Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česko bude hostiť Globsec Forum, očakáva viac ako 2-tisíc hostí

Praha bude tento týždeň po tretíkrát hostiť bezpečnostnú konferenciu Globsec Forum. Hlavnými témami 21. ročníka budú európska obrana a Ukrajina, konflikt na Blízkom východe, energetika, dodávateľské reťazce či budúcnosť Európy. Organizátori očakávajú viac ako 2-tisíc účastníkov z 86 krajín, čo je podľa prezidenta Globsecu Róberta Vassa rekordné zastúpenie.

Konferencia sa uskutoční od 21. do 23. mája a ponúkne 55 panelových diskusií a 54 sprievodných podujatí. Do Prahy pricestujú napríklad predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, moldavská prezidentka Maia Sanduová či ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Zúčastní sa aj 16 ministrov zahraničných vecí vrátane šéfa poľskej diplomacie Radoslawa Sikorského.

Vass zdôraznil, že konferencia sa koná v období „veľkej globálnej systémovej transformácie“, ktorú podľa neho charakterizujú vojna na Ukrajine, napätie na Blízkom východe či kríza dôvery v NATO. „To, čo vidíme v medzinárodnej politike, nie je len obdobie krízy, ktoré sa dá prečkať. Je to transformácia, ktorá zmení náš pohľad na ekonomiku, bezpečnosť aj obchodné vzťahy,“ povedal.

Jednou z najdiskutovanejších tém má byť konflikt na Blízkom východe a jeho dosahy na energetiku, globálne dodávateľské reťazce a ekonomiku. Súčasťou programu bude aj GeoTech samit o technologickom rozvoji Európy a fórum mladých lídrov z 25 krajín.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Von der Leyenová chce sprísniť kontrolu nad eurofondmi

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zvažuje zásadnú reorganizáciu systému eurofondov. Podľa portálu Politico je v hre zrušenie alebo výrazná prestavba Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku (DG REGIO), ktoré spravuje takmer 400 miliárd eur určených najmä pre chudobnejšie regióny EÚ.

Komisia podľa zdrojov argumentuje skúsenosťou z obdobia pandémie, keď peniaze z fondu obnovy rozdeľovali centrálnejšie a rýchlejšie priamo cez dohody medzi Bruselom a členskými štátmi. Von der Leyenová chce tento model zrejme rozšíriť aj na ďalšie výdavky Únie.

Jedným z návrhov je vznik nového útvaru DG INVEST, ktorý by dohliadal na regionálne a sociálne fondy aj budúci fond konkurencieschopnosti. Kritici však hovoria o ďalšom posilňovaní moci predsedníčky Komisie.

Podpredsedníčka výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj Ľubica Karvašová upozornila, že prílišná centralizácia môže oslabiť samotnú politiku súdržnosti a vyvolať odpor členských štátov aj regiónov.

(red)

Minúta  |  

Zásoby ropy sa míňajú, tvrdí šéf Medzinárodnej energetickej agentúry

Riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatih Birol varoval, že komerčné zásoby ropy sa v dôsledku vojny s Iránom a uzavretia Hormuzského prielivu rýchlo znižujú a vystačia už len na niekoľko týždňov.

Birol počas rokovania ministrov financií krajín G7 v Paríži uviedol, že uvoľnenie strategických rezerv pridalo na trh približne 2,5 milióna barelov ropy denne, no zároveň upozornil, že tieto zásoby „nie sú nekonečné“.

Podľa šéfa IEA bude situáciu zhoršovať aj začiatok jarnej sejby a letnej cestovnej sezóny na severnej pologuli, ktoré zvýšia dopyt po nafte, hnojivách, leteckom palive a benzíne.

IEA minulý týždeň oznámila, že globálne dodávky ropy tento rok zaostanú za dopytom pre konflikt s Iránom, ktorý výrazne zasiahol produkciu na Blízkom východe. Agentúra uviedla, že zásoby ropy v marci a apríli klesli rekordným tempom o 246 miliónov barelov.

Podľa aktualizovaného odhadu IEA sa globálne dodávky ropy v roku 2026 znížia približne o 3,9 milióna barelov denne.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Raši: Spoločný postup V4 posilní celý región

Vyšehradská skupina by mala podľa predsedu Národnej rady SR Richarda Rašiho (Hlas) opäť „ťahať za jeden povraz“. Počas stretnutia s predsedom poľského Sejmu Wlodzimierzom Czarzastym v Bratislave zdôraznil, že krajiny V4 môžu pri spoločnom postupe presadiť témy dôležité pre celý región.

