Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bielorusko začalo výcvik s ruskými jadrovými zbraňami

Bieloruská armáda začala cvičenie zamerané na nasadenie ruských jadrových zbraní v teréne. Oznámilo to v pondelok bieloruské ministerstvo obrany.

Podľa rezortu počas výcviku v spolupráci s ruskou stranou nacvičujú prepravu jadrovej munície a jej prípravu na použitie. Cieľom manévrov je preveriť pripravenosť armády na rozmiestnenie jadrových zbraní v rôznych častiach krajiny. Ministerstvo uviedlo, že dôraz kladú na utajenie, presuny na veľké vzdialenosti a koordináciu síl a techniky.

Bielorusko, ktoré susedí s Ruskom, Ukrajinou a tromi štátmi NATO, súhlasilo v roku 2023 s rozmiestnením ruských taktických jadrových rakiet na svojom území. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane zdôraznil, že kontrolu nad ich použitím si ponecháva Moskva.

Minsk zároveň tvrdí, že aktuálne cvičenie nie je namierené proti žiadnemu štátu a nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu pre región.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Peking ostro reagoval na cestu taiwanského ministra do Švajčiarska

Čínske ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo návštevu taiwanského ministra zahraničných vecí vo Švajčiarsku, kam pricestoval na sprievodné podujatia počas zasadnutia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Hovorca rezortu Kuo Ťia-kchun v pondelok vyhlásil, že Čína odmieta, aby iné krajiny poskytovali priestor aktivitám podporujúcim „nezávislosť Taiwanu“. Podľa neho sa taiwanské úrady snažia získať pozornosť účasťou na medzinárodných konferenciách, čo označil za „správanie lacných klaunov“, ktoré podľa Pekingu povedie iba k „poníženiu“ a neúspechu.

Peking zároveň minulý týždeň oznámil, že Taiwanu opäť neumožní účasť na výročnom zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia WHO, ktoré sa koná tento týždeň. Čína dlhodobo považuje Taiwan za súčasť svojho územia a odmieta jeho samostatné vystupovanie na medzinárodnej scéne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kyjev a Budapešť budú riešiť situáciu maďarskej menšiny v Zakarpatsku

Ukrajina je pripravená spolupracovať s novou maďarskou vládou vo všetkých otázkach bilaterálneho programu vrátane problematiky národnostných menšín. V pondelok to na sociálnej sieti X uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha po víkendovom telefonáte s maďarskou rezortnou partnerkou Anitou Orbánovou.

Sybiha tvrdí, že cieľom je obnoviť dobré susedské vzťahy medzi Ukrajinou a Maďarskom. V telefonáte s Orbánovou, ktorý označil za konštruktívny a dôležitý, sa poďakoval za zásadovú a rýchlu reakciu maďarskej vlády na najnovšie ruské útoky na Ukrajine.

„Opäť som potvrdil, že Ukrajina je pripravená bezodkladne otvoriť novú, vzájomne prospešnú kapitolu ukrajinsko-maďarských vzťahov,“ napísal Sybiha.

„Dohodli sme sa, že už tento týždeň uskutočníme kolo maďarsko-ukrajinských expertných konzultácií s cieľom nájsť praktické a trvalé riešenie pre maďarskú menšinu v Zakarpatskej oblasti, ktoré budú prínosom pre obe krajiny a naše bilaterálne vzťahy,“ objasnil s tým, že cieľom je zabezpečiť dodržiavanie európskych noriem a postupov.

Ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Maďarska diskutovali aj o širšej regionálnej, európskej a medzinárodnej agende. Sybiha uviedol, že v telefonáte sa dotkol aj otázky prístupového procesu vstupu krajiny do Európskej únie a opäť potvrdil pripravenosť Kyjeva na čo najskoršie otvorenie rokovacích kapitol.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Európa reaguje na lacný čínsky tovar, v hre sú nové opatrenia

Európska únia pripravuje tvrdší postup voči Číne a chce výraznejšie chrániť svoj priemysel pred prílevom lacného dovozu. Vyplýva to z interných návrhov Európskej komisie, o ktorých podľa portálu Politico budú v najbližších týždňoch rokovať európski lídri.

