Preskočiť na obsah
  |  

Lotyšsko schválilo novú vládu, prioritou bude bezpečnosť

Lotyšsko má novú vládu len niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami. Parlament vo štvrtok schválil stredopravú koalíciu vedenú opozičným politikom Andrisom Kulbergsom po tom, čo predchádzajúcu vládu oslabila séria incidentov s dronmi a rastúce bezpečnostné napätie v regióne.

Za novú štvorčlennú koalíciu hlasovalo 66 z 96 prítomných poslancov. Vládu vytvorili Kulbergsov Zjednotený zoznam, Nová jednota bývalej premiérky Eviky Silinovej, Národná aliancia a Zväz zelených a farmárov.

Kulbergs pred hlasovaním zdôraznil, že hlavnou prioritou kabinetu bude bezpečnosť krajiny. Okrem ochrany hraníc chce nová vláda posilniť ekonomiku aj energetickú stabilitu Lotyšska. Premiér zároveň upozornil, že voliči veľmi rýchlo rozhodnú, či bola výmena vlády správnym krokom. Verdikt podľa neho padne už v októbrových parlamentných voľbách.

Koaličné strany sa zaviazali pokračovať v silnej podpore Ukrajiny a v politike izolácie Ruska.

(reuters, max)

  |  

Fico: Slovensko nemôže uznávať manželstvá homosexuálnych párov

Premiér Robert Fico (Smer) vyzval poslancov Národnej rady SR, aby čo najskôr prijali vykonávacie predpisy k Ústave SR, ktoré by jednoznačne zabránili uznávaniu manželstiev homosexuálnych párov uzavretých v zahraničí na slovenských matrikách. Tému otvoril počas štvrtkovej hodiny otázok v parlamente v súvislosti so spormi medzi slovenskou vládou a Európskou komisiou.

„Rešpektujem, že sa to Európskej komisii nepáči a začína viesť voči nám konanie, a chce nás presvedčiť, že to máme zmeniť,“ vysvetlil.

Pripomenul, že Slovensko v ústave zakotvilo definíciu manželstva ako zväzku muža a ženy, uznanie iba dvoch pohlaví a zároveň nadradenosť slovenského práva v otázkach národnej identity.

„Dokonca si myslím, že musíme urýchlene, a chcem vás o to poprosiť a požiadať, prijať vykonávacie predpisy k Ústave SR, aby sa nám nestalo, že niekde v nejakej krajine uzatvorí manželstvo nejaký homosexuálny pár a potom príde sem na Slovensko a v rozpore s ústavou sa domáha uznania a zapísania tohto manželstva na matrike. To je nemožné,“ vyhlásil premiér.

Podľa neho preto nestačí samotná ústavná definícia, ale potrebný je aj zákon nižšej právnej sily, ktorý presne určí, za akých okolností môže matrikár zápis vykonať alebo odmietnuť. Predseda vlády poslancov vyzval, aby legislatívnu úpravu podporili, inak podľa neho stráca význam samotná zmena ústavy.

(tasr, max)

  |  

Kamenický čelí otázkam o „vybalansovaní“ dlhu Slovnaftu

Opozícia žiada ministra financií Ladislava Kamenického (Smer), aby vysvetlil nejasnosti okolo údajných daňových záväzkov rafinérie Slovnaft voči štátu. Reaguje tak na ministrove vyjadrenia o možnom „vybalansovaní“ dlhu výmenou za samoreguláciu cien palív v období ich prudkého rastu.

KDH upozorňuje, že ak štát eviduje voči Slovnaftu dlh, musí postupovať striktne podľa zákona. Podľa podpredsedu hnutia Viliama Karasa nemôže vláda hovoriť o možnom odpustení časti pohľadávky bez jasného právneho zdôvodnenia a politickej zodpovednosti. Strana zároveň žiada zverejnenie právnych stanovísk a prerokovanie celej veci v parlamente.

PS poukazuje na rozpor v ministrových vyjadreniach. Kým v stredu hovoril o možnom „vybalansovaní“ dlhu, vo štvrtok už tvrdil, že štát peniaze od Slovnaftu vyberie. Podľa člen strany Ivana Štefunka tak nie je jasné, či ide o bežný výber dane, alebo o prípadné porušenie daňových pravidiel.

Hnutie Slovensko zase kritizuje vládu za to, že doteraz od rafinérie nevybrala peniaze, ktoré štátu patria. Odkazuje pritom na Poľsko, ktoré kombinovalo nižšie dane z palív s vyšším zdanením rafinérií.

