Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bývalého Zelenského poradcu prepustili po zložení miliónovej kaucie

Niekdajšieho šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka prepustili z väzby po zložení kaucie vo výške 140 miliónov hrivien (približne 2,7 milióna eur). Vo vyšetrovacej väzbe strávil štyri dni po rozhodnutí súdu z 13. mája.

Ukrajinské úrady ho obvinili z prania špinavých peňazí v rámci rozsiahlej korupčnej kauzy spojenej s výstavbou luxusného rezidenčného komplexu pri Kyjeve. Vyšetrovatelia tvrdia, že v rokoch 2021 až 2025 prostredníctvom projektu legalizovali viac ako 460 miliónov hrivien.

Podľa protikorupčného úradu pochádzali peniaze z úplatkov v prostredí štátnej energetickej spoločnosti Energoatom. Vyšetrovatelia tvrdia, že vysokopostavení predstavitelia od dodávateľov inkasovali provízie výmenou za zachovanie kontraktov. Jeden zo štyroch domov financovaných v schéme bol údajne určený pre Jermaka.

Bývalý poradca prezidenta aj jeho právnik obvinenia odmietajú a označili ich za nepodložené. Po prepustení musí nosiť elektronický náramok, nesmie bez povolenia opustiť Kyjev a musí odovzdať cestovný pas.

(kyivindependent, bak)

Minúta  |  

Zo zahraničia chce v referende voliť poštou 8 460 ľudí

Na hlasovanie poštou zo zahraničia v júlovom referende sa zaregistrovalo 8 460 voličov, najviac – 3 540 – z Českej republiky. Uviedol to hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann.

Zo Spojeného kráľovstva chce voliť poštou 880 voličov, z Nemecka 691, zo Švajčiarska 462 a napríklad z Rakúska 422 voličov.

Hlasovanie poštou zo zahraničia je určené pre slovenských občanov, ktorí majú záujem zúčastniť sa na referende, ale nemajú trvalý pobyt na území Slovenska alebo majú trvalý pobyt na území, ale počas referenda budú mimo krajiny.

Poštovné za zaslanie návratnej obálky uhrádza jej odosielateľ, teda volič. Návratnú obálku musí zaslať tak, aby ju doručili do podateľne Ministerstva vnútra SR na Štefánikovej ulici 15 v Bratislave najneskôr do piatka 3. júla do 12.00, inak hlas nezapočítajú.

Referendum s dvomi otázkami sa bude konať 4. júla. Voliči budú rozhodovať o dvoch otázkach: či súhlasia so zrušením takzvanej doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer), a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.

Referendum vyhlasuje prezident, ak o to petíciou požiada aspoň 350-tisíc občanov. Petíciu za referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie nebude predmetom referenda, keďže je podľa hlavy štátu Petra Pellegriniho v rozpore s Ústavou SR.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Bielorusko začalo výcvik s ruskými jadrovými zbraňami

Bieloruská armáda začala cvičenie zamerané na nasadenie ruských jadrových zbraní v teréne. Oznámilo to v pondelok bieloruské ministerstvo obrany.

Podľa rezortu počas výcviku v spolupráci s ruskou stranou nacvičujú prepravu jadrovej munície a jej prípravu na použitie. Cieľom manévrov je preveriť pripravenosť armády na rozmiestnenie jadrových zbraní v rôznych častiach krajiny. Ministerstvo uviedlo, že dôraz kladú na utajenie, presuny na veľké vzdialenosti a koordináciu síl a techniky.

Bielorusko, ktoré susedí s Ruskom, Ukrajinou a tromi štátmi NATO, súhlasilo v roku 2023 s rozmiestnením ruských taktických jadrových rakiet na svojom území. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane zdôraznil, že kontrolu nad ich použitím si ponecháva Moskva.

