Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vatikán reaguje na rozmach AI, vzniká nová pápežská komisia

Pápež Lev XIV. schválil podľa Vatican News vznik novej vatikánskej komisie, ktorá sa bude zaoberať umelou inteligenciou a jej následkami pre spoločnosť aj Cirkev. Rozhodnutie formalizoval reskript podpísaný kardinálom Michaelom Czernym, prefektom Dikastéria pre podporu integrálneho ľudského rozvoja.

Vatikán zdôvodnil vznik komisie prudkým rozvojom umelej inteligencie a rastúcimi otázkami o jej vplyve na ľudí, dôstojnosť človeka či budúcnosť spoločnosti. Podľa dokumentu chce Cirkev aktívnejšie reagovať na technologické zmeny a podporovať etický prístup k využívaniu AI.

Nová Medzidikasterná komisia pre umelú inteligenciu združuje zástupcov siedmich vatikánskych inštitúcií vrátane Dikastéria pre náuku viery, Dikastéria pre komunikáciu či Pápežskej akadémie vied. Prvý rok bude jej činnosť koordinovať Dikastérium pre podporu integrálneho ľudského rozvoja.

Komisia má zabezpečovať spoluprácu medzi jednotlivými vatikánskymi úradmi, pripravovať odporúčania k používaniu umelej inteligencie v rámci Svätej stolice a podporovať dialóg o etických a spoločenských otázkach spojených s AI.

Téma umelej inteligencie sa zároveň stáva jednou z výrazných línií pontifikátu Leva XIV. Pápež v posledných mesiacoch opakovane upozorňoval na riziká technologického pokroku, ale aj na potrebu, aby nové technológie slúžili človeku a neoslabovali jeho dôstojnosť či medziľudské vzťahy.

(max)

Minúta  |  

Inflácia v Rusku klesá, firmy tlačia na lacnejšie úvery a nižšie sadzby

Inflácia v Rusku vykazuje pokles, čo umožňuje ďalšie uvoľňovanie menovej politiky. Deklaroval minister hospodárstva Maxim Rešetnikov v rozhovore pre spravodajskú agentúru RBC uverejnenom v pondelok.

V medziročnom vyjadrení sa inflácia v Rusku k 12. máju spomalila na 5,5 percenta, zatiaľ čo súkromné ​​a podnikateľské úvery sotva rastú. To vytvára „čoraz viac argumentov na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky“, citovala ho RBC.

Ročná inflácia v Rusku v apríli dosiahla 5,58 percenta, čo je pokles z 5,86 percenta v predchádzajúcom mesiaci, ale zostala vyššia ako prognóza centrálnej banky, ktorá predpokladala nárast cien o 4,5 až 5,5 percenta v tomto roku.

Ruská centrálna banka v apríli znížila svoju kľúčovú sadzbu o 50 bázických bodov na 14,5 percenta, ako očakávali analytici, a to aj napriek tlaku zo strany podnikov, aby urobili viac pre podporu ekonomiky.

Prieskum agentúry Reuters medzi analytikmi, ktorý sa uskutočnil minulý mesiac, ukázal, že ruská centrálna banka do konca tohto roka ďalej zníži svoju kľúčovú sadzbu na 12 percent, aby podporila hospodársky rast po prekvapivom poklese v prvom štvrťroku.

(reuters, max)

Minúta  |  

Berlín chce odolnejšiu Európu pred energetickými a obchodnými krízami

Nemecký minister financií Lars Klingbeil označil skupinu G7 za kľúčové fórum na hľadanie riešení konfliktu s Iránom, ktorý predstavuje vážnu hrozbu pre svetovú ekonomiku. Obavy vyvoláva najmä možná blokáda Hormuzského prielivu.

Klingbeil pred rokovaniami ministrov financií a centrálnych bankárov G7 v Paríži zdôraznil, že Európa chce staviť na spoluprácu a obchod, nie na konfrontáciu. Podľa neho posledné medzinárodné krízy ukázali, že Nemecko aj Európska únia musia byť odolnejšie a menej závislé v oblastiach energií, strategických surovín či dodávateľských reťazcov.

Súčasťou rokovaní v Paríži budú aj stretnutia so zástupcami Brazílie, Indie, Južnej Kórey a Kene. Berlín sa tak snaží rozširovať ekonomické a politické partnerstvá mimo tradičných západných spojencov.