Raši pripomenul, že Slovensko od 1. júla prevezme predsedníctvo V4. „Naozaj by sme chceli – aj po všetkých zmenách, ktoré sa udiali po voľbách –, aby Vyšehradská štvorka ťahala za jeden povraz,“ vyhlásil. Dodal, že krajiny regiónu „vedia nastoľovať témy, v ktorých, keď budú mať rovnaké postoje, nebudú ignorované“.

Za jednu z hlavných spoločných tém označil povojnovú obnovu Ukrajiny. „Povojnová obnova Ukrajiny je téma, ktorá bude najbližšia Poľsku, Slovensku a Maďarsku práve preto, lebo sme priamymi susedmi,“ uviedol Raši. Podľa neho sa na obnove môžu podieľať aj slovenské firmy a pomôcť by to mohlo prihraničným regiónom.

Predseda poľského Sejmu povedal, že po nedávnych voľbách v Maďarsku sa otvorila možnosť „solídnej, dôvernej spolupráce v rámci V4“. Zároveň kritizoval predchádzajúce vzťahy Budapešti s Moskvou. „Zmysel fungovania Vyšehradskej skupiny sme nevnímali vtedy, keď premiér jednej z krajín bol priateľom Putina, ktorého my považujeme za nepriateľa,“ vyhlásil Czarzasty.

Obaja politici podporili aj rozvoj infraštruktúry medzi Slovenskom, Poľskom a Ukrajinou.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Shakira dostane viac než 60 miliónov eur v daňovej kauze

Španielsky najvyšší súd oslobodil kolumbijskú speváčku Shakiru spod obvinení z daňového podvodu a zrušil pokutu vo výške 55 miliónov eur, ktorú jej v roku 2021 uložil španielsky daňový úrad.

Súd rozhodol, že úrady nedokázali preukázať, že speváčka strávila v roku 2011 v Španielsku viac než 183 dní, čo je podľa tamojších zákonov podmienka na získanie daňového rezidentstva. Daňový úrad tvrdil, že Shakira bola so Španielskom prepojená prostredníctvom vzťahu s bývalým futbalistom Barcelony Gerardom Piquém a že v krajine mala centrum svojich aktivít.

Na základe rozhodnutia má štát speváčke vrátiť viac než 60 miliónov eur vrátane úrokov. Verdikt ešte môžu napadnúť na najvyššom súde a netýka sa daňových rokov po roku 2011.

Shakira v roku 2023 uzavrela dohodu s prokuratúrou v inom prípade týkajúcom sa nezaplatenia dane z príjmu za roky 2012 až 2014. Vtedy prijala obvinenia a súhlasila s pokutou viac ako 7,3 milióna eur.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vláda tlačí na Slovnaft, chce lacnejšie palivá

Vláda rokuje so spoločnosťou Slovnaft o znížení cien palív tak, aby bola konkurencieschopná. Informoval o tom minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) s tým, aby sme ako pred niekoľkými týždňami mali najlacnejšie pohonné látky v rámci V4.

„Nemyslím si, že dnes je na stole znižovanie spotrebnej dane, skôr je tu veľmi intenzívny tlak zo strany vlády na Slovnaft. A pokiaľ bude Slovnaft k tomu pristupovať tak konštruktívne ako doteraz, verím, že to veľmi čoskoro uvidia aj ľudia na čerpacích staniciach,“ povedal Šutaj Eštok.

Slovenská vláda podľa neho aj svojím politickým tlakom pomohla k opätovnému sprevádzkovaniu ropovodu Družba, čo malo životodarný efekt aj na Slovnaft a celú skupinu MOL. „Verím, že predstavitelia Slovnaftu pochopia, že keď sme my im pomohli v rámci požičania pohonných látok, tak teraz oni musia urobiť niečo s cenotvorbou, pretože pre nás sú na prvom mieste občania Slovenskej republiky, ktorí tankujú drahšie,“ uviedol Šutaj Eštok.

Podľa údajov Eurostatu spred týždňa boli ceny pohonných látok na Slovensku vrátane daní v rámci V4 najvyššie. V Európskej únii boli ceny na Slovensku na 15. mieste v prípade benzínu a na 20. mieste v prípade nafty.

Ceny palív bez daní na Slovensku boli oproti susedom vo V4 pri benzíne najnižšie a pri nafte nižšie ako v Poľsku a Česku. Celkovo v EÚ boli ceny benzínu v Slovenskej republike na 21. a nafty na 25. mieste.

(tasr, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.