Minsk zároveň tvrdí, že aktuálne cvičenie nie je namierené proti žiadnemu štátu a nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu pre región.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Peking ostro reagoval na cestu taiwanského ministra do Švajčiarska

Čínske ministerstvo zahraničných vecí kritizovalo návštevu taiwanského ministra zahraničných vecí vo Švajčiarsku, kam pricestoval na sprievodné podujatia počas zasadnutia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Hovorca rezortu Kuo Ťia-kchun v pondelok vyhlásil, že Čína odmieta, aby iné krajiny poskytovali priestor aktivitám podporujúcim „nezávislosť Taiwanu“. Podľa neho sa taiwanské úrady snažia získať pozornosť účasťou na medzinárodných konferenciách, čo označil za „správanie lacných klaunov“, ktoré podľa Pekingu povedie iba k „poníženiu“ a neúspechu.

Peking zároveň minulý týždeň oznámil, že Taiwanu opäť neumožní účasť na výročnom zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia WHO, ktoré sa koná tento týždeň. Čína dlhodobo považuje Taiwan za súčasť svojho územia a odmieta jeho samostatné vystupovanie na medzinárodnej scéne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kyjev a Budapešť budú riešiť situáciu maďarskej menšiny v Zakarpatsku

Ukrajina je pripravená spolupracovať s novou maďarskou vládou vo všetkých otázkach bilaterálneho programu vrátane problematiky národnostných menšín. V pondelok to na sociálnej sieti X uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha po víkendovom telefonáte s maďarskou rezortnou partnerkou Anitou Orbánovou.

Sybiha tvrdí, že cieľom je obnoviť dobré susedské vzťahy medzi Ukrajinou a Maďarskom. V telefonáte s Orbánovou, ktorý označil za konštruktívny a dôležitý, sa poďakoval za zásadovú a rýchlu reakciu maďarskej vlády na najnovšie ruské útoky na Ukrajine.

„Opäť som potvrdil, že Ukrajina je pripravená bezodkladne otvoriť novú, vzájomne prospešnú kapitolu ukrajinsko-maďarských vzťahov,“ napísal Sybiha.

„Dohodli sme sa, že už tento týždeň uskutočníme kolo maďarsko-ukrajinských expertných konzultácií s cieľom nájsť praktické a trvalé riešenie pre maďarskú menšinu v Zakarpatskej oblasti, ktoré budú prínosom pre obe krajiny a naše bilaterálne vzťahy,“ objasnil s tým, že cieľom je zabezpečiť dodržiavanie európskych noriem a postupov.

Ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Maďarska diskutovali aj o širšej regionálnej, európskej a medzinárodnej agende. Sybiha uviedol, že v telefonáte sa dotkol aj otázky prístupového procesu vstupu krajiny do Európskej únie a opäť potvrdil pripravenosť Kyjeva na čo najskoršie otvorenie rokovacích kapitol.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Európa reaguje na lacný čínsky tovar, v hre sú nové opatrenia

Európska únia pripravuje tvrdší postup voči Číne a chce výraznejšie chrániť svoj priemysel pred prílevom lacného dovozu. Vyplýva to z interných návrhov Európskej komisie, o ktorých podľa portálu Politico budú v najbližších týždňoch rokovať európski lídri.

Brusel plánuje posilniť obchodnú ochranu a zvažuje nové vyšetrovania dovozu z Číny v strategických sektoroch. V hre sú aj colné kvóty či ďalšie obmedzenia, ak by sa preukázalo, že lacný dovoz poškodzuje európske firmy. Doteraz EÚ podobné opatrenia zaviedla napríklad pri oceli alebo ferozliatinách.

Diskutuje sa aj o novom nástroji proti nadmernej kapacite štátom podporovaných čínskych podnikov. Tie podľa Bruselu deformujú trh masovou produkciou lacného tovaru a vytláčajú konkurenciu z Európy. Takýto mechanizmus však môže naraziť na pravidlá Svetovej obchodnej organizácie.

Tlak na tvrdší prístup rastie aj pre zhoršujúcu sa obchodnú bilanciu. Obchodný deficit Únie voči Číne sa podľa dokumentov prehĺbil na viac než 359 miliárd eur. Európske priemyselné odvetvia zároveň čelia silnej konkurencii v oblasti elektromobilov, čistých technológií či chemického priemyslu.

Kľúčová bude pozícia Nemecka, ktoré sa doteraz snažilo vyhnúť otvorenej obchodnej konfrontácii s Pekingom. Naopak, krajiny ako Španielsko presadzujú miernejší prístup a zachovanie úzkych ekonomických vzťahov s Čínou.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.