Vašečka tým naznačoval, že v prípade Marty Šimečkovej ju zrejme nebude možné zbaviť všetkých prípadných obvinení. V súčasnosti štatutárku združenia zastupuje advokát Matúš Harkabus, ktorý pôsobil ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry a ktorý čurillovcom udelil status chránených svedkov.

Vzhľadom na skutočnosť, že štatutárka združenia Šimečková je matkou lídra najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko (PS), bolo prirodzené, že verejnosť spájala jej aktivity s jej synom a politikou.

Združenie preplácalo telefón Šimečkovej rodine

Michal Šimečka opakovane tvrdil, že podozrenia okolo jeho matky nemajú nič spoločné so stranou ani s ním.

Snaha predsedu PS dištancovať sa od pomerne očividných podvodov okolo združenia trvala iba do momentu, keď denník Postoj odhalil, že združenie Projekt Fórum preplácalo faktúry za telefón nielen Michalovi Šimečkovi, ale aj rodinným príslušníkom Šimečkovcov.

Podľa týchto informácií združenie Projekt Fórum niekoľko rokov platilo aj telefóny, ktoré používajú otec lídra PS, novinár Martin M. Šimečka, sestra Michala Šimečku Júlia Šimečková a ďalší rodinní príslušníci. Vyplývať to má z faktúr, ktoré má tento denník k dispozícii, pričom jedna z nich je ešte z roku 2025.

Ani Michal Šimečka, ani nikto z jeho rodinných príslušníkov pritom nepôsobí (aspoň oficiálne) v združení, a preto združenie nemá nijaký právny základ na používanie peňazí určených združeniu na financovanie aktivít, ktoré s ním nijako nesúvisia.

Z pohľadu Trestného zákona sa takéto konanie zvyčajne klasifikuje ako subvenčný podvod — účelovo viazané peniaze, napríklad zo štátnych dotácií na konkrétne projekty, ktoré nesmú byť použité na nič iné, sú použité na súkromné účely. Aj v prípade príspevkov pre združenie mimo verejných dotácií platí, že tie majú byť využité na chod združenia, a nie na financovanie súkromných výdavkov rodiny Šimečkovcov.

Michal Šimečka priznal roky preplácania faktúr za tisíce eur

Samotný Michal Šimečka nakoniec pod ťarchou zistení denníka Postoj priznal, že združenie preplácalo jeho faktúry za telefón, pričom podľa jeho slov „išlo o roky (preplácania) a je možné, že celková suma je v tisícoch eur“. Presnú sumu však nevie, „lebo sa k tomu nevie dostať a ani jeho mama sa k tomu nevie dostať“, čím zrejme naráža na „ukradnuté účtovníctvo“ združenia, o ktorom vypovedala Marta Šimečková na polícii.

Predsedovi Progresívneho Slovenska je potrebné uznať aspoň snahu veci nezahmlievať, ako to zvyknú robiť iní politickí predstavitelia. Postaviť sa k nedostatkom čelom by malo patriť k základnej výbave každého politika.

Priznaním sa k preplácaniu faktúr sa však zodpovedný prístup Michala Šimečku končí. Politik totiž ďalej tvrdí, že o preplácaní faktúr zo strany združenia nevedel a že dohodu v tomto smere mal iba so svojimi rodičmi.

Dané vyjadrenie je však pomerne zjavné klamstvo, keďže samotný líder PS tvrdí, že si neskôr telefón prepísal na seba. To znamená, že pri prepise musel vidieť, kto mu vlastne predtým platil účty — teda združenie Projekt Fórum.

Postoj pritom tvrdí, že jeho rodina využívala peniaze združenia na preplácanie svojich faktúr ešte z minulého roka. Šimečka sa teda snaží verejnosť presvedčiť, že ako vysoko vzdelaný človek ani pri prepise faktúr nevedel, že mu neziskovka jeho matky platí telefón vo veku 29 rokov, a že rovnaké združenie platí telefónne účty mnohým členom jeho rodiny. Bez opory v zákone.

