Preskočiť na obsah
  |  

Eurokomisári sa boja energetického vydierania

Komisári EÚ pre klímu a obranu Wopke Hoekstra a Andrius Kubilius varovali podľa portálu Politico, že v prípade vojenského konfliktu by mohli zahraniční dodávatelia alebo nepriateľské štáty využiť energetickú závislosť Európy na jej oslabenie.

EÚ dnes dováža približne 95 percent spotrebovanej ropy a 85 percent zemného plynu. Podľa predstaviteľov Únie ukázala energetická kríza po ruskej invázii na Ukrajinu, aké zraniteľné môže byť európske hospodárstvo. Napätie na Blízkom východe to ešte zvýraznilo.

Hoekstra upozornil, že moderné vojny sa nevyhrávajú len na bojisku, ale aj schopnosťou zabezpečiť logistiku a dodávateľské reťazce. Preto považuje zrýchlenie prechodu na domácu výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov, jadrovej energie či syntetických palív za strategickú prioritu. „Chápem, prečo priemerný generál panikári pre túto obrovskú závislosť,“ podotkol. 

Podľa Kubiliusa je Európska zelená dohoda nielen klimatickým, ale aj geopolitickým nástrojom. Cieľom je znížiť závislosť od externých dodávateľov a posilniť energetickú suverenitu kontinentu.

Obaja komisári zároveň vystríhajú pred opakovaním chýb z minulosti. Európa by nemala nahradiť závislosť od ruských energií novou závislosťou od Číny, najmä v oblasti kritických surovín a technológií potrebných na zelenú transformáciu.

Predstavitelia EÚ zdôraznili, že energetická nezávislosť nebude otázkou niekoľkých rokov, ale desaťročí. Napriek tomu ju považujú za nevyhnutnú podmienku dlhodobej bezpečnosti, konkurencieschopnosti aj obranyschopnosti Európy.

(max)

  |  

Peking stavia v púšti sieť bunkrov a raketových základní

Čína buduje v odľahlých oblastiach púšte Sin-ťiang rozsiahly vojenský komplex, ktorý má podľa bezpečnostných expertov výrazne posilniť schopnosť krajiny prežiť prípadný jadrový útok a následne uskutočniť odvetný úder. Vyplýva to z analýzy satelitných snímok, ktoré preskúmala agentúra Reuters.

Nové zábery ukazujú viac než 80 odpaľovacích platforiem, bunkrov, komunikačných uzlov a ďalších zariadení rozmiestnených v blízkosti čínskych jadrových síl. Súčasťou siete sú aj dve rozsiahle osemuholníkové základne vybavené skladmi, obrnenými bunkrami, železničnými spojeniami a infraštruktúrou pre veľké vojenské vozidlá.

Analytici predpokladajú, že zariadenia môžu slúžiť na podporu mobilných medzikontinentálnych balistických rakiet, protivzdušnej obrany či elektronického boja.

Podľa expertov ide o významný krok v modernizácii čínskeho jadrového odstrašovania. Peking sa dlhodobo hlási k politike „nepoužitia jadrových zbraní ako prvý“, zároveň však investuje do systémov, ktoré majú zabezpečiť schopnosť odvety v prípade útoku. Práve ochrana rozsiahlych raketových síl v púštnych oblastiach je kľúčovou súčasťou tejto stratégie.

Pentagón odhaduje, že Čína by mohla do roku 2030 disponovať približne tisíckou jadrových hlavíc. Krajina zároveň buduje moderný systém včasného varovania podporovaný satelitmi, ktorý dokáže odhaliť štart nepriateľskej rakety v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd.

(reuters, max)

  |  

Z Amazónie údajne zmizlo zlato za takmer štyri miliardy dolárov

Nelegálna ťažba zlata v brazílskej Amazónii pokračuje napriek sľubom prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, že proti nej tvrdo zasiahne. Vyplýva to zo štúdie organizácie Greenpeace, podľa ktorej sa na legalizáciu zlata využíva systém „fiktívnych povolení“, ktoré zakrývajú jeho skutočný pôvod.

Greenpeace preskúmal 187 oblastí s povoleniami na ťažbu zlata v blízkosti domorodých území a chránených zón. V 98 prípadoch však nenašiel žiadne známky reálnej ťažby. Napriek tomu boli práve tieto povolenia použité pri predaji 26,8 tony zlata v odhadovanej hodnote 3,88 miliardy dolárov medzi rokmi 2018 a marcom 2026.

Zistenia podporilo aj vyšetrovanie agentúry Reuters. Novinári počas preletu nad dvoma lokalitami evidovanými ako aktívne bane neobjavili žiadnu činnosť, no len niekoľko minút letu od nich zaznamenali rozsiahlu nelegálnu ťažbu v chránenej oblasti.

