstavbou novej vojenskej nemocnice malo dôjsť k zbúraniu oddelenia patológie a odstráneniu chladiacich boxov.

„Opis toho, ako sa malo s telami zosnulých nakladať, je príšernou vizitkou rozkladu systému,“ vyhlásila Remišová. Kritizovala aj komunikáciu nemocnice a ďalších inštitúcií, ktoré tvrdia, že postup bol v súlade s normami.

Krajčí označil situáciu za „hrozné zlyhanie“ a tvrdí, že telá prevážali do miestnosti určenej na pitvy a nie do chladiacich boxov. Vyzval ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) na vyvodenie zodpovednosti.

Nemocnica aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pochybenia odmietajú.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Kremeľ odmieta Európu ako sprostredkovateľa mierových rokovaní

Európa by podľa Kremľa nemala očakávať, že bude vystupovať ako sprostredkovateľ mierových rokovaní o Ukrajine. Vo štvrtok to podľa agentúry RIA vyhlásil hovorca Dmitrij Peskov.

Zopakoval postoj Moskvy, podľa ktorého sú európske krajiny v konflikte na strane Ukrajiny.

Priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa neuskutočnili od februára. Kontakt medzi oboma stranami sprostredkovali Spojené štáty.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ruský veľvyslanec sa po útokoch stretol s maďarskou ministerkou

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo ruského veľvyslanca v Budapešti pre dronové útoky na Ukrajine, ktoré zasiahli aj Zakarpatskú oblasť pri hranici s Maďarskom. Podľa agentúry AP ide o výrazný obrat vo vzťahoch Budapešti s Moskvou po nástupe premiéra Pétera Magyara.

Šéfka diplomacie Anita Orbánová po stretnutí uviedla, že útoky na Zakarpatsko, kde žije početná maďarská menšina, sú pre Maďarsko „absolútne neprijateľné“. Rusko podľa nej musí urobiť všetko pre okamžité prímerie a trvalé ukončenie vojny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil krok Budapešti za „dôležitý signál“ a poďakoval Magyarovi za jeho postoj. Premiér uviedol, že išlo o najnásilnejší útok na Zakarpatskú oblasť od začiatku vojny. Dodal, že aj maďarskí železničiari sa museli ukryť v krytoch na stanici v Čope.

Útok odsúdil aj predseda parlamentnej frakcie Fideszu Gergely Gulyás. Vyhlásil, že Maďari na Zakarpatsku „nemôžu za vojnu“ a ruský dronový útok je neprijateľný.

Pred rokom pritom vláda Fideszu reagovala na podobný útok na Mukačevo oveľa zdržanlivejšie.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rezort vnútra pripravil akčný plán pre riadenie azylu a migrácie

Ministerstvo vnútra SR pripravilo akčný plán k Národnej stratégii Slovenskej republiky pre riadenie azylu a migrácie. Jeho cieľom je zabezpečenie implementácie stratégie konkrétnymi opatreniami. Na príprave sa podieľala aj Medzinárodná organizácia pre migráciu a ďalšie slovenské ministerstvá aj úrady. Vyplýva to z dokumentu, ktorý rezort vnútra predložil do pripomienkového konania.

„Akčný plán systematicky rozpracúva strategické ciele národnej stratégie do tematických oblastí a obsahuje súbor opatrení doplnených o určenie zodpovednosti, časový rámec ich realizácie a indikátory plnenia,“ uviedlo ministerstvo v materiáli.

Dokument identifikoval 10 cieľov. Medzi nimi sú napríklad posilnenie policajných kapacít na kontrolu hraníc, posilnenie inštitucionalizovaných mechanizmov na prevenciu nelegálnej práce, zabezpečenie pripravenosti na krízové situácie či zefektívnenie a zatraktívnenie legálnych spôsobov migrácie.

K daným cieľom sú priradené úlohy na ich dosiahnutie. Ministerstvo v materiáli neopomenulo ani riziká, ktorým je realizácia akčného plánu vystavená. Sú medzi nimi legislatívne aj inštitucionálne riziká. Uvedomuje si aj finančné riziká.

„Realizáciu plánovaných opatrení akčného plánu môže ohroziť nedostatok financovania. Toto riziko vyplýva z kombinácie viacerých faktorov, ako sú neistota dostupných zdrojov zo štátneho rozpočtu alebo z vlastných existujúcich zdrojov financovania jednotlivých rezortov a inštitúcií. Ďalším faktorom je potreba spolufinancovania z externých zdrojov, ako sú napríklad fondy EÚ, kde sa riziko zvyšuje možnými zmenami v programovaní, prioritách alebo štruktúre programov poskytujúcich financie,“ uvádza rezort vnútra v materiáli.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.