Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bekor odmieta vylúčenie z projektu nemocnice v Prešove

Spoločnosť Bekor neuznáva svoje údajné vylúčenie z konzorcia podieľajúceho sa na výstavbe novej nemocnice v Prešove. Tvrdí, že žiadna zmluva o združení medzi firmami doteraz nevznikla, a preto považuje krok spoločností WHB, Magyar Építő a Confector za právne sporný.

Firma zároveň uviedla, že objednávateľ doručil celej skupine dodávateľov oznámenie o odstúpení od zmluvy o dielo. Aj tento krok označila za predčasný a právne sporný. Bekor tvrdí, že je pripravený pokračovať v projekte a zúčastniť sa na rokovaniach vedúcich k jeho dokončeniu.

Spoločnosť zdôraznila, že nebola lídrom skupiny dodávateľov ani nezodpovedala za dodávky železobetónových konštrukcií. Túto úlohu mala podľa nej zastrešovať spoločnosť WHB. Bekor zároveň tvrdí, že prípadné problémy s kvalitou stĺpov podľa dostupných informácií nemajú zásadný charakter a ich odstránenie je časovo aj finančne nenáročné.

Ministerstvo obrany koncom apríla výstavbu nemocnice pozastavilo z dôvodu kontroly kvality nosných prvkov stavby.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Ministerstvo chce pričleňovať nefunkčné obce k susedným

Ministerstvo vnútra navrhuje, aby vláda povinne pričlenila nefunkčnú obec k najbližšej susediacej obci. Týkať sa to má obcí, ktoré po dvoch po sebe nasledujúcich komunálnych voľbách nemajú starostu ani uznášaniaschopné zastupiteľstvo.

Rezort tvrdí, že dlhodobá nefunkčnosť obcí ohrozuje poskytovanie verejných služieb a vedie k neefektívnemu vynakladaniu peňazí na opakované voľby. „Pričlenenie obce je v takýchto prípadoch v záujme jej obyvateľov, ktorí dlhodobou nefunkčnosťou obce trpia,“ uviedlo ministerstvo vnútra.

Podľa návrhu bude podmienkou pričlenenia súhlas susediacej obce. Tá bude za dlhy nefunkčnej obce zodpovedať len do výšky jej majetku a môže získať aj jednorazový finančný príspevok.

Návrh zároveň počíta s tým, že počas desiatich rokov zostane 40 percent rozdeľovaných zdrojov určených pre územie pričlenenej obce, aby sa zabránilo jeho zanedbaniu. Zmeny by mali platiť od januára 2027.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Meloniová žiada rozpočtové úľavy pre drahé energie

Talianska premiérka Giorgia Meloniová vyzvala Európsku komisiu na uvoľnenie rozpočtových pravidiel pre štáty zápasiace s rastúcimi cenami energií. V liste adresovanom predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej uviedla, že energetická bezpečnosť si zaslúži rovnaký prístup ako obranné výdavky.

Meloniová argumentuje, že Európska únia už v minulosti umožnila väčšiu rozpočtovú flexibilitu v reakcii na vojnu na Ukrajine a posilňovanie obranyschopnosti. Podľa nej by podobné výnimky mali platiť aj pri podpore domácností a priemyslu ohrozených novou energetickou krízou.

„Nemôžeme našim občanom vysvetľovať, že EÚ povoľuje finančnú flexibilitu pre bezpečnosť a obranu, ale nie na ochranu rodín, pracovníkov a podnikov pred novou energetickou krízou,“ napísala premiérka.

Rím zároveň naznačil, že bez väčšej flexibility môže prehodnotiť svoju podporu programu SAFE, spoločného európskeho mechanizmu financovania obrany v hodnote 150 miliárd eur.

Taliansky minister obrany Guido Crosetto už 14. mája uviedol, že požiadal ministerstvo financií o vysvetlenie, či sa Taliansko do programu zapojí. Dodal, že Rím má na rozhodnutie čas do konca mesiaca.

Taliansko má po Grécku druhý najvyšší pomer dlhu k HDP v Európskej únii, čo obmedzuje možnosti vlády poskytovať rozsiahlu pomoc pri súčasných rozpočtových pravidlách.