Odborníci predpokladajú, že značná časť takto „legalizovaného“ zlata pochádza z domorodých území vrátane oblasti obývanej kmeňom Kayapo v štáte Pará. Predstavitelia komunity upozorňujú na devastáciu životného prostredia, znečisťovanie riek ortuťou a zdravotné riziká pre miestnych obyvateľov.

Brazílska banská agentúra ANM uviedla, že podozrivé povolenia preveruje, ale priznala, že kontrola rozsiahleho amazonského regiónu je mimoriadne náročná. Greenpeace varuje, že pokiaľ bude možné „prať“ zlato prostredníctvom formálne platných povolení, nelegálna ťažba bude ďalej rásť.

(reuters, max)

  |  

Noc kostolov otvorí desiatky chrámov, témou ročníka je odvaha

Desiatky kostolov, kaplniek, synagóg a modlitební po celom Slovensku sa v piatok otvoria verejnosti v rámci podujatia Noc kostolov. Cieľom tradičnej iniciatívy je sprístupniť sakrálne stavby aj ľuďom, ktorí ich bežne nenavštevujú.

Tohtoročný ročník nesie tému „Odvaha“, ktorou chcú organizátori upozorniť na význam otvorenosti, vzájomného dialógu a hľadania hlbšieho zmyslu v období spoločenskej neistoty a rýchleho životného tempa. Návštevníci sa môžu tešiť na prehliadky historických chrámov, kultúrny program, koncerty, prednášky či stretnutia s predstaviteľmi cirkví.

Do podujatia sa zapoja viaceré významné pamiatky. Medzi nimi je napríklad veľkomoravský Kostol sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tribečom, románsky kostolík v Pominovciach, či gotické chrámy so vzácnymi nástennými maľbami v Sazdiciach, Porube či Ponikách. Nechýbajú ani významné stavby ako Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule, Katedrála sv. Františka Xaverského v Banskej Bystrici, Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove či Bazilika minor Zoslania Ducha Svätého v Michalovciach.

Noc kostolov si na Slovensku získava čoraz väčšiu popularitu. V minulom roku sa do nej zapojilo viac ako 90 chrámov v takmer 70 mestách a obciach. Podujatie koordinuje Ekumenická rada cirkví v SR v spolupráci s Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania, pričom tento rok ho podporila aj Katolícka cirkev na Slovensku.

(tasr, max)

  |  

Vance vidí pokrok, k dohode s Iránom sú údajne bližšie

Americký viceprezident J. D. Vance vo štvrtok novinárom povedal, že Washington ešte nedospel k dohode s Iránom, no obe strany sú podľa neho blízko k jej uzavretiu. Dodal, že USA sú v pozícii, v ktorej by mohli výrazne spomaliť teheránsky jadrový program.

Spojené štáty a Irán vo štvrtok dosiahli dohodu o predĺžení prímeria a zrušení obmedzení lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv, pričom dohoda čaká na schválenie americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Vance spresnil, že v rokovaniach s Teheránom existuje niekoľko problematických bodov týkajúcich sa jeho zásob obohateného uránu a otázky obohacovania.

„Je ťažké presne povedať, kedy alebo či vôbec prezident podpíše memorandum o porozumení. Diskutujeme o niekoľkých jazykových bodoch,“ zhodnotil.

„Nemôžem zaručiť, že sa tam dostaneme, ale momentálne mám z toho celkom dobrý pocit,“ uzavrel.

(reuters, max)

  |  

Blanár odsúdil Kallasovej výrok, že EÚ nemôže byť neutrálnym mediátorom

Za diskutabilné až zarážajúce označil minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár štvrtkové vyjadrenia šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej o tom, že Európska únia nemôže byť neutrálnym sprostredkovateľom v rusko-ukrajinských rokovaniach, pretože podporuje Kyjev.

„A ja si kladiem otázku, Spojené štáty americké nestáli od začiatku rovnako na strane Ukrajiny? Alebo ešte aj nestoja? Veď Spojené štáty dnes významným spôsobom dodávajú zbrane na Ukrajinu, ale s tým rozdielom, že už ich neplatia,“ povedal Blanár s odkazom na iniciatívu PURL a internetové služby Starlink.

Európska únia sa podľa Blanára vlastným pričinením ocitla v slepej uličke v otázke účasti na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine.

„Nie sme vôbec za stolom, ale kompletne financujeme celý tento proces,“ uviedol. Rusko-ukrajinský konflikt možno podľa neho urovnať len prostredníctvom dialógu. „Ale ten dialóg Európska únia nie je schopná robiť, lebo nie je za stolom,“ podotkol.

Pre Úniu je podľa neho veľmi dôležité, aby sa vojna na Ukrajine skončila čo najskôr.

(tasr, est)