Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medvedev varuje Európu pred ďalšími incidentmi s dronmi

Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev varoval európskych lídrov, že drony budú naďalej zalietavať do ich krajín a ich obyvatelia „nebudú môcť pokojne spať“.

Reagoval tak na incident v Rumunsku, kde podľa Bukurešti ruský dron počas útoku na susednú Ukrajinu narazil do bytového domu. NATO po incidente obvinilo Moskvu z bezohľadného správania a vyhlásilo, že je pripravené brániť každý centimeter územia Aliancie.

Medvedev tvrdil, že najprv treba zistiť, komu dron patril. Európskych lídrov zároveň označil za „bezmocných“ a obvinil ich z priamej účasti vo vojne proti Rusku.

„Nech sa pripravia: bude sa to diať aj naďalej,“ uviedol. Podľa neho sú podobné incidenty pravdepodobné najmä v krajinách, kde vyrábajú drony pre Ukrajinu. Tvrdil tiež, že európske drony, náhradné diely, zbrane a spravodajské informácie denne používajú pri útokoch na Rusko.

Ruského prezidenta Vladimira Putina o incidente informovali. Moskva zároveň oznámila, že rýchlo zareaguje na rozhodnutie Rumunska zatvoriť ruský konzulát v Konstanci.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Malatinec chce viesť kraj, Luntera označil za slabého

Poslanec Národnej rady SR Roman Malatinec (nezaradený) vstupuje do boja o post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja ako kandidát Strany vidieka vedenej ministrom cestovného ruchu a športu SR Rudolfom Huliakom.

Súčasného župana Ondreja Luntera ostro kritizuje a tvrdí, že ani on, ani jeho otec Ján Lunter počas rokov vo vedení kraja nedokázali priniesť dostatočné zlepšenia.

Malatinec pritom patril po voľbách 2023 k poslancom Hlasu, no neskôr sa počas koaličných sporov pridal k skupine okolo Huliaka.

Kandidatúru predstavil na tlačovej konferencii po boku ministra Huliaka. Viacerí členovia skupiny koaličných rebelov chcú svoju politickú pozíciu posilniť aj na regionálnej úrovni. O post župana sa chce uchádzať aj minister investícií Samuel Migaľ v Prešovskom kraji.

(mja)

Minúta  |  

Fico rozdelil 785-tisíc eur na rozhľadne, obce mali len tri dni

Výstavba vyhliadkových veží sa v posledných rokoch stala obľúbeným projektom viacerých slovenských samospráv. Úrad vlády na jeseň 2024 vyhlásil výzvu „Poznaj svoje okolie“, v rámci ktorej rozdelil 785-tisíc eur desiatim obciam a mestám. Každý úspešný žiadateľ získal viac ako 78-tisíc eur, informuje denník Sme.

Kontroverzie však vyvolala mimoriadne krátka lehota na podanie žiadostí, samosprávy mali na prípravu dokumentov približne tri pracovné dni. Transparency International Slovensko upozorňuje, že takýto postup mohol zvýhodniť obce, ktoré mali informácie alebo podklady pripravené vopred.

Viaceré podporené samosprávy zároveň vedú starostovia spojení s vládnymi stranami. Organizácia tiež kritizuje samotné využívanie rezervy predsedu vlády, ktorá je podľa zákona určená najmä na nepredvídateľné a mimoriadne výdavky.

Namiesto riešenia havárií či živelných pohrôm však značná časť financií smeruje na investičné projekty, kultúrne podujatia alebo rozvojové aktivity obcí.

(mja)

Minúta  |  

Opozícia po útoku v Rumunsku: Nech si vláda predvolá vyslanca

Opozičné KDH a poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko - Za ľudí) vyzvali slovenskú vládu, aby si po incidente v Rumunsku predvolala ruského veľvyslanca. Reagujú na prípad, pri ktorom počas ruského útoku na Ukrajinu dopadol dron na obytný dom v rumunskom meste Galați, pričom zranil niekoľko ľudí.

KDH označilo udalosť za vážne varovanie, že vojna na Ukrajine už priamo zasahuje bezpečnosť členských štátov NATO. Podľa podpredsedu hnutia Viliama Karasa nejde o izolovaný incident, ale o dôsledok ruskej agresie a rizikového konania Ruska v blízkosti hraníc Aliancie.

