Preskočiť na obsah
  |  

Rusi hlásia ukrajinský útok na jadrovú elektráreň

Vedenie ukrajinskej jadrovej elektrárne v Záporoží, ktoré je dosadené Ruskom, v nedeľu uviedlo, že ukrajinské sily už druhý deň po sebe ostreľovali časť areálu. Prevádzka elektrárne však nebola narušená.

Ukrajinský dron podľa Rusov spadol v blízkosti blokov elektrárne, ale nevybuchol a prevádzka elektrárne pokračovala normálne. Incident si nevyžiadal žiadne zranenia. Poškodená bola strecha dielne a autobusy na prepravu zamestnancov, pričom v neďalekej budove telekomunikačného oddelenia boli rozbité okná.

Ruské vojenské sily obsadili jadrovú elektráreň v Záporoží, najväčšiu v Európe so šiestimi reaktormi, vo februári 2022. Obidve strany sa navzájom pravidelne obviňujú z vojenských akcií ohrozujúcich jadrovú bezpečnosť.

Záporožská jadrová elektráreň v súčasnosti nevyrába elektrinu, musí však naďalej fungovať, aby sa udržala jadrové palivo v chlade.

(reuters)

  |  

Economist: Rusko stráca územie na Ukrajine

Vojna na Ukrajine podľa novej analýzy portálu Economist vstupuje do ďalšej fázy. Krátke májové prímerie neviedlo k výraznému utlmeniu bojov a satelitné údaje ukázali, že intenzita konfliktu zostala prakticky nezmenená. Obe strany sa pritom obviňovali z opakovaného porušovania dohody.

Zatiaľ čo ruské straty naďalej prudko rastú, postup Moskvy sa podľa analytikov spomaľuje. Odhady hovoria o 280-tisíc až 518-tisíc zabitých ruských vojakoch a až 1,5 milióna celkových obetí vrátane ranených. Ide približne o tri percentá mužskej populácie Ruska v bojovom veku pred začiatkom vojny.

Ukrajinské sily navyše v posledných mesiacoch získali späť časť územia. Významnú úlohu zohrávajú drony, ktoré komplikujú pohyb ruských jednotiek hlboko za frontovou líniou.

Analytici upozorňujú, že Rusko môže pripravovať novú letnú ofenzívu, no zároveň pripúšťajú, že konflikt sa môže blížiť k dôležitému zlomu.

(mja)

  |  

USA údajne žiadajú od Iránu urán aj obmedzenie jadra

Spojené štáty americké podľa iránskej agentúry Fars predložili Teheránu päť nových podmienok, ktoré majú byť základom pre pokračovanie rokovaní o urovnaní konfliktu medzi USA a Iránom.

Washington údajne odmieta vyplatiť Iránu kompenzácie za škody spôsobené bombardovaním a zároveň požaduje presun 400 kilogramov obohateného uránu do USA. Ďalšou podmienkou má byť ponechanie iba jedného aktívneho jadrového zariadenia na iránskom území.

Správa tvrdí, že Spojené štáty nechcú uvoľniť viac než štvrtinu zmrazených iránskych aktív. Súčasne presadzujú, aby sa ukončenie bojov v regióne, vrátane Libanonu, riešilo diplomatickou cestou.

Informácie zatiaľ neboli potvrdené ďalšími iránskymi zdrojmi ani americkou stranou.

(mja)

  |  

Šimkovičová v Cannes podporila slovenskú kinematografiu

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nominantka SNS) počas návštevy festivalu v Cannes podporila slovenskú audiovíziu a vyzdvihla úspech Slovenska v súťaži Global Production Awards 2026. Slovensko sa dostalo medzi finalistov v kategórii rýchlo sa rozvíjajúcich filmových destinácií, kde súperí so Španielskom, Kanadou a USA.

Podľa Šimkovičovej je úspech výsledkom atraktívnej prírody, historických lokalít aj kultúrnych tradícií, ktoré dokážu zaujať zahraničných filmárov.

Slovenská kinematografia sa v Cannes prezentuje už 22 rokov v spoločnom pavilóne s Českou republikou, ktorý slúži ako priestor na nadväzovanie medzinárodných kontaktov a podporu koprodukcií.

Súčasťou programu bola aj projekcia slovensko-českého filmu Cukrkandl v anglickej verzii, ktorá má osloviť zahraničných distribútorov. Na filmovom trhu Marché du Film sa tento rok predstaví viacero slovenských koprodukčných projektov vrátane krátkych a animovaných filmov.

(tasr, mja)

  |  

Netanjahu: Izrael zlikvidoval takmer všetkých strojcov útoku Hamasu

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že Izrael je veľmi blízko k úplnému zlikvidovaniu organizátorov útoku Hamasu zo 7. októbra 2023. Vyjadrenie prišlo po tom, čo izraelská armáda oznámila smrť Izzaddína Haddáda, veliteľa vojenského krídla Hamasu v Pásme Gazy a jedného z najvyššie postavených lídrov hnutia.

Netanjahu označil Haddáda za „odporného teroristu“ a pripomenul, že Izrael postupne odstránil viacerých hlavných predstaviteľov Hamasu vrátane Muhammada Dajfa, Ismaíla Haníju či Jahjá Sinwára. Podľa izraelského premiéra už armáda kontroluje približne 60 percent územia Pásma Gazy.

Vyhlásenie zároveň naznačuje pokračujúce rozširovanie izraelskej vojenskej prítomnosti v oblasti, hoci podľa podmienok októbrového prímeria sprostredkovaného USA sa mali izraelské jednotky stiahnuť na línie kontrolujúce približne 53 percent územia.

Konflikt v Gaze vypukol po útoku Hamasu na Izrael, pri ktorom zahynulo viac ako 1200 ľudí a stovky ďalších boli unesené.

(tasr, mja)

  |  

Taiwan sa nevzdá slobody ani pod tlakom Číny, vyhlásil prezident

Taiwanský prezident Laj Čching-te vyhlásil, že Taiwan nebude „obetovaný ani vymenený“ v rámci vzťahov medzi USA a Čínou. Reagoval tak na nedávne rokovania amerického prezidenta Donalda Trumpa s čínskym lídrom Si Ťin-pchingom v Pekingu, ktoré na Taiwane vyvolali obavy o budúcu podporu Washingtonu.

Laj zdôraznil, že Taiwan sa nevzdá svojej demokracie, slobody ani suverenity pod tlakom Pekingu. Zároveň ocenil pokračujúcu podporu Spojených štátov vrátane predaja zbraní, ktorý označil za zákonný bezpečnostný záväzok vyplývajúci z amerického zákona o vzťahoch s Taiwanom.

Trump po stretnutí so Si Ťin-pchingom povedal, že ešte nerozhodol o ďalšom balíku zbraní pre Taiwan a Washington nepodporuje jednostranné vyhlásenie nezávislosti ostrova.

Taiwan podľa prezidenta zostáva suverénnou demokratickou krajinou a jeho budúcnosť musia určovať samotní obyvatelia ostrova. Peking zatiaľ na Lajove vyjadrenia oficiálne nereagoval.

(reuters, mja)