Nemecký minister zároveň upozornil, že konflikt na Blízkom východe nesmie zatlačiť do úzadia vojnu na Ukrajine. V Paríži má preto podpísať aj dohodu o zamedzení dvojitého zdanenia s ukrajinským ministrom financií Sergejom Marčenkom. Dokument má posilniť obchodné vzťahy a priniesť väčšiu právnu istotu pre firmy aj investorov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Washington pritvrdzuje voči Kube, Havana hovorí o provokácii

Kubánsky minister zahraničných vecí Bruno Rodriguez obvinil Washington z vytvárania „podvodného prípadu“, ktorým si podľa neho americká administratíva pripravuje pôdu na ďalšie sankcie alebo dokonca vojenský zásah proti ostrovu.

Reagoval tak na správu portálu Axios, podľa ktorej Kuba údajne získala viac ako 300 vojenských dronov a diskutovala o možnostiach útokov na americkú základňu Guantánamo či ciele na Floride. Reuters upozorňuje, že tieto tvrdenia sa zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť.

Rodriguez zdôraznil, že Havana nechce vojnu, no pripravuje sa na obranu pred možnou agresiou. Samotné obvinenia z dronov pritom priamo nekomentoval.

Situáciu ďalej komplikuje tvrdší postup administratívy Donalda Trumpa voči Kube. Podľa Reuters americké ministerstvo spravodlivosti zvažuje obžalobu bývalého kubánskeho lídra Raúla Castra v súvislosti so zostrelením lietadiel humanitárnej organizácie z roku 1996. Takýto krok by znamenal výraznú eskaláciu vzťahov medzi obomi krajinami.

Pozornosť vzbudila aj nedávna návšteva šéfa CIA Johna Ratcliffa na Kube, kde rokoval s predstaviteľmi režimu vrátane vnuka Raúla Castra. Podľa amerických zdrojov Washington vníma Kubu čoraz viac ako bezpečnostnú hrozbu aj pre jej väzby na Irán a rozvoj dronových technológií.

(reuters, max)

Minúta  |  

Po bývaní je najväčší výdavok Slovákov auto

Najdrahším nákupom Slovákov mimo bývania zostáva jednoznačne auto. Vyplýva to z aprílového prieskumu agentúry Ako, podľa ktorého ho za svoju najväčšiu investíciu označilo viac než 56 percent respondentov.

Výraznejšie sa k tejto odpovedi prikláňali muži a vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Na druhom mieste skončila elektronika, ktorú častejšie uvádzali mladší respondenti a ľudia žijúci u rodiny bez výraznejších nákladov na domácnosť.

Zaujímavé je, že viac ako 15 percent opýtaných uviedlo, že si nikdy nič drahé nekúpili. Táto odpoveď sa objavovala najmä medzi samoživiteľmi, ľuďmi bez maturity a domácnosťami s nižším príjmom.

Len malé percento účastníkov prieskumu označilo za svoj najdrahší nákup dovolenku, nábytok či vybavenie domácnosti. Chata sa objavovala najmä medzi ľuďmi s vyššími príjmami.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Lev XIV. varoval pred AI bez rešpektu k ľudskej dôstojnosti

Pápež Lev XIV. vyzval katolíkov aj médiá, aby v ére umelej inteligencie chránili pravdu o človeku a zachovali „ľudské hlasy a tváre“ v komunikácii. Počas modlitby Regina Caeli vo Vatikáne upozornil, že technologický pokrok musí zostať zameraný na dôstojnosť človeka, informuje EWTN News.

Vatikán zároveň pripravuje novú encykliku venovanú etickým otázkam umelej inteligencie a jej vplyvu na spoločnosť.

Pápež zároveň pripomenul začiatok Týždňa Laudato Si’, ktorý nadväzuje na ekologické posolstvo pápeža Františka. Zdôraznil potrebu starostlivosti o stvorenia, mier a zodpovednosť voči svetu poznačenému vojnami.

Vo svojej katechéze sa Lev XIV. venoval sviatku Nanebovstúpenia Pána a hovoril o kresťanskej nádeji, jednote s Kristom a každodennej ceste človeka k Bohu. Pripomenul tiež význam „svätých vedľa nás“ - obyčajných ľudí, ktorí podľa neho žijú evanjelium v každodennom živote.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.