Hnutie kritizuje vládu za nedostatočne razantný postoj a žiada, aby Slovensko nasledovalo Rumunsko a Francúzsko, ktoré už podnikli diplomatické kroky voči Moskve.

KDH zároveň vyzýva kabinet premiéra Roberta Fica (Smer), aby verejne odsúdil zásah obytnej budovy na území spojeneckého štátu a jasne vyjadril podporu Rumunsku ako členovi NATO a Európskej únie. Súčasne apeluje na pokračovanie diplomatického úsilia smerujúceho k dosiahnutiu trvalého mieru na Ukrajine.

Remišová upozornila, že podobný incident by sa mohol stať aj na Slovensku vzhľadom na útoky Ruska v blízkosti slovensko-ukrajinskej hranice. Za potrebnú považuje koordinovanú reakciu NATO a EÚ vrátane zneškodňovania dronov ešte nad ukrajinským územím.

(tasr, max)

Minúta  |  

Zelenskyj varuje pred veľkým ruským útokom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že Rusko pripravuje nový rozsiahly útok na Ukrajinu. Odvolal sa pritom na spravodajské informácie a vyzval spojencov, aby neodkladali plnenie dohôd o posilnení protivzdušnej obrany. Zároveň apeloval na prijatie prísnejších sankcií voči Moskve.

Rusko už začiatkom týždňa oznámilo zámer vykonávať „systematické údery“ na ciele v Kyjeve a vyzvalo zahraničných občanov a diplomatov, aby mesto opustili.

Ukrajinská armáda medzitým podľa generálneho štábu zasiahla ropnú rafinériu vo Volgogradskej oblasti a ropnú prečerpávaciu stanicu v Jaroslavľskej oblasti. Rafinéria mala po útoku zastaviť prevádzku a na stanici vypukol požiar. Ruské úrady informovali o požiaroch v chemickom závode a energetických zariadeniach po útoku ukrajinských dronov.

Zelenskyj sa vyjadril aj k incidentu v Rumunsku, kde ruský dron zasiahol obytný dom. Vyhlásil, že Ukrajina podporí Rumunsko „akýmkoľvek potrebným spôsobom“ a očakáva, že nové sankcie EÚ spôsobia Rusku citeľné straty.

(reuters, lud)

Minúta  |  

EÚ zvažuje nové opatrenia proti čínskemu dovozu

Európska únia zvažuje nové opatrenia na ochranu svojho priemyslu pred rastúcim prílevom čínskeho dovozu a na zníženie závislosti od Číny pri dodávkach kritických surovín. O možných krokoch rokovali v piatok eurokomisári, pričom návrhy by mali predstaviť pred júnovým samitom lídrov EÚ.

Medzi zvažovanými opatreniami je povinnosť pre firmy diverzifikovať dodávateľské reťazce či nové obchodné nástroje, ktoré by obmedzili prístup Číny na európsky trh v oblastiach, ako sú chemický priemysel, kovy alebo čisté technológie.

Európska komisia po rokovaní uviedla, že jej prístup k Číne zostáva založený na znižovaní rizík, nie na úplnom odpútaní sa. Zároveň však upozornila, že súčasný stav obchodných a investičných vzťahov s Pekingom nie je udržateľný. Podľa Komisie si čoraz užšie prepojenie ekonomických a bezpečnostných záujmov vyžiada rozhodnejšiu a jednotnejšiu reakciu EÚ.

Téma bude rezonovať aj na samite skupiny G7. Západné krajiny čoraz viac upozorňujú na dominantné postavenie Číny pri vzácnych zeminách a ďalších strategických kovoch potrebných pre obranu, energetiku, technológie či automobilový priemysel.

Peking kritiku odmieta a Európsku úniu obviňuje zo selektívneho používania obchodných údajov. Varoval tiež pred „tvrdými protiopatreniami“, ak Brusel prijme politiku uprednostňovania európskych výrobkov.

EÚ už zaviedla clá na dotované čínske elektromobily, no podiel čínskych značiek na európskom trhu napriek tomu naďalej rastie. Európsky priemysel zároveň čelí vyšším cenám energií a prísnejšej regulácii než jeho americkí konkurenti.

(reuters, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.