Kongresman z ľudu
Thomas Harold Massie sa narodil 13. januára 1971 do rodiny obchodníka s pivom v meste Huntington (Západná Virgínia), v detstve sa rodina presťahovala do Vanceburgu v Kentucky. Už pred svojou politickou kariérou však bol mediálne známy – teda aspoň v istých vedeckotechnologických kruhoch.
Počas štúdia elektrického a mechanického inžinierstva na prestížnom Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT) sa totiž podieľal na konštrukcii univerzitného solárneho auta Galaxy, na ktorom neskôr v roku 1990 aj pretekal v závodoch GM Sunrayce.
V roku 1993 založil s manželkou Rhondou Howardovou startup SensAble. Jeho cieľom bolo vytvoriť zariadenie, ktoré umožní používateľovi cítiť objekty na obrazovke počítača. Na jeseň 2010 však zmenil kariérnu dráhu a zúčastnil sa volieb na post „výkonného sudcu“ okresu Lewis, ktoré aj vyhral.
Odtiaľ o dva roky neskôr smeroval do Kongresu. Zástupca štvrtého volebného okrsku Geoff Davis predčasne odstúpil, čo domácich republikánov viedlo k potrebe zvoliť si náhradníka. V roku 2010 sa prekresľovali hranice dištriktov, v prvých voľbách kandidoval ako náhradník, v druhých sám za seba.
To, čo je na Slovensku s jedným volebným obvodom v zásade nepredstaviteľné, je však bežnou súčasťou americkej politiky. Hranice okrskov sa totiž nastavujú podľa počtu obyvateľov tak, aby jeden kongresman zastupoval približne rovnaký podiel populácie.
Rozpory vo veľkej starej strane
Massie bol pritom jedným z mála predstaviteľov vládnej moci, ktorí sa pri financovaní svojej kampane nespoliehali na známe výbory pre politickú činnosť (PAC), ale z väčšej časti na individuálnych darcov. Na porovnanie, len proizraelské PAC a ďalšie záujmové skupiny podporili Trumpa celkovou sumou asi 230 miliónov dolárov.
A hoci sa prezident v oboch funkčných obdobiach prezentoval ako človek z ľudu, jeho finančné pozadie ho spája skôr s vrstvou milionárov či miliardárov – čo je pravidelnou témou kritiky jeho odporcov z radov Demokratickej strany.
Demokrati majú pochopiteľne vlastných donorov z „kasty“ boháčov, aj keď to bola tradične Veľká stará strana (Grand Old Party, GOP), ktorá v nedávnej minulosti reprezentovala záujmy Wall Streetu. Zmenu priniesol až Trump, ktorý akoby vymenil rétoriku strán a aspoň slovne sa postavil na stranu amerických robotníkov či farmárov.
Na tejto vlne sa zviezol aj Massie, ktorý však na svojich voličov pôsobil o niečo autentickejšie – od roku 2012 ho totiž zvolili v každých jedných voľbách. Od januára 2013 do júna 2014 tiež hlasoval proti 324 návrhom zákonov, a to bez ohľadu na to, či ich predložil republikán alebo demokrat. Tým si v týždenníku Politico vyslúžil prezývku Mr. No (Pán Nie).
Vyjadril tiež skepsu nad tým, že OSN pripísala zodpovednosť za chemický útok v meste Chán Šajchún vláde Bašára Asada. „Úprimne si nemyslím, že by to Asad urobil. Neslúžilo by to jeho záujmom,“ vyhlásil.
Vyšetrovatelia OSN v správe o chemickej analýze pozostatkov z útoku uviedli: „Prítomnosť (fluorofosfátov) je silným indikátorom toho, že sarín použitý v Chán Šajchúne bol vyrobený z difluoridu pochádzajúceho zo zásob Sýrskej arabskej republiky.“ Tento nepresvedčivý spôsob vyjadrovania viedol aj kongresmanku Tulsi Gabbardovú k tomu, aby spochybňovala zodpovednosť Asada za chemické útoky.