Masová halucinácia podľa Martina Šimečku

S podobne nezmyselnou obhajobou celej veci prišiel už tradične aj jeho otec Martin M. Šimečka, novinár Denníka N.

Ten po verejnom označení svojej manželky za osobu, ktorá peniazom nerozumie a nevie ani počítať (napriek dlhoročným dotačným projektom v stovkách tisíc eur), prišiel s tvrdením, že Marta Šimečková „nepatrí do tohto sveta, lebo peniaze pre ňu nie sú meradlom všetkého ako pre väčšinu spoločnosti“.

Uvedené sa, samozrejme, ľahko hovorí, ak peniaze, ktoré míňala na potreby rodiny Šimečkovcov, boli z verejných zdrojov.

Napriek tomu Martin M. Šimečka hovorí o „fiktívnej realite, ktorú objavil aj v demokratickom tábore, ktorý moju ženu tiež označuje za podvodníčku. To ma privádza k myšlienke, že teda naozaj asi nie sme imúnni voči strate zmyslu pre realitu alebo mieru vecí, že je to vlastne až taká nejaká masová halucinácia alebo morálny kolaps, keď nevieme rozoznať vlastne rozdiel medzi zločinom a chybou.“

Šimečka starší tak všetky zjavne úmyselné nezákonnosti v združení (čestné vyhlásenia, viacnásobné faktúry, zavádzanie pri výpovedi a podobne) vníma iba ako masovú halucináciu ľudí okolo a iba on v skutočnosti vie, že jeho žena spravila „iba chybu“.

Zabudol však, že táto „chyba“ mala počas dlhých rokov stále rovnaký modus operandi — žiadať o cudzie peniaze, minúť ich a nevedieť vydokladovať, na čo vlastne boli použité. Novinkou je falšovanie bankových údajov v prípade dotácií zo štátneho rozpočtu.

Je to pritom ten istý Šimečka, ktorému združenie podľa informácií denníka Postoj rovnako nezákonne preplácalo faktúry za telefón, hoci podľa vlastných vyjadrení patrí k horným 10 percentám ľudí, ktorí mimoriadne dobre zarábajú. Prečo potom mal potrebu nechať si preplácať telefón z peňazí združenia, už nevysvetlil.

Opäť treba pripomenúť, že ani Martin M. Šimečka, ani jeho syn, predseda PS, či iní rodinní príslušníci nefigurujú v mimovládke, a preto neexistuje absolútne žiaden zákonný nárok či právne schodná cesta na to, aby im združenie preplácalo súkromné výdavky. Iba Michal Šimečka hovorí o rokoch preplácania faktúr v objeme tisícok eur.

Klamstvá Marty Šimečkovej pri výsluchu

Nie je pritom žiaden racionálny a zákonný dôvod, prečo si v takom prípade táto rodina nechala platiť svoje telefónne účty z cudzích peňazí.

K tejto skutočnosti sa záhadne nikto z nich nevyjadril, ani nevedia vysvetliť, koľko peňazí vlastne takto vytiahli zo združenia a z akých zdrojov (teda či z dotácií, alebo príspevkov) to vlastne združenie platilo.

Denník Štandard oslovil s otázkami ohľadom preplácania faktúr zo strany združenia Projekt Fórum Michala Šimečku a advokáta Matúša Harkabusa, no do vydania článku na otázky neodpovedali. Šimečka neprezradil, aké sumy mu združenie preplácalo a prečo, ani či tieto peniaze vráti.

Advokát sa zase nevyjadril, aký bol právny základ na preplácanie faktúr osobám mimo združenia, či tieto faktúry sú súčasťou policajného vyšetrovania alebo sa nachádzali v „ukradnutom" účtovníctve.

V tomto smere je potrebné spomenúť klamstvá Marty Šimečkovej pri výsluchu v pozícii podozrivej, kde môže klamať, pred vyšetrovateľom Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) vo veci vyšetrovania subvenčného podvodu.

Šimečková vo svojej výpovedi okrem zjavného klamstva, že má čistý mesačný príjem 495 eur (sama si fakturovala sumy v desaťtisícoch eur pri viacnásobných faktúrach zistených vládnym auditom), tvrdila aj to, že z peňazí združenia nemal prospech jej syn.

