Preskočiť na obsah
  |  

Vláda tlačí na Slovnaft, chce lacnejšie palivá

Vláda rokuje so spoločnosťou Slovnaft o znížení cien palív tak, aby bola konkurencieschopná. Informoval o tom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) s tým, aby sme ako pred niekoľkými týždňami mali najlacnejšie pohonné látky v rámci V4.

„Nemyslím si, že dnes je na stole znižovanie spotrebnej dane, skôr je tu veľmi intenzívny tlak zo strany vlády na Slovnaft. A pokiaľ bude Slovnaft k tomu pristupovať tak konštruktívne ako doteraz, verím, že to veľmi čoskoro uvidia aj ľudia na čerpacích staniciach,“ povedal Šutaj Eštok.

Slovenská vláda podľa neho aj svojím politickým tlakom pomohla k opätovnému sprevádzkovaniu ropovodu Družba, čo malo životodarný efekt aj na Slovnaft a celú skupinu MOL. „Verím, že predstavitelia Slovnaftu pochopia, že keď sme my im pomohli v rámci požičania pohonných látok, tak teraz oni musia urobiť niečo s cenotvorbou, pretože pre nás sú na prvom mieste občania Slovenskej republiky, ktorí tankujú drahšie,“ uviedol Šutaj Eštok.

Podľa údajov Eurostatu spred týždňa boli ceny pohonných látok na Slovensku vrátane daní v rámci V4 najvyššie. V Európskej únii boli ceny na Slovensku na 15. mieste v prípade benzínu a na 20. mieste v prípade nafty.

Ceny palív bez daní na Slovensku boli oproti susedom vo V4 pri benzíne najnižšie a pri nafte nižšie ako v Poľsku a Česku. Celkovo v EÚ boli ceny benzínu v Slovenskej republike na 21. a nafty na 25. mieste.

(tasr, lud)

  |  

Šutaj Eštok podporil Ondruša pri kandidatúre na prezidenta KOZ

Predseda strany Hlas a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok vyjadril podporu europoslancovi Branislavovi Ondrušovi, ktorý by chcel kandidovať na post prezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ). Uviedol to na pondelkovej tlačovej konferencii v reakcii na novinársku otázku o Ondrušovom odchode zo strany.

Podľa šéfa Hlasu chce Ondruš ukázať, že ako možný budúci prezident KOZ bude nepolitický a nestranícky. „Preto som prijal aj jeho rozhodnutie, že napriek tomu, že ostávame naďalej, myslím si, že myšlienkovo, ideovo aj ľudsky spolu, chce svoju kandidatúru odosobniť od akýchkoľvek politických tlakov. Preto bude kandidovať ako nezávislý,“ povedal Šutaj Eštok.

Europoslanec v diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 oznámil, že chce kandidovať na post prezidenta KOZ. Informoval, že pre svoju kandidatúru už vystúpil zo strany Hlas.

(tasr, bak)

  |  

Maďarský prezident odmietol výzvy na odstúpenie

Maďarský prezident Tamás Sulyok odmietol požiadavky nového premiéra Pétera Magyara na svoju rezignáciu. V rozhovore pre portál index.hu vyhlásil, že neexistuje žiadny právny ani ústavný dôvod na jeho odstúpenie.

Strana Tisza vedená Magyarom zvíťazila v aprílových voľbách a ukončila 16-ročnú vládu Viktora Orbána a jeho strany Fidesz. Nový premiér označil výsledok volieb za „hlasovanie za zmenu režimu“ a vyzval Sulyoka aj ďalších predstaviteľov spojených s Orbánovou érou, aby odišli z funkcií do konca mája.

Sulyok však uviedol, že zostáva verný svojej prezidentskej prísahe a mandát chce vykonávať dovtedy, kým mu to bude umožnené. Zároveň odmietol tvrdenia, že voľby znamenali zmenu režimu, podľa neho išlo len o výmenu vlády.