(euronews, bak)

Minúta  |  

Zbojnícku jaskyňu v Malých Karpatoch dočasne uzavreli

Zbojnícka jaskyňa v Borinskom krase neďaleko obce Borinka bude dočasne uzavretá pre verejnosť. Dôvodom sú predbežné výsledky biospeleologického výskumu, podľa ktorých ide o citlivý biotop vzácnej jaskynnej fauny.

Malokarpatská jaskyňa s dĺžkou 125 metrov vznikla pôsobením bývalého podzemného toku v masíve borinských vápencov. Významná je najmä z geomorfologického a biospeleologického hľadiska. Vedci v nej zaznamenali až 12 druhov zimujúcich netopierov a takisto viacerých zástupcov drobnej terestrickej fauny, ktorých druhové zloženie je predmetom ďalšieho výskumu.

Jaskyňa patrí medzi voľne prístupné lokality a jej doterajšia sporadická návštevnosť podľa odborníkov nepredstavovala ohrozenie prírodných hodnôt ani bezpečnosti návštevníkov. Predbežné zistenia výskumu však podľa ochranárov naznačujú potrebu dočasne obmedziť vstup do lokality.

(bak)

Minúta  |  

Česko bude hostiť Globsec Forum, očakáva viac ako 2-tisíc hostí

Praha bude tento týždeň po tretíkrát hostiť bezpečnostnú konferenciu Globsec Forum. Hlavnými témami 21. ročníka budú európska obrana a Ukrajina, konflikt na Blízkom východe, energetika, dodávateľské reťazce či budúcnosť Európy. Organizátori očakávajú viac ako 2-tisíc účastníkov z 86 krajín, čo je podľa prezidenta Globsecu Róberta Vassa rekordné zastúpenie.

Konferencia sa uskutoční od 21. do 23. mája a ponúkne 55 panelových diskusií a 54 sprievodných podujatí. Do Prahy pricestujú napríklad predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová, moldavská prezidentka Maia Sanduová či ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Zúčastní sa aj 16 ministrov zahraničných vecí vrátane šéfa poľskej diplomacie Radoslawa Sikorského.

Vass zdôraznil, že konferencia sa koná v období „veľkej globálnej systémovej transformácie“, ktorú podľa neho charakterizujú vojna na Ukrajine, napätie na Blízkom východe či kríza dôvery v NATO. „To, čo vidíme v medzinárodnej politike, nie je len obdobie krízy, ktoré sa dá prečkať. Je to transformácia, ktorá zmení náš pohľad na ekonomiku, bezpečnosť aj obchodné vzťahy,“ povedal.

Jednou z najdiskutovanejších tém má byť konflikt na Blízkom východe a jeho dosahy na energetiku, globálne dodávateľské reťazce a ekonomiku. Súčasťou programu bude aj GeoTech samit o technologickom rozvoji Európy a fórum mladých lídrov z 25 krajín.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Von der Leyenová chce sprísniť kontrolu nad eurofondmi

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zvažuje zásadnú reorganizáciu systému eurofondov. Podľa portálu Politico je v hre zrušenie alebo výrazná prestavba Generálneho riaditeľstva pre regionálnu a mestskú politiku (DG REGIO), ktoré spravuje takmer 400 miliárd eur určených najmä pre chudobnejšie regióny EÚ.

Komisia podľa zdrojov argumentuje skúsenosťou z obdobia pandémie, keď peniaze z fondu obnovy rozdeľovali centrálnejšie a rýchlejšie priamo cez dohody medzi Bruselom a členskými štátmi. Von der Leyenová chce tento model zrejme rozšíriť aj na ďalšie výdavky Únie.

Jedným z návrhov je vznik nového útvaru DG INVEST, ktorý by dohliadal na regionálne a sociálne fondy aj budúci fond konkurencieschopnosti. Kritici však hovoria o ďalšom posilňovaní moci predsedníčky Komisie.

Podpredsedníčka výboru Európskeho parlamentu pre regionálny rozvoj Ľubica Karvašová upozornila, že prílišná centralizácia môže oslabiť samotnú politiku súdržnosti a vyvolať odpor členských štátov aj regiónov.

(red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.