Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Raketa Orešnik mala vzniknúť už v roku 2017

Raketa Orešnik, ktorú ruský prezident Vladimir Putin označuje za prelomovú zbraň, môže byť podstatne staršia, než Moskva tvrdí.

Ukrajinskí experti po preskúmaní trosiek rakety použitej proti Ukrajine informovali, že analyzovaný exemplár bol zostavený už v roku 2017 z komponentov vyrobených najneskôr v roku 2016.

Podľa ich zistení obsahovala výhradne súčiastky z Ruska a Bieloruska. Kyjev zároveň spochybňuje obraz Orešnika ako úplne nového systému a považuje ho za modernizovanú verziu rakety RS-26 Rubež.

Rusko nasadilo túto zbraň vo vojne najmenej trikrát, naposledy počas rozsiahlych útokov v máji. Ukrajinskí predstavitelia zároveň upozorňujú, že ruský zbrojársky priemysel čoraz častejšie nahrádza západné elektronické komponenty čínskymi.

Tento trend podľa nich súvisí s obmedzeniami vývozu technológií do Ruska, ktoré zaviedli západné krajiny po začiatku invázie na Ukrajinu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj očakáva ďalší masívny útok Ruska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že Rusko sa podľa dostupných informácií pripravuje na ďalší rozsiahly útok proti Ukrajine. Varovanie prišlo len niekoľko dní po masívnych úderoch na Kyjev a ďalšie oblasti krajiny, pri ktorých mala Moskva nasadiť aj novú balistickú raketu stredného doletu Orešnik.

Zelenskyj tvrdí, že ruské kroky dokazujú pokračujúcu snahu Kremľa presadiť vojenské riešenie konfliktu. Preto opätovne vyzval západných spojencov na urýchlené dodávky systémov protivzdušnej obrany, najmä prostriedkov schopných zachytávať balistické rakety.

Tému bezpečnosti riešil aj počas rozhovoru s rakúskym kancelárom Christianom Stockerom. Diskutovali zároveň o európskej integrácii Ukrajiny, pričom Kyjev očakáva otvorenie prvého prístupového klastra už v júni.

Rakúsko podporuje pokračovanie prístupového procesu, zároveň však zdôrazňuje, že vstup do Európskej únie musí zostať podmienený splnením všetkých stanovených kritérií.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izraelské jednotky na juhu Libanonu prekročili rieku Lítání

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil rozšírenie vojenských operácií na dvoch frontoch. Podľa jeho slov izraelská armáda prekročila rieku Litani v Libanone a pokračuje v aktivitách namierených proti Hizballáhu vrátane oblastí pri Bejrúte a v údolí Bikáa.

Zároveň predstavil zámer zvýšiť územie pod izraelskou kontrolou v Pásme Gazy na približne 70 percent rozlohy územia. Hamas tento krok ostro odmietol a označil ho za nelegitímny pokus o ďalšie vytláčanie Palestínčanov z ich domovov.

Napriek prímeriu, ktoré platí už viac než osem mesiacov, zostávajú základné otázky konfliktu nevyriešené. Humanitárna situácia v Gaze je podľa miestnych obyvateľov kritická a ďalšie obmedzenie priestoru pre civilistov vyvoláva obavy z prehĺbenia krízy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Hargaš hovorí o škandále, Migaľovo ministerstvo preverujú

Poslanec opozičného Progresívneho Slovenska Ján Hargaš ostro kritizuje ministerstvo investícií za pridelenie viac ako miliónovej dotácie firme, ktorá podľa neho nespĺňa základné kritériá dôveryhodnosti.

Tvrdí, že spoločnosť nedokáže preukázať referencie, nekomunikuje prostredníctvom telefónu ani e-mailu a jej deklarované sídlo sa nachádza v bytovom dome. Otázniky podľa neho vyvoláva aj miesto realizácie projektu v Poprade, kde sa firmu údajne nepodarilo nájsť.

Hargaš upozorňuje, že napriek týmto okolnostiam získala spoločnosť dotáciu vo výške približne 1,2 milióna eur. Zároveň tvrdí, že proces vyplatenia financií zastavili až po tom, čo sa o prípad začali zaujímať médiá.

Opozícia preto žiada vysvetlenie postupu ministerstva a upozorňuje na možné systémové zlyhanie pri prideľovaní verejných zdrojov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

UNICEF: V Libanone denne zabijú alebo zrania priemerne 11 detí

V Libanone za uplynulý týždeň priemerne každých 24 hodín zomrelo alebo utrpelo zranenia 11 detí, uviedol UNICEF. Stalo sa tak po tom, čo Izrael rozšíril útoky v krajine napriek platnému prímeriu.

Podľa agentúry za sedem dní zabili alebo zranili 77 detí. Od začiatku prímeria v apríli zahynulo 55 detí a ďalších 212 utrpelo zranenia.

Izrael v noci na štvrtok podnikol rozsiahle údery na mestá a obce v južnom Libanone po tom, čo novú časť územia vyhlásil za „bojovú zónu“. Vo štvrtok zasiahol aj budovu na južnom predmestí Bejrútu.

Hovorca UNICEF Ricardo Pires označil bilanciu za „otrasnú“. Prímerie oznámené Washingtonom 16. apríla malo ukončiť vojnu medzi Izraelom a Hizballáhom podporovaným Iránom.

(reuters, lud)

Minúta  |  

Fico podporil Srbsko na ceste do EÚ, hovoril aj o migrácii

Slovensko chce ďalej posilňovať spoluprácu so Srbskom, najmä v oblasti bezpečnosti a obranného priemyslu. Premiér Robert Fico (Smer) počas piatkového stretnutia so srbským ministrom obrany Bratislavom Gašićom zdôraznil, že boj proti nelegálnej migrácii, organizovanému zločinu a hybridným hrozbám patrí medzi kľúčové oblasti spolupráce medzi Európskou úniou a Srbskom.

Fico označil Srbsko za významného partnera Slovenska na západnom Balkáne a pripomenul dlhodobé kultúrne aj historické väzby medzi oboma krajinami. Podľa neho má Belehrad vzhľadom na svoju polohu na západobalkánskej migračnej trase strategický význam pre stabilitu strednej Európy. Za dôležitý predpoklad stability regiónu považuje otvorený dialóg a intenzívnu regionálnu spoluprácu.

Premiér zároveň zopakoval podporu Slovenska pre rozširovanie Európskej únie o krajiny západného Balkánu. „Slovensko už dlhodobo patrí medzi popredné krajiny, ktoré zdôrazňujú, že Belehrad si zaslúži predvídateľné pokračovanie prístupového procesu,“ zdôraznil.

Významnou témou rokovania bola aj obranná spolupráca. Fico uviedol, že práve obranný priemysel môže byť jedným z pilierov budúcich bilaterálnych vzťahov. Pripomenul tiež obnovenie slovenskej účasti v misii KFOR v Kosove po takmer 15 rokoch. Slovensko tam aktuálne pôsobí so 48 vojakmi, pričom ich počet sa môže v budúcnosti zvýšiť až na 150.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.