Brusel plánuje posilniť obchodnú ochranu a zvažuje nové vyšetrovania dovozu z Číny v strategických sektoroch. V hre sú aj colné kvóty či ďalšie obmedzenia, ak by sa preukázalo, že lacný dovoz poškodzuje európske firmy. Doteraz EÚ podobné opatrenia zaviedla napríklad pri oceli alebo ferozliatinách.

Diskutuje sa aj o novom nástroji proti nadmernej kapacite štátom podporovaných čínskych podnikov. Tie podľa Bruselu deformujú trh masovou produkciou lacného tovaru a vytláčajú konkurenciu z Európy. Takýto mechanizmus však môže naraziť na pravidlá Svetovej obchodnej organizácie.

Tlak na tvrdší prístup rastie aj pre zhoršujúcu sa obchodnú bilanciu. Obchodný deficit Únie voči Číne sa podľa dokumentov prehĺbil na viac než 359 miliárd eur. Európske priemyselné odvetvia zároveň čelia silnej konkurencii v oblasti elektromobilov, čistých technológií či chemického priemyslu.

Kľúčová bude pozícia Nemecka, ktoré sa doteraz snažilo vyhnúť otvorenej obchodnej konfrontácii s Pekingom. Naopak, krajiny ako Španielsko presadzujú miernejší prístup a zachovanie úzkych ekonomických vzťahov s Čínou.

(max)

Minúta  |  

Brusel chce prinútiť firmy diverzifikovať dodávateľov mimo Číny

Európska únia pripravuje nové pravidlá, ktoré majú znížiť závislosť európskych firiem od čínskych dodávateľov strategických komponentov. Podľa denníka Financial Times Brusel zvažuje povinnosť, aby podniky v kľúčových sektoroch nakupovali súčiastky minimálne od troch rôznych dodávateľov z rôznych krajín.

Opatrenia by sa mohli dotknúť najmä chemického priemyslu, výrobcov strojov či ďalších strategických odvetví. Firmy by podľa návrhu nesmeli získavať viac než približne 30 až 40 percent komponentov od jedného dodávateľa. Cieľom je obmedziť riziká spojené s dominanciou Číny v oblasti kritických surovín a technológií.

Brusel reaguje aj na rastúce obavy, že Peking využíva svoju kontrolu nad spracovaním viacerých strategických nerastov ako geopolitickú zbraň. Ide o materiály dôležité pre výrobu polovodičov, elektromobilov či moderných zbraní.

Eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič pritom pripravuje nové clá na čínske chemikálie a priemyselné stroje. Európska únia sa tým snaží reagovať na vysoký obchodný deficit s Čínou aj na riziká spojené s prílišnou závislosťou od jedného trhu.

Šefčovič len minulý mesiac podpísal s USA memorandum o spolupráci pri zabezpečovaní kritických nerastov. O pripravovaných opatreniach by mala Európska komisia diskutovať koncom mája, definitívne rozhodnutia môžu padnúť v júni na samite lídrov EÚ.

(reuters, max)

Minúta  |  

Stredné školy začali s ústnou časťou skúšky dospelosti

Slovenských maturantov čaká v najbližších týždňoch ústna časť maturitných skúšok. Internú časť maturít absolvujú na stredných školách od 18. mája do 5. júna, pričom konkrétne termíny určujú regionálne úrady školskej správy na návrh riaditeľov škôl.

Ministerstvo školstva pripomenulo, že študenti majú možnosť absolvovať náhradný alebo opravný termín v septembri alebo vo februári budúceho školského roka. Prihlásiť sa však musia v stanovených lehotách. Septembrový opravný termín si treba nahlásiť do konca júna, februárový do konca septembra.

Ak študent nezvládne celú maturitnú skúšku, opakovať ju môže len v riadnom marcovom termíne, a to najneskôr do troch rokov od ukončenia štúdia.

Ústnym maturitám predchádzala písomná časť, ktorú v marci absolvovalo viac ako 42-tisíc študentov. Súčasťou boli testy a slohové práce zo slovenského jazyka, z cudzích jazykov a v prípade časti maturantov aj z matematiky. Písomné skúšky absolvovali aj žiaci škôl národnostných menšín vrátane ukrajinského jazyka a literatúry.

Rezort zároveň pripomenul, že opravné termíny externej aj písomnej internej časti maturít sa konajú v septembri alebo v marci nasledujúceho školského roka.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.