Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Paríž Saint-Germain obhájil trofej v Lige majstrov

Futbalisti Parížskeho klubu obhájili trofej v Lige majstrov. V sobotnom finále zdolali v Budapešti anglický Arsenal 4:3 v jedenástkovom rozstrele. Po skončení riadneho hracieho času aj po predĺžení bol stav nerozhodný 1:1.

Sobotné finále bolo označované za konfrontáciu najlepšej defenzívy (Arsenal) proti najlepšiemu útoku (Paríž St. Germain). V prvom dejstve finálovej bitky vynikala práve defenzíva Londýnčanov, ktorí na ceste do svojho prvého finále od roku 2006 inkasovali iba šesťkrát.

„Kanonieri“ výborne zdvojovali hráčov PSG a prakticky k ničomu nepustili ofenzívne hviezdy Parížanov. Zverenci trénera Mikela Artetu navyše rýchlo gólovo udreli, keď ich do vedenia poslal v šiestej minúte nekompromisnou strelou Kai Havertz. Nemecký útočník dostal na pozícii deviatky priestor pred švédskym zakončovateľom Viktorom Gyökeresom.

Francúzsky šampión zmazal manko krátko po hodine hry, keď Christian Mosquera fauloval vo veľkom vápne Chviču Kvaraccheliju a pokutový kop premenil Ousmane Dembele na vyrovnávajúci gól. Na oboch stranách sa prejavovala rastúca únava, viacero hráčov trápili svalové kŕče a fyzickú pripravenosť preverilo predĺženie, do ktorého sa dostalo finále LM prvýkrát od roku 2016.

Podobne ako pred desiatimi rokmi na milánskom San Sire, tak aj teraz musel rozhodnúť jedenástkový rozstrel. V piatej sérii sa postaral o víťazný presný zásah striedajúci obranca Lucas Beraldo. Po ňom prekopol bránku brazílsky stopér Gabriel.

Parížania obhájili titul v LM ako druhý klub v 21. storočí. Pred nimi to dokázali iba hráči Realu Madrid, ktorí vyhrali „ušatú“ trofej trikrát za sebou v rokoch 2016 a 2018. Arsenal neuspel pri svojej druhej finálovej účasti. Pred dvadsiatimi rokmi podľahol FC Barcelone (1:2).

(tasr)

Minúta  |  

Americké sily znefunkčnili loď v Ománskom zálive

Armáda Spojených štátov zastavila ďalšie obchodné plavidlo, ktoré sa pokúšalo prelomiť americkú blokádu iránskych prístavov.

Loď plaviaca sa pod vlajkou Gambie v noci ignorovala niekoľko varovaní amerických síl, keď sa pokúšala vplávať do iránskeho prístavu, objasnil predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. Plavidlo nedodržiavalo pravidlá v Ománskom zálive, uviedla agentúra Reuters.

Americké lietadlá „znefunkčnili“ túto loď v Ománskom zálive a naďalej je tam unášaná, pričom americké jednotky nevstúpili na jej palubu. AP pripomína, že americká armáda dosiaľ zastavila šesť lodí, ktoré sa pokúšali prelomiť blokádu. Jednej lodi umožnili pokračovať v plavbe.

Irán od začiatku vojny na Blízkom východe fakticky uzavrel Hormuzský prieliv, dôležitý pre svetové dodávky ropy. Americká armáda zase uplatňuje blokádu iránskych prístavov a pobrežia a na mori zadržiava lode spojené s Teheránom.

Cieľom americkej blokády je podľa AP obmedziť vlastné zásielky Iránu a ešte viac oslabiť jeho prístup k hotovosti, čím vytvára väčší tlak na jeho dlhodobo oslabenú ekonomiku. Okrem toho chcú USA prinútiť Irán, aby otvoril Hormuzský prieliv a prijal dohodu o ukončení vojny.

(reuters, ap, tasr)

Minúta  |  

Burnham zvažuje predčasné voľby v Británii

Starosta Veľkého Manchestru Andy Burnham, považovaný za jedného z hlavných kandidátov labouristov, ktorí by mohli nahradiť premiéra Keira Starmera zvažuje predčasné parlamentné voľby.

Takéto rozhodnutie by zvážil, ak by sa stal britským premiérom, informovali v sobotu noviny Sun.

Podľa denníka, ktorý sa odvoláva na zdroje z prostredia Labouristickej strany, uvažuje tiež vymenovanie britskej ministerky vnútra Shabany Mahmoodovej za svoju ministerku financií.

