Preskočiť na obsah
  |  

Humanoidné roboty z USA testujú pre vojenské využitie na Ukrajine

Americká spoločnosť Foundation Future Industries vyvíja humanoidné roboty určené pre ťažký priemysel aj možné vojenské využitie. Startup zo San Francisca tento rok vyslal na Ukrajinu dva roboty Phantom MK-1 na pilotné testy zamerané na logistické úlohy v nebezpečných oblastiach.

Podľa šéfa firmy Sankaeta Pathaka má technológia nahrádzať ľudí pri prácach, ktoré sú pre nich nebezpečné. Testy na Ukrajine mali preveriť potenciál robotov pri preberaní a preprave zásob, pri ktorých bývajú vojaci vystavení riziku. Súčasná verzia však zatiaľ nie je pripravená na rozsiahle nasadenie, keďže má obmedzenú nosnosť, výdrž batérie aj odolnosť.

Firma plánuje ešte tento rok poslať na Ukrajinu vylepšený model Phantom 2 a do 18 mesiacov začať testy s americkou armádou. Na výskum už získala vládne kontrakty v hodnote 24 miliónov dolárov.

Spoločnosť vzbudila pozornosť aj väzbami na okolie Donalda Trumpa. Jej strategickým poradcom sa stal Eric Trump, ktorý bol predtým investorom firmy. Odborníci upozorňujú, že vojenské využitie humanoidných robotov prináša technické, finančné aj etické otázky.

(cnbc, lud)

  |  

Švajčiari deklasovali Nórov a zahrajú si o zlato

Švajčiarski hokejisti si tretí rok po sebe zahrajú vo finále majstrovstiev sveta. V sobotňajšom prvom semifinále na domácom šampionáte zdolali Nórsko jednoznačne 6:0 a opäť zabojujú o vytúžené zlato. V druhom semifinále proti sebe nastúpia od 20.00 h Kanada a Fínsko.

Helvéti skončili vlani aj predvlani strieborní, od roku 2013 je to už ich piata účasť vo finále, no ešte nikdy nezískali titul. V medailovej zbierke majú päť strieborných a šesť bronzových cenných kovov.

Nóri sa predstavili v semifinále prvýkrát v histórii. Ich maximom je 4. miesto ešte z roku 1951, keď sa na majstrovstvách sveta zúčastnilo len sedem krajín.

Duel o bronz je na programe v nedeľu o 15.30 h, finále sa začne o 20.20 h, oba zápasy sa odohrajú vo Swiss Life Aréne v Zürichu.

(tasr)

  |  

Raši vyzval PS na podporu referenda o predčasných voľbách

Predseda Národnej rady SR a podpredseda strany Hlas Richard Raši v sobotu vyzval Progresívne Slovensko (PS), aby podporilo novelu ústavy, ktorá dá ľuďom možnosť rozhodnúť platným referendom o vypísaní predčasných volieb. Informovali o tom z odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Národnej rady SR.

„Chcete dať ľuďom možnosť priamo v ústave, aby referende rozhodli o predčasných voľbách, alebo im ju dať nechcete? Povedzte jasne, či má mať občan právo politikom moc nielen dať, ale aj vziať. A ak ste úprimne presvedčení, že jediným nositeľom moci na Slovensku je ľud, potom mu dajte v ústave možnosť požiadať o predčasné voľby,“ vyhlásil Raši.

Národná rada sa bude v najbližších dňoch zaoberať návrhom novely ústavy, v ktorej Hlas navrhne zakotviť možnosť skrátenia volebného obdobia platným referendom. Takáto možnosť aktuálne nie je podľa ústavy možná a skrátiť volebné obdobie sa dá jedine uznesením parlamentu.

„Už tri roky sme mohli takúto možnosť zakotvenú ústave. Ibaže poslanci Šeliga, Kolíková Šipoš a ich ďalší kolegovia sa v roku 2023 v parlamente rozhodli, že ľuďom nechcú dať právo ukončiť volebné obdobie zlej a zlyhávajúcej vlády. Pretože je vraj ‚elegantnejšie‘, keď jediní, kto si môže skrátiť svoje volebné obdobie, sú samotní poslanci. Vtedy sme v Hlase sľúbili, že sa to pokúsime zmeniť a teraz svoj sľub plníme,“ dodal Raši.

