Preskočiť na obsah
Minúta  |  

USA náhle zastavili presun tisícov vojakov do Európy

Spojené štáty nečakane zastavili presun približne 4-tisíc vojakov bojovej brigády do Európy, hoci časť jednotky aj techniky už mala byť podľa médií pripravená na presun, informuje Wall Street Journal.

Rozhodnutie Pentagónu vyvolalo prekvapenie aj v armádnych kruhoch a prichádza v období rastúceho napätia medzi Washingtonom a niektorými európskymi spojencami.

Nasadenie malo byť súčasťou operácie Atlantic Resolve, ktorú Spojené štáty spustili po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Vojaci mali pôsobiť najmä v Poľsku a podporovať spoluprácu s armádami NATO. Krátko predtým americký minister obrany Pete Hegseth oznámil aj plán stiahnuť 5-tisíc vojakov z Nemecka.

Poľsko následne deklarovalo, že je pripravené prijať ďalšie americké jednotky, zároveň však odmietlo tvrdenia, že pozastavená brigáda smerovala na jeho územie. Celý krok môže opäť otvoriť otázky o budúcnosti americkej vojenskej prítomnosti v Európe.

(mja)

Minúta  |  

Merz návštevu Slovenska neplánoval, Fico hovoril opak

Nemecká vláda odmietla tvrdenia o zrušení návštevy kancelára Friedricha Merza na Slovensku. Podľa Berlína totiž takáto cesta nikdy nebola oficiálne naplánovaná.

Reakcia prišla po vyjadreniach opozičného politika Ivana Korčoka, podľa ktorého sa plánovaná návšteva neuskutoční pre nedávnu cestu premiéra Roberta Fica do Moskvy.

Fico pritom ešte v apríli tvrdil, že Merz príde do Bratislavy do konca mája, neskôr dokonca spresnil termín na 29. mája. Nemecká strana však zdôraznila, že program kancelára sa zverejňuje len krátko vopred a návšteva Slovenska v ňom nikdy nefigurovala.

Merz zároveň verejne kritizoval Ficovu účasť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve. Slovenský premiér bol jediným lídrom krajín EÚ, ktorý sa podujatia v Rusku zúčastnil. Nemecký kancelár informoval, že sa s Ficom o tejto ceste plánuje osobne rozprávať.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Kyjev vyhlásil deň smútku po ruských útokoch na mesto

Kyjev vyhlásil na piatok deň smútku po jednej z najtvrdších vĺn ruských útokov za posledné obdobie. Podľa ukrajinských úradov pri bombardovaní zahynulo najmenej deväť ľudí, pričom ďalší sú stále nezvestní a záchranné tímy pokračujú v pátraní pod troskami.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha oznámil, že Kyjev v reakcii na útoky iniciuje mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.

Súčasne zaznelo varovanie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, podľa ktorej počas dvoch dní preletelo nad jadrovými elektrárňami na Ukrajine a Černobyľom viac než 160 ruských dronov.

Šéf agentúry Rafael Grossi vyjadril hlboké znepokojenie a upozornil na riziko jadrovej nehody. Ukrajina tvrdí, že Rusko útočí na civilnú infraštruktúru vrátane obytných domov či nemocníc. Moskva naopak deklaruje, že cieli výlučne na vojenské a logistické objekty.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Peking podľa Trumpa kúpi 200 Boeingov a obmedzí podporu Iránu

Americký prezident Donald Trump oznámil, že Čína súhlasila s nákupom 200 lietadiel od spoločnosti Boeing. Informáciu zverejnil v rozhovore pre televíziu Fox News po rokovaniach s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom v Pekingu. Podľa Trumpa Boeing pôvodne počítal s objednávkou približne 150 strojov, no výsledná dohoda má byť ešte rozsiahlejšia.

Objednávka by znamenala výraznú podporu pre amerického výrobcu lietadiel, ktorý v posledných rokoch čelil problémom vo výrobe aj tlaku konkurencie.

Americký minister financií Scott Bessent už predtým naznačil, že počas Trumpovej návštevy Číny sa očakáva oznámenie veľkého kontraktu.

Trump zároveň tvrdí, že ho Si Ťin-pching ubezpečil, že Peking nebude dodávať vojenskú techniku Iránu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Bagdad rokuje s MMF o pomoci po kolapse ropných príjmov

Iracká vláda rokuje s Medzinárodným menovým fondom (MMF) o finančnej pomoci po tom, čo vojna na Blízkom východe výrazne zasiahla ekonomiku krajiny. Informoval o tom zdroj blízky MMF.

Prvé rozhovory sa uskutočnili minulý mesiac počas jarných zasadnutí MMF a Svetovej banky vo Washingtone. Diskusie pokračujú a týkajú sa výšky potrebnej pomoci aj podmienok možného úveru.

Irak sa dostal pod silný tlak po vypuknutí konfliktu medzi Iránom a americko-izraelskými silami z 28. februára. Teherán následne uzavrel Hormuzský prieliv, čo ochromilo obchod aj energetické toky v regióne.

Práve Irak patrí medzi štáty, ktoré pocítili následky najvýraznejšie. Väčšina jeho exportu ropy bola prerušená, pričom príjmy z predaja suroviny tvoria takmer celý rozpočet krajiny.

Bagdad teraz hľadá spôsob, ako stabilizovať verejné financie v čase pokračujúcej regionálnej krízy a výpadku kľúčových príjmov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Varšava uznala homosexuálne manželstvo uzavreté v Nemecku

Mesto Varšava uznalo prvé manželstvo osôb rovnakého pohlavia v histórii Poľska. Do matriky zapísali sobáš dvoch Poliakov, ktorí sa vzali v Berlíne ešte v roku 2018, informuje portál TVP World.

Dvojica viedla zdĺhavý právny spor, ktorý sa dostal až pred európske súdy. Prelom prišiel po rozhodnutí poľského Najvyššieho správneho súdu, ktorý nariadil registráciu manželstva.

Právny základ posilnil aj verdikt Súdneho dvora Európskej únie z roku 2025, podľa ktorého musia členské štáty rešpektovať manželstvá uzatvorené v iných krajinách EÚ.

Právnici zastupujúci pár tvrdia, že ide iba o začiatok a ďalšie podobné žiadosti už pribúdajú. Rozhodnutie môže podľa nich postupne prinútiť poľské úrady meniť doterajší prístup k uznávaniu homosexuálnych zväzkov.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.