Burnham sa snaží prezentovať ako ľavicovejší, ekonomicky intervencionistický politik oproti súčasnému premiérovi Starmerovi a udržiava si dôveryhodnosť u voličov z radov pracujúcich, ktorí podporujú brexit.

(reuters)

Minúta  |  

USA plánujú rýchlejšie stiahnutie vojsk z Európy

Spojené štáty plánujú urýchliť stiahnutie svojich vojakov zo základní v Európe a svoje návrhy predložia spojencom v NATO budúci mesiac. S odvolaním sa na zdroj z Pentagónu o tom v sobotu informovali noviny Welt am Sonntag.

USA v máji oznámili plány stiahnuť svojich 5000 vojakov z Nemecka, pričom toto rozhodnutie je podľa agentúry Reuters vnímané ako dôsledok sporu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a európskymi mocnosťami v súvislosti s vojnou v Iráne.

Nemecko je najväčšou „základňou“ americkej armády v Európe s približne 35.000 vojakmi v aktívnej službe, aj keď podľa predpokladov je v súčasnosti toto číslo vyššie. Nemecké médiá uvádzajú, že sa blíži k 50.000.

Pentagón pri oznámení o plánovanom stiahnutí vojakov uviedol, že bude dokončené za šesť až 12 mesiacov. Noviny Welt am Sonntag neposkytli podrobnosti o tom, o koľko rýchlejšie by sa toto stiahnutie malo uskutočniť, ani o tom, ktorých lokalít by sa to mohlo týkať.

Najbližší summit Severoatlantickej aliancie (NATO) sa uskutoční 7. až 8. júla 2026 v tureckej Ankare.

(reuters, tasr)

Minúta  |  

PS nepodporí návrh Hlasu skrátiť obdobie referendom

Opozičné PS nepodporí návrh na zmenu ústavy vo veci referenda od poslancov Národnej rady SR za Hlas. Jeho formu ani obsah hnutie nepovažuje za dostatočné. Vyplýva to zo stanoviska šéfky poslaneckého klubu PS Zuzany Mesterovej.

Strana tým reagovala na výzvu predsedu parlamentu a podpredsedu Hlasu Richarda Rašiho, aby PS návrh zmien podporilo.

„O takých vážnych zásahoch do ústavy sa nerozhoduje pozmeňujúcim návrhom poslancov. Je nevyhnutné, aby o zmene podmienok skrátenia volebného obdobia prebehla riadna diskusia odbornej verejnosti a riadny legislatívny proces,“ ozrejmila Mesterová.

Zároveň vyzvala Hlas a Rašiho, aby podporili uznesenie PS na skrátenie tohto volebného obdobia. „Ústava takúto možnosť pozná a dôvody na skrátenie tohto volebného obdobia môžeme vidieť každý deň,“ dodala poslankyňa PS.

Parlament sa bude v najbližších dňoch zaoberať návrhom novely ústavy, v ktorej Hlas navrhuje zakotviť možnosť skrátenia volebného obdobia platným referendom. Takáto možnosť aktuálne nie je podľa ústavy možná a skrátiť volebné obdobie sa dá jedine uznesením parlamentu.

(tasr)

Minúta  |  

Der Spiegel: Paríž nerozmiestni jadrové zbrane v iných krajinách Európy

Francúzsko neplánuje trvalé rozmiestnenie jadrových zbraní v iných európskych krajinách ani zavedenie systému jadrového zdieľania podľa modelu NATO. S odvolaním sa na zdroje vo francúzskej vláde o tom informoval týždenník Der Spiegel.

Podľa magazínu Paríž zvažuje skôr využívanie vzdušného priestoru, leteckých základní či tankovania vo vzduchu pre francúzske bojové lietadlá. Možné je aj dočasné nasadenie lietadiel. Francúzsko už na jar vyslalo do Poľska stíhačky Rafale schopné niesť jadrové zbrane.

Správa prichádza po tom, čo nemecký kancelár Friedrich Merz a francúzsky prezident Emmanuel Macron avizovali prehĺbenie spolupráce v oblasti jadrového odstrašenia. Prvé konkrétne kroky majú zahŕňať účasť nemeckej armády na francúzskych jadrových cvičeniach či spoločné návštevy strategických zariadení.

Francúzsko je jedinou jadrovou mocnosťou Európskej únie. Podľa odborníkov disponuje približne 290 operačnými jadrovými hlavicami. Jeho jadrový arzenál tvoria ponorky s balistickými raketami a strely s jadrovými hlavicami odpaľované zo stíhačiek Rafale.

(tass, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.