Magyar následne na sociálnej sieti Facebook zopakoval, že Maďarsko potrebuje prezidenta nezávislého od politických táborov. Sulyoka označil za „bábku zlyhaného systému“ a vyhlásil: „Musíte odísť. A odídete.“

(reuters, bak)

  |  

Bývalého Zelenského poradcu prepustili po zložení miliónovej kaucie

Niekdajšieho šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Andrija Jermaka prepustili z väzby po zložení kaucie vo výške 140 miliónov hrivien (približne 2,7 milióna eur). Vo vyšetrovacej väzbe strávil štyri dni po rozhodnutí súdu z 13. mája.

Ukrajinské úrady ho obvinili z prania špinavých peňazí v rámci rozsiahlej korupčnej kauzy spojenej s výstavbou luxusného rezidenčného komplexu pri Kyjeve. Vyšetrovatelia tvrdia, že v rokoch 2021 až 2025 prostredníctvom projektu legalizovali viac ako 460 miliónov hrivien.

Podľa protikorupčného úradu pochádzali peniaze z úplatkov v prostredí štátnej energetickej spoločnosti Energoatom. Vyšetrovatelia tvrdia, že vysokopostavení predstavitelia od dodávateľov inkasovali provízie výmenou za zachovanie kontraktov. Jeden zo štyroch domov financovaných v schéme bol údajne určený pre Jermaka.

Bývalý poradca prezidenta aj jeho právnik obvinenia odmietajú a označili ich za nepodložené. Po prepustení musí nosiť elektronický náramok, nesmie bez povolenia opustiť Kyjev a musí odovzdať cestovný pas.

(kyivindependent, bak)

  |  

Zo zahraničia chce v referende voliť poštou 8 460 ľudí

Na hlasovanie poštou zo zahraničia v júlovom referende sa zaregistrovalo 8 460 voličov, najviac – 3 540 – z Českej republiky. Uviedol to hovorca Ministerstva vnútra SR Matej Neumann.

Zo Spojeného kráľovstva chce voliť poštou 880 voličov, z Nemecka 691, zo Švajčiarska 462 a napríklad z Rakúska 422 voličov.

Hlasovanie poštou zo zahraničia je určené pre slovenských občanov, ktorí majú záujem zúčastniť sa na referende, ale nemajú trvalý pobyt na území Slovenska alebo majú trvalý pobyt na území, ale počas referenda budú mimo krajiny.

Poštovné za zaslanie návratnej obálky uhrádza jej odosielateľ, teda volič. Návratnú obálku musí zaslať tak, aby ju doručili do podateľne Ministerstva vnútra SR na Štefánikovej ulici 15 v Bratislave najneskôr do piatka 3. júla do 12.00, inak hlas nezapočítajú.

Referendum s dvomi otázkami sa bude konať 4. júla. Voliči budú rozhodovať o dvoch otázkach: či súhlasia so zrušením takzvanej doživotnej renty, napríklad pre premiéra Roberta Fica (Smer), a či súhlasia s obnovením Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.

Referendum vyhlasuje prezident, ak o to petíciou požiada aspoň 350-tisíc občanov. Petíciu za referendum iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Otázka o požiadavke skrátiť volebné obdobie nebude predmetom referenda, keďže je podľa hlavy štátu Petra Pellegriniho v rozpore s Ústavou SR.

(tasr, lud)

  |  

Bielorusko začalo výcvik s ruskými jadrovými zbraňami

Bieloruská armáda začala cvičenie zamerané na nasadenie ruských jadrových zbraní v teréne. Oznámilo to v pondelok bieloruské ministerstvo obrany.

Podľa rezortu počas výcviku v spolupráci s ruskou stranou nacvičujú prepravu jadrovej munície a jej prípravu na použitie. Cieľom manévrov je preveriť pripravenosť armády na rozmiestnenie jadrových zbraní v rôznych častiach krajiny. Ministerstvo uviedlo, že dôraz kladú na utajenie, presuny na veľké vzdialenosti a koordináciu síl a techniky.

Bielorusko, ktoré susedí s Ruskom, Ukrajinou a tromi štátmi NATO, súhlasilo v roku 2023 s rozmiestnením ruských taktických jadrových rakiet na svojom území. Ruský prezident Vladimir Putin opakovane zdôraznil, že kontrolu nad ich použitím si ponecháva Moskva.

Minsk zároveň tvrdí, že aktuálne cvičenie nie je namierené proti žiadnemu štátu a nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu pre región.

(reuters, bak)