(tasr, lud)

  |  

Dmitrijev: Nemecký priemysel stratil konkurencieschopnosť

Osobitný predstaviteľ ruského prezidenta pre investície a hospodársku spoluprácu so zahraničím Kirill Dmitrijev vyhlásil, že nemecký priemysel stráca konkurencieschopnosť pre odklon od ruských energií.

Dmitrijev, ktorý je zároveň šéfom Ruského fondu priamych investícií, na sociálnej sieti X napísal, že nemecký priemysel sa stal nekonkurencieschopným a ničia ho vyššie náklady na energie. Tie majú byť podľa neho o 30 až 40 percent vyššie v dôsledku prerušenia väzieb na ruské energetické dodávky.

Reagoval tak na vyjadrenia ruského prezidenta Vladimira Putina o plynovode Nord Stream a odmietnutí ruských energií zo strany Európy. Putin sa novinárov pýtal, či bola výstavba Nord Streamu pre Nemecko a jeho ekonomiku škodlivá a či je na tom krajina po odklone od ruských energií lepšie.

(tass, lud)

  |  

Ghana schválila zákon proti LGBTI ľuďom, hrozí im väzenie

Ghanský parlament schválil zákon, ktorý sprísňuje postihy voči LGBTQ+ ľuďom a ich podporovateľom. Legislatíva ešte potrebuje podpis prezidenta Johna Dramaniho Mahamu, aby nadobudla účinnosť.

Zákon umožňuje potrestať osoby, ktoré sa identifikujú ako LGBTQ+, až trojročným väzením. Zároveň zavádza povinnosť nahlasovať polícii konanie, ktoré považuje za porušenie nových pravidiel. Trest môže hroziť aj osobám, ktoré sa verejne hlásia k podpore LGBTQ+ komunity.

Predkladatelia tvrdia, že cieľom zákona je ochrana rodinných a kultúrnych hodnôt krajiny. Kritici však upozorňujú, že legislatíva môže viesť k diskriminácii a prenasledovaniu sexuálnych menšín. Organizácia Human Rights Watch vyhlásila, že zákon ohrozuje bezpečnosť LGBTQ+ ľudí a podporuje vzájomné udávanie občanov.

Vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia sú v Ghane zakázané už od koloniálnych čias. Podobný zákon parlament schválil aj vlani, no nestal sa účinným, keďže ho vtedajší prezident nepodpísal.

(bbc, lud)

  |  

Rosatom: Ukrajinský dron zasiahol jadrovú elektráreň v Záporoží

Ruská spoločnosť Rosatom v sobotu oznámila, že ukrajinský dron zasiahol ruskou stranou kontrolovanú jadrovú elektráreň v Záporoží, ktorá je najväčšou v Európe. Kľúčové zariadenia síce neutrpeli žiadne škody, v stene strojovne však zostala diera.

„Popoludní zasiahol ukrajinský bojový dron typu kamikadze budovu turbínovej haly bloku č. 6, čo malo za následok následnú explóziu,“ uviedol vo vyhlásení šéf agentúry Rosatom Alexej Lichačev.

Z ukrajinskej strany sa zatiaľ neobjavil žiadny bezprostredný komentár. Lichačev označil tento incident za „úmyselný“.

Jadrovú elektráreň v Záporoží obsadili Rusi v marci 2022 a nachádza sa v blízkosti frontovej línie v juhovýchodnej ukrajinskej oblasti Záporožie.

Počas štyroch rokov trvajúcej vojny sa občas stala terčom ostreľovania, čo vyvolalo obavy z jadrovej havárie v zariadení.

„Sme o krok bližšie k incidentu, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvní aj tých, ktorí žijú ďaleko za hranicami Ruska a Ukrajiny a stále si myslia, že sú úplne v bezpečí,“ povedal Lichačev.

(reuters)