Podľa výpovede Marty Šimečkovej ani „môj syn, ani strana, ani žiadny iný subjekt nemal prospech z prostriedkov občianskeho združenia Projekt Fórum ,a už vôbec nie z prostriedkov z dotácií“.

Uvedené je pritom očividné klamstvo, keďže združenie preplácalo faktúry za telefón celé roky, a to nielen Michalovi Šimečkovi, ale aj Šimečkovej rodine a blízkym.

Snaha celej rodiny Šimečkovcov hrať na emočnú strunu verejnosti a tvrdiť, že oni s nezákonnosťami okolo združenia vlastne nič nemajú, stroskotala.

Faktúry za telefóny ukazujú ich priame a dlhoročné zapojenie. Pritom je absolútne nemysliteľné, že títo ľudia ako znalci problematiky mimovládneho sektora nevedeli, čo môžu a čo nemôžu účtovať združeniu.

Obhajoba nevedomosťou pred súdom neobstojí

Pri samotnej Marte Šimečkovej neobstojí obhajoba nevedomosťou v pozícii štatutárky ani pred súdom.

Ako určitý príklad možno uviesť právoplatné odsúdenie bývalej poslankyne Národnej rady SR za stranu Smer Ľubice Roškovej v kauze agrodotácií. Rošková bola uznaná vinnou za pokračovací zločin poškodzovania finančných záujmov Európskej únie a prečin subvenčného podvodu.

Súd jej uložil trest odňatia slobody na dva roky s podmienečným odkladom na tri roky, peňažný trest 10-tisíc eur, probačný dohľad a zákaz uchádzať sa o prostriedky z rozpočtu EÚ počas skúšobnej doby.

Podľa obžaloby mala firma Roškovej neoprávnene poberať dotácie na pozemky, ktoré neobhospodarovala alebo ktoré neboli použité na deklarovaný účel. Dotácie na hospodárske pozemky brala aj na plochy evidované ako letisko, asfaltové parkovisko, ihrisko, časť vodnej plochy či cudzí vinohrad.

Najvyšší súd SR ako odvolací orgán neuznal obhajobu Roškovej založenú na neskúsenosti a nevedomosti štatutárky. Podľa súdu konateľka spoločnosti nemohla s účelovo viazanými dotačnými prostriedkami nakladať ako s vlastnými peniazmi na podnikanie, ak vedela, že prostriedky sú viazané na konkrétne pozemky a konkrétnu činnosť.

Súd v jej prípade konštatoval, že kto ako štatutár prevezme spoločnosť a nakladá s účelovo viazanými dotáciami, nemôže sa úspešne brániť iba tým, že bol neskúsený alebo nevedel presne, ako dotačný režim funguje. Rozhodujúce je, že vedel alebo musel vedieť, že prostriedky sú viazané na konkrétny účel a nejde o voľne použiteľné vlastné peniaze spoločnosti.

Z odôvodnenia Najvyššieho súdu SR možno bezpečne vydedukovať judikatúrou dlhodobo prezentovaný záver, že Šimečková sa pri svojej pozícii zodpovednej osoby v združení nemôže vyhovárať na nevedomosť či „jednoduchosť“, ako to naznačuje jej manžel.

Šimečkovci vedeli alebo museli vedieť, že si nemôžu preplácať súkromné telefónne účty z cudzích peňazí. Bez akejkoľvek výhovorky to musela vedieť Marta Šimečková.

Mýtus o skromnej a poctivej rodine sa touto kauzou definitívne vyvrátil. Ak boli faktúry za telefón nízke, prečo by si ich nechali platiť z cudzích peňazí? Ak boli účty vysoké, prečo opäť využili peniaze iných na to, aby znížili vlastné výdavky? A prečo to tajili dlhé roky?

Vysoko vzdelaný Michal Šimečka to rozhodne mal vedieť, no pri zistení, že si ani nevedel platiť telefón v strednom veku života, môže verejnosť skutočne pochybovať o jeho schopnosti vnímať to, čo sa okolo neho deje.