Massie bol tiež jedným zo 14 republikánov, ktorí odmietli podporiť Trumpove kontroverzné plány na výstavbu múru na hranici s Mexikom. Prezident v roku 2019 vyhlásil stav národnej núdze, aby mohol bez dohľadu Kongresu presunúť financie z rozpočtu Pentagónu. Demokrati chceli toto rozhodnutie vetovať, no ani s hlasmi republikánov však nemali dvojtretinovú väčšinu.
Massie v hlasovaniach odmietal podporiť rôzne zákony či rezolúcie – od odsúdenia propalestínskeho hnutia BDS cez „podporu demokracie a ľudských práv v Hongkongu“ a zákon o importovaní špeciálnych migrantov z Afganistanu až po financovanie izraelského systému Železná kupola za miliardu dolárov.
V máji 2022 odmietol hlasovať za rezolúciu odsudzujúcu antisemitizmus, pričom argumentoval, že používala jazyk vyzývajúci na cenzúru. Až keď Massie hlasoval proti zákonu „Big Beautiful“, ktorý Pentagónu pripísal jeden bilión dolárov, Trump naňho ostro zareagoval a vyhlásil, že kongresmana treba „vyhlasovať“ (vote out) zo Snemovne.
Prezident tiež predstavil jeho vyzývateľa s tým, že má „jeho úplnú a bezvýhradnú podporu“. Veterán námorníctva bez politických skúseností Ed Gallrein už od prvého momentu vystupoval ako neochvejný Trumpov podporovateľ, na svojej kampaňovej stránke dokonca zverejnil jeden zo svojich citátov: „Toto je Trumpova krajina.“
Americko-izraelský výbor pre vzťahy s verejnosťou (AIPAC) a ďalšie proizraelské skupiny – práve tie, ktoré podporovali Trumpa pred minulými voľbami – investovali do kentuckých volieb viac ako deväť miliónov dolárov. Rôzni pozorovatelia preto vysvetľujú volebný boj rôzne, pričom sám Massie ho opísal ako „referendum o tom, či si môže Izrael kupovať miesta v Kongrese“.
Celková suma darovaná do tohto súboja podľa Politica predstavuje viac ako 32 miliónov dolárov. Ide o oveľa vyššiu sumu, než akú investovali do akéhokoľvek lokálneho volebného procesu. Denník Guardian ho preto vysvetľuje ako referendum o Trumpovi.
Práve vysvetlenie hlasovania ako „referenda o Izraeli“ podporuje fakt, že Massie bol spolupredkladateľom zákona Epstein Files Transparency Act. Finančník, ktorý v roku 2019 zomrel vo vyšetrovacej väzbe za nejasných okolností (ako tvrdia jeho brat Mark a patológ Michael Baden), sa totiž pohyboval v tých istých kruhoch ako dnes už dvojnásobný prezident.
Poslednou kvapkou pre Trumpovu trpezlivosť bol Massieho odmietavý postoj voči vojne proti Iránu. Tým sa však kongresman veľmi neodlišuje od rastúcej voličskej základne generácie Z, ktorá sa vo veľkej miere postavila na stranu bývalého šéfa protiteroristickej kancelárie Joea Kenta – v názore, že Američanov do ďalšej blízkovýchodnej avantúry zatiahol Izrael.
Trump zvíťazil v Kentucky so ziskom približne 67 percent hlasov, Massieho podpora sa však udržala na tej istej úrovni. V prípade, že by boli voľby v Kentucky „referendom o Trumpovi“, by si tento podiel voličov mal pripísať Gallrein. Ten však v minulotýždňovom prieskume získal podporu len 48,3 percenta opýtaných.
Volebné miestnosti sa zatvoria v utorok o 18.00 h miestneho času (streda 0.00 h SELČ), výsledky oznámi agentúra AP v rozmedzí od skončenia hlasovania do troch hodín. Massie však v tomto čase čelí len vyzývateľovi v primárkach, samotné voľby sa budú konať až 3. novembra. Pozorovatelia považujú štvrtý okrsok v Kentucky za pevne republikánsky, preto sú primárky podrobne sledované.
