Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Kremeľ odmieta Európu ako sprostredkovateľa mierových rokovaní

Európa by podľa Kremľa nemala očakávať, že bude vystupovať ako sprostredkovateľ mierových rokovaní o Ukrajine. Vo štvrtok to podľa agentúry RIA vyhlásil hovorca Dmitrij Peskov.

Zopakoval postoj Moskvy, podľa ktorého sú európske krajiny v konflikte na strane Ukrajiny.

Priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sa neuskutočnili od februára. Kontakt medzi oboma stranami sprostredkovali Spojené štáty.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Ruský veľvyslanec sa po útokoch stretol s maďarskou ministerkou

Maďarské ministerstvo zahraničných vecí si vo štvrtok predvolalo ruského veľvyslanca v Budapešti pre dronové útoky na Ukrajine, ktoré zasiahli aj Zakarpatskú oblasť pri hranici s Maďarskom. Podľa agentúry AP ide o výrazný obrat vo vzťahoch Budapešti s Moskvou po nástupe premiéra Pétera Magyara.

Šéfka diplomacie Anita Orbánová po stretnutí uviedla, že útoky na Zakarpatsko, kde žije početná maďarská menšina, sú pre Maďarsko „absolútne neprijateľné“. Rusko podľa nej musí urobiť všetko pre okamžité prímerie a trvalé ukončenie vojny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil krok Budapešti za „dôležitý signál“ a poďakoval Magyarovi za jeho postoj. Premiér uviedol, že išlo o najnásilnejší útok na Zakarpatskú oblasť od začiatku vojny. Dodal, že aj maďarskí železničiari sa museli ukryť v krytoch na stanici v Čope.

Útok odsúdil aj predseda parlamentnej frakcie Fideszu Gergely Gulyás. Vyhlásil, že Maďari na Zakarpatsku „nemôžu za vojnu“ a ruský dronový útok je neprijateľný.

Pred rokom pritom vláda Fideszu reagovala na podobný útok na Mukačevo oveľa zdržanlivejšie.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rezort vnútra pripravil akčný plán pre riadenie azylu a migrácie

Ministerstvo vnútra SR pripravilo akčný plán k Národnej stratégii Slovenskej republiky pre riadenie azylu a migrácie. Jeho cieľom je zabezpečenie implementácie stratégie konkrétnymi opatreniami. Na príprave sa podieľala aj Medzinárodná organizácia pre migráciu a ďalšie slovenské ministerstvá aj úrady. Vyplýva to z dokumentu, ktorý rezort vnútra predložil do pripomienkového konania.

„Akčný plán systematicky rozpracúva strategické ciele národnej stratégie do tematických oblastí a obsahuje súbor opatrení doplnených o určenie zodpovednosti, časový rámec ich realizácie a indikátory plnenia,“ uviedlo ministerstvo v materiáli.

Dokument identifikoval 10 cieľov. Medzi nimi sú napríklad posilnenie policajných kapacít na kontrolu hraníc, posilnenie inštitucionalizovaných mechanizmov na prevenciu nelegálnej práce, zabezpečenie pripravenosti na krízové situácie či zefektívnenie a zatraktívnenie legálnych spôsobov migrácie.

K daným cieľom sú priradené úlohy na ich dosiahnutie. Ministerstvo v materiáli neopomenulo ani riziká, ktorým je realizácia akčného plánu vystavená. Sú medzi nimi legislatívne aj inštitucionálne riziká. Uvedomuje si aj finančné riziká.

„Realizáciu plánovaných opatrení akčného plánu môže ohroziť nedostatok financovania. Toto riziko vyplýva z kombinácie viacerých faktorov, ako sú neistota dostupných zdrojov zo štátneho rozpočtu alebo z vlastných existujúcich zdrojov financovania jednotlivých rezortov a inštitúcií. Ďalším faktorom je potreba spolufinancovania z externých zdrojov, ako sú napríklad fondy EÚ, kde sa riziko zvyšuje možnými zmenami v programovaní, prioritách alebo štruktúre programov poskytujúcich financie,“ uvádza rezort vnútra v materiáli.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Pápež kritizoval zbrojenie Európy, označil ho za zradu diplomacie

Pápež Lev XIV. vo štvrtok kritizoval rast vojenských výdavkov v Európe a označil ho za „zradu diplomacie“. Reagoval tak na rekordné zvyšovanie zbrojenia v európskych krajinách, ku ktorému spojencov dlhodobo vyzýva americký prezident Donald Trump.

