Preskočiť na obsah
  |  

Európa reaguje na lacný čínsky tovar, v hre sú nové opatrenia

Európska únia pripravuje tvrdší postup voči Číne a chce výraznejšie chrániť svoj priemysel pred prílevom lacného dovozu. Vyplýva to z interných návrhov Európskej komisie, o ktorých podľa portálu Politico budú v najbližších týždňoch rokovať európski lídri.

Brusel plánuje posilniť obchodnú ochranu a zvažuje nové vyšetrovania dovozu z Číny v strategických sektoroch. V hre sú aj colné kvóty či ďalšie obmedzenia, ak by sa preukázalo, že lacný dovoz poškodzuje európske firmy. Doteraz EÚ podobné opatrenia zaviedla napríklad pri oceli alebo ferozliatinách.

Diskutuje sa aj o novom nástroji proti nadmernej kapacite štátom podporovaných čínskych podnikov. Tie podľa Bruselu deformujú trh masovou produkciou lacného tovaru a vytláčajú konkurenciu z Európy. Takýto mechanizmus však môže naraziť na pravidlá Svetovej obchodnej organizácie.

Tlak na tvrdší prístup rastie aj pre zhoršujúcu sa obchodnú bilanciu. Obchodný deficit Únie voči Číne sa podľa dokumentov prehĺbil na viac než 359 miliárd eur. Európske priemyselné odvetvia zároveň čelia silnej konkurencii v oblasti elektromobilov, čistých technológií či chemického priemyslu.

Kľúčová bude pozícia Nemecka, ktoré sa doteraz snažilo vyhnúť otvorenej obchodnej konfrontácii s Pekingom. Naopak, krajiny ako Španielsko presadzujú miernejší prístup a zachovanie úzkych ekonomických vzťahov s Čínou.

(max)

  |  

Brusel chce prinútiť firmy diverzifikovať dodávateľov mimo Číny

Európska únia pripravuje nové pravidlá, ktoré majú znížiť závislosť európskych firiem od čínskych dodávateľov strategických komponentov. Podľa denníka Financial Times Brusel zvažuje povinnosť, aby podniky v kľúčových sektoroch nakupovali súčiastky minimálne od troch rôznych dodávateľov z rôznych krajín.

Opatrenia by sa mohli dotknúť najmä chemického priemyslu, výrobcov strojov či ďalších strategických odvetví. Firmy by podľa návrhu nesmeli získavať viac než približne 30 až 40 percent komponentov od jedného dodávateľa. Cieľom je obmedziť riziká spojené s dominanciou Číny v oblasti kritických surovín a technológií.

Brusel reaguje aj na rastúce obavy, že Peking využíva svoju kontrolu nad spracovaním viacerých strategických nerastov ako geopolitickú zbraň. Ide o materiály dôležité pre výrobu polovodičov, elektromobilov či moderných zbraní.

Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič pritom pripravuje nové clá na čínske chemikálie a priemyselné stroje. Európska únia sa tým snaží reagovať na vysoký obchodný deficit s Čínou aj na riziká spojené s prílišnou závislosťou od jedného trhu.

Šefčovič len minulý mesiac podpísal s USA memorandum o spolupráci pri zabezpečovaní kritických nerastov. O pripravovaných opatreniach by mala Európska komisia diskutovať koncom mája, definitívne rozhodnutia môžu padnúť v júni na samite lídrov EÚ.

(reuters, max)

  |  

Stredné školy začali s ústnou časťou skúšky dospelosti

Slovenských maturantov čaká v najbližších týždňoch ústna časť maturitných skúšok. Internú časť maturít absolvujú na stredných školách od 18. mája do 5. júna, pričom konkrétne termíny určujú regionálne úrady školskej správy na návrh riaditeľov škôl.

Ministerstvo školstva pripomenulo, že študenti majú možnosť absolvovať náhradný alebo opravný termín v septembri alebo vo februári budúceho školského roka. Prihlásiť sa však musia v stanovených lehotách. Septembrový opravný termín si treba nahlásiť do konca júna, februárový do konca septembra.

Ak študent nezvládne celú maturitnú skúšku, opakovať ju môže len v riadnom marcovom termíne, a to najneskôr do troch rokov od ukončenia štúdia.

Ústnym maturitám predchádzala písomná časť, ktorú v marci absolvovalo viac ako 42-tisíc študentov. Súčasťou boli testy a slohové práce zo slovenského jazyka, z cudzích jazykov a v prípade časti maturantov aj z matematiky. Písomné skúšky absolvovali aj žiaci škôl národnostných menšín vrátane ukrajinského jazyka a literatúry.

Rezort zároveň pripomenul, že opravné termíny externej aj písomnej internej časti maturít sa konajú v septembri alebo v marci nasledujúceho školského roka.