Kamenický odmieta, že by chránil záujmy Slovnaftu či maďarskej skupiny MOL: „My len tlačíme na Slovnaft, aby držal svoje marže čo najnižšie, aby ľudia na Slovensku mali čo najlepšie ceny. Preto sa s nimi stretávam, nie preto, že sme kamaráti.“

(tasr, max)

  |  

EÚ posiela trom krajinám experimentálny liek proti hantavírusu

Európska komisia oznámila, že do Francúzska, Španielska a Holandska smerujú prvé dávky experimentálneho antivírusového lieku favipiravir na liečbu hantavírusu. Reaguje tak na rastúce obavy po prepuknutí nákazy spojenej s výletnou loďou, kde doteraz potvrdili 13 prípadov infekcie a traja ľudia zomreli.

Favipiravir označila Európska agentúra pre lieky za najperspektívnejšieho dostupného kandidáta na liečbu hantavírusu v rámci klinických skúšok alebo takzvaného súcitného použitia. Liečivo poskytla japonská spoločnosť Fujifilm Pharmaceuticals, ktorá darovala 1 400 tabliet pre krajiny najviac zasiahnuté aktuálnym ohniskom.

Nakazení pacienti sa aktuálne liečia okrem Francúzska, Španielska a Holandska aj vo Švajčiarsku, Spojených štátoch a Južnej Afrike. Európska únia zároveň spustila núdzové obstarávanie ďalších dávok pre prípad, že by sa počet prípadov v najbližších týždňoch zvýšil.

Hantavírusy sa prenášajú najmä prostredníctvom hlodavcov a môžu spôsobovať závažné ochorenia. Podľa WHO sa vo svete každoročne objaví až 100-tisíc prípadov, pričom úmrtnosť závisí od konkrétneho kmeňa vírusu. Odborníci zároveň upozorňujú, že vírus sa medzi ľuďmi šíri len veľmi obmedzene, čo znižuje riziko rozsiahlej epidémie.

(reuters, max)

  |  

NATO mení velenie v Pobaltí, chce posilniť odstrašenie Ruska

Nemecko-holandský zbor (1GNC) prevezme v polovici roka významnú úlohu v obranných plánoch NATO na východnom krídle Aliancie. V rámci nového usporiadania bude zodpovedať za velenie a koordináciu pozemných síl NATO v Estónsku a Lotyšsku, čo by malo posilniť obranu Pobaltia a odstrašovanie Ruska.

Rozhodnutie nadväzuje na dohodu spojencov zo samitu NATO vo Vilniuse v roku 2023, kde Aliancia predstavila nový model síl s cieľom rýchlejšie reagovať na možné bezpečnostné hrozby. NATO následne požiadalo Holandsko a Nemecko, aby ponúkli 1GNC ako taktické veliteľstvo pre región pobaltských štátov. Doteraz túto úlohu plnil Mnohonárodný zbor Severovýchod.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zdôraznil, že ide o ďalší krok k väčšej európskej zodpovednosti za bezpečnosť kontinentu. Podľa neho je 1GNC príkladom úspešnej mnohonárodnej spolupráce, keďže vo veliteľstve pôsobia vojaci zo 16 krajín NATO.

Zbor so sídlom v Münsteri dokáže veliť približne 50-tisíc vojakom v čase mieru, krízy aj ozbrojeného konfliktu. V minulosti sa podieľal napríklad na operáciách ISAF v Afganistane či na pohotovostných silách NATO.

(max)

  |  

V Bratislave riešili budúcnosť recyklácie a zálohových systémov

Bratislava hostila medzinárodnú konferenciu o budúcnosti zálohových systémov a obehového hospodárstva, na ktorej odborníci z celej Európy diskutovali o pripravovaných pravidlách EÚ pre recykláciu a opätovné využívanie materiálov. Podujatie organizovala Európska asociácia zálohových systémov (EDRSA) v spolupráci so slovenským Správcom zálohového systému.

Hlavnou témou bolo pripravované Nariadenie o obehovom hospodárstve, ktoré chce Európska únia prijať v druhej polovici roka 2026. Diskusia sa sústredila najmä na úlohu zálohových systémov pri plnení environmentálnych cieľov Únie a na možnosti, ako spojiť ekologické opatrenia s konkurencieschopnosťou európskeho priemyslu.

Na konferencii sa zúčastnilo približne 120 expertov z 26 krajín, vrátane výrobcov nápojov, recyklačných spoločností, zástupcov európskych inštitúcií či technologických firiem pôsobiacich v oblasti cirkulárnej ekonomiky.

Prezident EDRSA Marián Áč zdôraznil, že európske zálohové systémy prinášajú výsledky pri ochrane životného prostredia aj pri podpore recyklácie materiálov. Podľa neho je dôležité, aby pripravovaná legislatíva pomohla nielen ekologickým cieľom, ale prispela aj k posilneniu konkurencieschopnosti Európy.

Diskutéri sa venovali aj technologickým inováciám, digitálnej sledovateľnosti obalov a lepšiemu zberu materiálov.

(tasr, max)