Pred študentmi rímskej univerzity Sapienza pontifik vyhlásil, že zbrojenie nemožno automaticky označovať za obranu. Podľa neho svet čoraz viac „mrzačia vojny“ a rastúce napätie.

„Nenazývajme obranou zbrojenie, ktoré zvyšuje neistotu, oslabuje investície do školstva a zdravotníctva, zrádza dôveru v diplomaciu a obohacuje elity, ktorým nezáleží na spoločnom dobre,“ povedal Lev XIV.

Podľa údajov Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru stúpli vojenské výdavky v Európe v roku 2025 o 14 percent na 864 miliárd dolárov. Ide o najvýraznejší nárast od konca studenej vojny.

Pápež zároveň varoval pred využívaním umelej inteligencie vo vojenských konfliktoch. Vojny na Ukrajine, v Gaze, Libanone či Iráne podľa neho ukazujú „neľudský vývoj vzťahu medzi vojnou a novými technológiami“.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Zo Starmerovej vlády odchádza ďalší minister

Britský minister zdravotníctva Wes Streeting vo štvrtok oznámil odchod z vlády. Dôvodom je strata dôvery vo vedenie premiéra Keira Starmera.

Streeting svoje rozhodnutie zverejnil v liste publikovanom na sociálnej sieti X. Napísal v ňom, že už „je jasné“, že Starmer nepovedie Labouristickú stranu do ďalších parlamentných volieb.

Podľa odchádzajúceho ministra si poslanci labouristov aj odbory želajú, aby sa diskusia o budúcnosti strany zmenila na „súboj ideí, nie osobností alebo malicherného frakčného boja“.

„Musí byť široká a musí ponúknuť čo najlepšie pole kandidátov,“ uviedol Streeting. Dodal, že takýto prístup podporuje a dúfa, že ho premiér umožní.

Rezignácia ďalšieho člena kabinetu zvyšuje tlak na Starmera, ktorý v uplynulých dňoch čelí rastúcej kritike vo vlastnej strane.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Prieskum: Slovenské rodiny najviac trápia financie

Finančné problémy a neistota z budúcnosti dnes najviac zaťažujú slovenské rodiny. Vyplýva to z Veľkého prieskumu rodín 2026, ktorý pripravili spoločnosť UNIQA a agentúra NMS. Až 56 percent respondentov označilo finančné starosti za svoju najväčšiu obavu, polovica z nich sa zároveň obáva budúcnosti. Ekonomické otázky tak prvýkrát predbehli zdravotné problémy aj geopolitické riziká.

Podľa šéfa UNIQA Rastislava Havrana sa nálada v domácnostiach oproti minulému roku výrazne zhoršila. Potvrdzuje to aj pokles indexu bezpečia rodín zo 62 na 61 bodov. Analytici za tým vidia najmä rastúci tlak na rodinné rozpočty.

Prieskum zároveň ukázal, že Slováci ostávajú pri financiách opatrní. Väčšina domácností si odkladá peniaze na sporiace účty, 44 percent ľudí stále drží časť úspor doma v hotovosti, pričom ide o snahu mať peniaze pod kontrolou v neistých časoch.

Významnú úlohu zohráva aj rodina. Až 71 percent respondentov potvrdilo, že sa pri potrebe väčšej sumy obráti najskôr na blízkych. Priemerná rodinná pôžička dosahuje 4 250 eur. Najčastejšie si členovia rodiny požičiavajú na nečakané výdavky, pri ktorých priemerná suma presahuje 2 200 eur.

Najvyššie sumy smerujú na bývanie, kde priemerná pomoc predstavuje 9 300 eur. Výrazné sú aj pôžičky na podnikanie (5 100 eur).

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.