Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Putin spochybnil pôvod dronu v Rumunsku, nevylúčil ani Ukrajinu

Ruský prezident Vladimir Putin odmietol závery, podľa ktorých za pádom dronu na obytný dom v rumunskom meste Galați stojí Rusko.

Tvrdí, že bez odborného preskúmania trosiek nemožno s istotou určiť pôvod bezpilotného lietadla a pripomenul prípady, keď boli incidenty v blízkosti hraníc NATO najprv pripisované Rusku, no neskôr sa ukázalo, že išlo o iné stroje.

Putin zároveň naznačil, že dron mohol pochádzať aj z Ukrajiny. Jeho vyjadrenia prichádzajú po tom, čo NATO označilo incident za dôsledok nezodpovedného správania Moskvy a opätovne deklarovalo pripravenosť chrániť územie členských krajín.

Ruský líder sa ohradil aj voči kritike predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, ktorá hovorila o ďalšom prekročení hranice zo strany Ruska. Moskva zároveň navrhla Rumunsku spoluprácu pri vyšetrovaní a preskúmaní trosiek dronu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rusko už nebude automaticky vylúčené z turnajov IIHF

Rusko zaznamenalo dôležitý úspech v spore s Medzinárodnou hokejovou federáciou. IIHF oznámila, že ruší automatický zákaz účasti ruských reprezentačných a klubových tímov v súťažiach od sezóny 2026/2027.

K zmene došlo po tom, čo disciplinárny orgán federácie vyhovel odvolaniu Ruskej hokejovej federácie a zrušil januárové rozhodnutie vedenia IIHF. To pôvodne argumentovalo bezpečnostnými a organizačnými rizikami súvisiacimi s vojnou na Ukrajine.

Rusko síce zatiaľ nezískalo automatický návrat na medzinárodnú scénu, no jeho účasť sa už nebude posudzovať plošne.

Federácia bude rozhodovať individuálne pri každom turnaji alebo podujatí. Ruské tímy sú z medzinárodných súťaží vylúčené od roku 2022 po invázii na Ukrajinu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Raketa Orešnik mala vzniknúť už v roku 2017

Raketa Orešnik, ktorú ruský prezident Vladimir Putin označuje za prelomovú zbraň, môže byť podstatne staršia, než Moskva tvrdí.

Ukrajinskí experti po preskúmaní trosiek rakety použitej proti Ukrajine informovali, že analyzovaný exemplár bol zostavený už v roku 2017 z komponentov vyrobených najneskôr v roku 2016.

Podľa ich zistení obsahovala výhradne súčiastky z Ruska a Bieloruska. Kyjev zároveň spochybňuje obraz Orešnika ako úplne nového systému a považuje ho za modernizovanú verziu rakety RS-26 Rubež.

Rusko nasadilo túto zbraň vo vojne najmenej trikrát, naposledy počas rozsiahlych útokov v máji. Ukrajinskí predstavitelia zároveň upozorňujú, že ruský zbrojársky priemysel čoraz častejšie nahrádza západné elektronické komponenty čínskymi.

Tento trend podľa nich súvisí s obmedzeniami vývozu technológií do Ruska, ktoré zaviedli západné krajiny po začiatku invázie na Ukrajinu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zelenskyj očakáva ďalší masívny útok Ruska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj upozornil, že Rusko sa podľa dostupných informácií pripravuje na ďalší rozsiahly útok proti Ukrajine. Varovanie prišlo len niekoľko dní po masívnych úderoch na Kyjev a ďalšie oblasti krajiny, pri ktorých mala Moskva nasadiť aj novú balistickú raketu stredného doletu Orešnik.

Zelenskyj tvrdí, že ruské kroky dokazujú pokračujúcu snahu Kremľa presadiť vojenské riešenie konfliktu. Preto opätovne vyzval západných spojencov na urýchlené dodávky systémov protivzdušnej obrany, najmä prostriedkov schopných zachytávať balistické rakety.

Tému bezpečnosti riešil aj počas rozhovoru s rakúskym kancelárom Christianom Stockerom. Diskutovali zároveň o európskej integrácii Ukrajiny, pričom Kyjev očakáva otvorenie prvého prístupového klastra už v júni.

Rakúsko podporuje pokračovanie prístupového procesu, zároveň však zdôrazňuje, že vstup do Európskej únie musí zostať podmienený splnením všetkých stanovených kritérií.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Izraelské jednotky na juhu Libanonu prekročili rieku Lítání

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu oznámil rozšírenie vojenských operácií na dvoch frontoch. Podľa jeho slov izraelská armáda prekročila rieku Litani v Libanone a pokračuje v aktivitách namierených proti Hizballáhu vrátane oblastí pri Bejrúte a v údolí Bikáa.

Zároveň predstavil zámer zvýšiť územie pod izraelskou kontrolou v Pásme Gazy na približne 70 percent rozlohy územia. Hamas tento krok ostro odmietol a označil ho za nelegitímny pokus o ďalšie vytláčanie Palestínčanov z ich domovov.

Napriek prímeriu, ktoré platí už viac než osem mesiacov, zostávajú základné otázky konfliktu nevyriešené. Humanitárna situácia v Gaze je podľa miestnych obyvateľov kritická a ďalšie obmedzenie priestoru pre civilistov vyvoláva obavy z prehĺbenia krízy.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Hargaš hovorí o škandále, Migaľovo ministerstvo preverujú

Poslanec opozičného Progresívneho Slovenska Ján Hargaš ostro kritizuje ministerstvo investícií za pridelenie viac ako miliónovej dotácie firme, ktorá podľa neho nespĺňa základné kritériá dôveryhodnosti.

Tvrdí, že spoločnosť nedokáže preukázať referencie, nekomunikuje prostredníctvom telefónu ani e-mailu a jej deklarované sídlo sa nachádza v bytovom dome. Otázniky podľa neho vyvoláva aj miesto realizácie projektu v Poprade, kde sa firmu údajne nepodarilo nájsť.

Hargaš upozorňuje, že napriek týmto okolnostiam získala spoločnosť dotáciu vo výške približne 1,2 milióna eur. Zároveň tvrdí, že proces vyplatenia financií zastavili až po tom, čo sa o prípad začali zaujímať médiá.

Opozícia preto žiada vysvetlenie postupu ministerstva a upozorňuje na možné systémové zlyhanie pri prideľovaní verejných zdrojov.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.