(tasr, max)

  |  

Krehký mier nezaručí masový návrat Ukrajincov domov

Viac ako polovica ukrajinských utečencov by mohla zostať v Európe minimálne do roku 2029 aj v prípade, že sa vojna s Ruskom tento rok skončí „krehkým mierom“. Vyplýva to zo štúdie Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), na ktorú upozornil portál Jevropejska pravda.

Scenár počíta s tým, že Rusko si ponechá kontrolu nad okupovanými územiami a Európska únia ukončí dočasnú ochranu Ukrajincov v marci 2027. V takom prípade by podľa analýzy zostalo v Európe približne 2,9 milióna utečencov, teda 56 percent ich súčasného počtu.

Ak by vojna pokračovala bez zásadnej zmeny situácie, počet utečencov v Európe by sa podľa UNHCR prakticky neznížil. Do roku 2029 by ich mohlo zostať viac ako päť miliónov. Naopak, scenár úplného víťazstva Ukrajiny a návratu okupovaných území predpokladá výraznejší návrat utečencov domov, pričom v Európe by ostalo približne 32 percent z nich.

UNHCR zdôrazňuje, že nejde o presné predpovede, ale o modelovanie možného vývoja podľa rôznych scenárov vojny a obnovy krajiny.

Európska komisia medzitým rokuje s členskými štátmi o budúcnosti dočasnej ochrany Ukrajincov po marci 2027. V hre je jej ďalšie predĺženie, ale aj úplné ukončenie systému, ktorý od roku 2022 umožnil miliónom ľudí legálne žiť a pracovať v krajinách EÚ.

(max)

  |  

Vatikán reaguje na rozmach AI, vzniká nová pápežská komisia

Pápež Lev XIV. schválil podľa Vatican News vznik novej vatikánskej komisie, ktorá sa bude zaoberať umelou inteligenciou a jej následkami pre spoločnosť aj Cirkev. Rozhodnutie formalizoval reskript podpísaný kardinálom Michaelom Czernym, prefektom Dikastéria pre podporu integrálneho ľudského rozvoja.

Vatikán zdôvodnil vznik komisie prudkým rozvojom umelej inteligencie a rastúcimi otázkami o jej vplyve na ľudí, dôstojnosť človeka či budúcnosť spoločnosti. Podľa dokumentu chce Cirkev aktívnejšie reagovať na technologické zmeny a podporovať etický prístup k využívaniu AI.

Nová Medzidikasterná komisia pre umelú inteligenciu združuje zástupcov siedmich vatikánskych inštitúcií vrátane Dikastéria pre náuku viery, Dikastéria pre komunikáciu či Pápežskej akadémie vied. Prvý rok bude jej činnosť koordinovať Dikastérium pre podporu integrálneho ľudského rozvoja.

Komisia má zabezpečovať spoluprácu medzi jednotlivými vatikánskymi úradmi, pripravovať odporúčania k používaniu umelej inteligencie v rámci Svätej stolice a podporovať dialóg o etických a spoločenských otázkach spojených s AI.

Téma umelej inteligencie sa zároveň stáva jednou z výrazných línií pontifikátu Leva XIV. Pápež v posledných mesiacoch opakovane upozorňoval na riziká technologického pokroku, ale aj na potrebu, aby nové technológie slúžili človeku a neoslabovali jeho dôstojnosť či medziľudské vzťahy.

(max)

  |  

Inflácia v Rusku klesá, firmy tlačia na lacnejšie úvery a nižšie sadzby

Inflácia v Rusku vykazuje pokles, čo umožňuje ďalšie uvoľňovanie menovej politiky. Deklaroval minister hospodárstva Maxim Rešetnikov v rozhovore pre spravodajskú agentúru RBC uverejnenom v pondelok.

V medziročnom vyjadrení sa inflácia v Rusku k 12. máju spomalila na 5,5 percenta, zatiaľ čo súkromné ​​a podnikateľské úvery sotva rastú. To vytvára „čoraz viac argumentov na ďalšie uvoľňovanie menovej politiky“, citovala ho RBC.

Ročná inflácia v Rusku v apríli dosiahla 5,58 percenta, čo je pokles z 5,86 percenta v predchádzajúcom mesiaci, ale zostala vyššia ako prognóza centrálnej banky, ktorá predpokladala nárast cien o 4,5 až 5,5 percenta v tomto roku.

Ruská centrálna banka v apríli znížila svoju kľúčovú sadzbu o 50 bázických bodov na 14,5 percenta, ako očakávali analytici, a to aj napriek tlaku zo strany podnikov, aby urobili viac pre podporu ekonomiky.

Prieskum agentúry Reuters medzi analytikmi, ktorý sa uskutočnil minulý mesiac, ukázal, že ruská centrálna banka do konca tohto roka ďalej zníži svoju kľúčovú sadzbu na 12 percent, aby podporila hospodársky rast po prekvapivom poklese v prvom štvrťroku.

(reuters, max)