Preskočiť na obsah
  |  

Nemecké Katolícke dni ovládli queer a klimatické témy

Katolícke dni v nemeckom Würzburgu vyvolávajú diskusiu pre výrazný dôraz na klimatické, rodové a queer témy. Tradičné podujatie, ktoré má prilákať približne 30-tisíc ľudí, sa tento rok podľa kritikov odkláňa od klasických kresťanských tém smerom k spoločenskému a politickému aktivizmu, všimol si web European Conservative.

Program zahŕňa viac než 900 akcií vrátane workshopov o rodovo citlivom jazyku, queer interpretáciách Biblie či diskusií o klimatickej kríze a demokracii.

Kontroverziu vyvolalo aj premenovanie mariánskej kaplnky na „kostol demokracie“. Kritici zároveň upozorňujú, že tradičné náboženské témy ako pokánie, hriech alebo večný život sú v programe takmer neviditeľné.

Súčasťou podujatia sú aj stretnutia pre takzvané dúhové rodiny a podujatia zamerané na diverzitu. Organizátori tvrdia, že heslo „Buďte odvážni!“ má povzbudiť veriacich k angažovanosti vo verejnom živote. Katolícke dni podporuje aj bavorská vláda, ktorá na ne poskytla tri milióny eur.

(mja)

  |  

Macinka kritizuje poslankyňu AfD za výroky o sudetských Nemcoch

Vyjadrenia nemeckej poslankyne Martiny Kempfovej zo strany AfD o povojnovom odsune sudetských Nemcov vyvolali v Česku ostrú reakciu.

Kempfová tvrdí, že Praha by mala uznať, že vyhnanie Nemcov po druhej svetovej vojne bolo bezprávím a že takéto gesto by pomohlo zmiereniu medzi oboma národmi, informuje portál Echo24.

Český minister zahraničných vecí Petr Macinka jej odkázal, že by sa k histórii nemala vyjadrovať bez znalosti širších súvislostí. Pripomenul najmä rok 1938 a Mníchovskú dohodu, po ktorej nacistické Nemecko získalo československé pohraničie.

Téma sa opäť otvorila pred májovým zjazdom sudetských Nemcov v Brne, ktorý časť českej politickej scény ostro kritizuje.

Vládna koalícia ANO, SPD a Motoristov chce presadiť uznesenie proti organizovaniu podujatia v Česku. Organizátori festivalu Meeting Brno aj predstavitelia sudetských Nemcov však trvajú na tom, že akcia sa uskutoční.

(mja)

  |  

OSN zamietlo prepustenie vojnového zločinca Mladića

Tribunál OSN zamietol žiadosť bývalého bosnianskosrbského generála Ratka Mladića o predčasné prepustenie z väzenia.

Osemdesiatštyriročný vojnový veliteľ, odsúdený na doživotie za genocídu a vojnové zločiny počas vojny v Bosne, argumentoval vážnym zhoršením zdravotného stavu. Tvrdil, že sa nachádza v nezvratnom štádiu zdravotného úpadku.

Súd uznal, že Mladić je v terminálnej fáze života a jeho stav označil za kritický. Napriek tomu rozhodol, že podmienky v detenčnom zariadení OSN v Haagu zabezpečujú dostatočnú zdravotnú starostlivosť a komfort. Podľa sudcov neexistuje liečba, ktorú by mohol dostať inde a v Holandsku nie.

Mladić patrí medzi najznámejších odsúdených za vojnové zločiny v bývalej Juhoslávii. Zodpovedný bol za masaker v Srebrenici aj obliehanie Sarajeva počas vojny v Bosne v 90. rokoch.

V posledných rokoch bol opakovane hospitalizovaný a trpí aj kognitívnymi poruchami.

(reuters, mja)

  |  

USA náhle zastavili presun tisícov vojakov do Európy

Spojené štáty nečakane zastavili presun približne 4-tisíc vojakov bojovej brigády do Európy, hoci časť jednotky aj techniky už mala byť podľa médií pripravená na presun, informuje Wall Street Journal.

Rozhodnutie Pentagónu vyvolalo prekvapenie aj v armádnych kruhoch a prichádza v období rastúceho napätia medzi Washingtonom a niektorými európskymi spojencami.

Nasadenie malo byť súčasťou operácie Atlantic Resolve, ktorú Spojené štáty spustili po ruskej anexii Krymu v roku 2014. Vojaci mali pôsobiť najmä v Poľsku a podporovať spoluprácu s armádami NATO. Krátko predtým americký minister obrany Pete Hegseth oznámil aj plán stiahnuť 5-tisíc vojakov z Nemecka.

Poľsko následne deklarovalo, že je pripravené prijať ďalšie americké jednotky, zároveň však odmietlo tvrdenia, že pozastavená brigáda smerovala na jeho územie. Celý krok môže opäť otvoriť otázky o budúcnosti americkej vojenskej prítomnosti v Európe.

(mja)

  |  

Merz návštevu Slovenska neplánoval, Fico hovoril opak

Nemecká vláda odmietla tvrdenia o zrušení návštevy kancelára Friedricha Merza na Slovensku. Podľa Berlína totiž takáto cesta nikdy nebola oficiálne naplánovaná.

Reakcia prišla po vyjadreniach opozičného politika Ivana Korčoka, podľa ktorého sa plánovaná návšteva neuskutoční pre nedávnu cestu premiéra Roberta Fica do Moskvy.

Fico pritom ešte v apríli tvrdil, že Merz príde do Bratislavy do konca mája, neskôr dokonca spresnil termín na 29. mája. Nemecká strana však zdôraznila, že program kancelára sa zverejňuje len krátko vopred a návšteva Slovenska v ňom nikdy nefigurovala.

Merz zároveň verejne kritizoval Ficovu účasť na oslavách Dňa víťazstva v Moskve. Slovenský premiér bol jediným lídrom krajín EÚ, ktorý sa podujatia v Rusku zúčastnil. Nemecký kancelár informoval, že sa s Ficom o tejto ceste plánuje osobne rozprávať.

(tasr, mja)

  |  

Kyjev vyhlásil deň smútku po ruských útokoch na mesto

Kyjev vyhlásil na piatok deň smútku po jednej z najtvrdších vĺn ruských útokov za posledné obdobie. Podľa ukrajinských úradov pri bombardovaní zahynulo najmenej deväť ľudí, pričom ďalší sú stále nezvestní a záchranné tímy pokračujú v pátraní pod troskami.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha oznámil, že Kyjev v reakcii na útoky iniciuje mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN.

Súčasne zaznelo varovanie Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, podľa ktorej počas dvoch dní preletelo nad jadrovými elektrárňami na Ukrajine a Černobyľom viac než 160 ruských dronov.

Šéf agentúry Rafael Grossi vyjadril hlboké znepokojenie a upozornil na riziko jadrovej nehody. Ukrajina tvrdí, že Rusko útočí na civilnú infraštruktúru vrátane obytných domov či nemocníc. Moskva naopak deklaruje, že cieli výlučne na vojenské a logistické objekty.

(tasr, mja)