Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Korčok: Neplánujeme vymeniť Šimečku, nie je to jeho kauza

Dve politické strany sa môžu preferenčne dostať do pásma ohrozenia, vyhlásil podpredseda PS Ivan Korčok v relácii Politika 24 na Joj24. Dodal, že Progresívne Slovensko rešpektuje, že KDH a SaS idú do volieb samostatne a nebude nikomu „politicky vykrúcať ruky“.

Strany by však mali podľa neho „užitočne“ využiť čas do volieb a komunikovať, ale niektorí partneri neprejavujú ochotu. V PS sa začínajú rozprávať aj s Demokratmi, čo označil za dobrý príklad pre zvyšok opozície.

Podotkol, že o rok bude neskoro začať diskusiu o spájaní a programových prienikoch. Napríklad v zahraničnej politike majú podľa neho opozičné strany takmer úplnú zhodu.

„Predpokladom spájania je prečísliť Roberta Fica,“ poznamenal podpredseda PS. Neodpovedal priamo na otázku, čo spája opozičné strany okrem boja proti premiérovi Robertovi Ficovi.

„Nie je to kauza Michala Šimečku,“ povedal politik na margo kauzy podvodných dotácií a falšovania účtovných údajov Projektu Fórum, kde je štatutárkou mama lídra PS Marta Šimečková.

Korčok tvrdí, že PS je súdržné a nebude meniť predsedu, lebo ide o „vyfabrikovanú kauzu na oslabenie Šimečku“, ktorou sa Robert Fico snaží prekryť, že sa nedokáže vysporiadať s krízami, ktorým čelí Slovensko.

(est)

Minúta  |  

Komisári EÚ sa sťažujú na limity služobných elektromobilov

Snaha Európskej komisie o ekologizáciu vlastného vozového parku naráža na praktické problémy. Komisári sa podľa portálu Politico sťažujú, že elektromobily využívané na služobné cesty z Bruselu do Štrasburgu nedokážu bez nabíjania prekonať približne 440-kilometrovú trasu.

Vozidlá musia počas cesty zastaviť na 20 až 30 minút na nabíjanie v Luxembursku, čím sa už takmer päťhodinová cesta ešte predlžuje. Niektorí komisári sa mali na problém sťažovať aj počas zasadnutia Európskej komisie.

Približne 80 percent zo 128 vozidiel Komisie je už elektrických. Inštitúcia chce mať celý svoj vozový park bezemisný do roku 2027.

Podľa viacerých predstaviteľov sú niektoré využívané modely nevhodné na dlhšie trasy bez dobíjania. Alternatívou je pomalšia jazda na šetrenie batérie, čo však môže cestu predĺžiť až na sedem hodín.

Komisári podľa zdrojov často nechcú využívať vlak, keďže počas presunov potrebujú viesť citlivé telefonické rozhovory. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová tento problém nemá, pretože z bezpečnostných dôvodov používa obrnené vozidlo a vhodný obrnený elektromobil zatiaľ nie je na trhu.

Európska komisia má v júli predstaviť nový plán elektrifikácie, ktorý má podporiť prechod od fosílnych palív k elektrickým riešeniam.

(politico, bak)

Minúta  |  

Po konci Ligy majstrov vypuklo v Paríži násilie, došlo k stretom s políciou

Parížska polícia nasadila tisíce príslušníkov na potlačenie nepokojov, ktoré vypukli po sobotňajšom víťazstve futbalového klubu Paris Saint-Germain (PSG) vo finále Ligy majstrov.

Na zabezpečenie poriadku v hlavnom meste celkovo nasadili 22 000 policajtov, ktorí museli použiť slzotvorný plyn a do neskorých večerných hodín zadržali viac ako 130 osôb.

K potýčkam došlo najmä v okolí štadióna Parc des Princes, kde vyše 40 000 fanúšikov sledovalo na veľkoplošných obrazovkách zisk druhého po sebe idúceho titulu PSG. Napriek čiastočným uzáverám sa dav v počte približne 20 000 ľudí zhromaždil aj na bulvári Champs-Élysées.

Niektorí priaznivci odpaľovali ohňostroje a svetlice. Podľa policajného hovorcu výtržníci poškodili šesť vozidiel a dva výklady obchodov.

Francúzske úrady pristúpili k mimoriadnym opatreniam aj pre tragické skúsenosti z minulého roka. Vtedy prvé víťazstvo PSG v Lige majstrov zatienili násilné strety, ktoré si vyžiadali dvoch mŕtvych a takmer 200 zranených.

(reuters, est)

Minúta  |  

Česko „pravdepodobne“ nesplní cieľ NATO dať dve percentá HDP na obranu

Český premiér Andrej Babiš v rozhovore pre Financial Times deklaroval snahu o dodržanie záväzku NATO, ale vláda sa podľa neho borí s rozpočtovým deficitom spôsobeným nadmernými výdavkami predchádzajúcej proeurópskej vlády.

Tento postoj prehlbuje konflikt medzi premiérom a prezidentom Petrom Pavlom. Prezident už v marci pri podpise rozpočtu varoval, že znižovanie výdavkov na obranu nezodpovedá rastúcim bezpečnostným hrozbám ani záväzkom voči Aliancii.

Babiš argumentuje, že Praha sa sústredí na dlhodobý cieľ 3,5 percemta HDP do roku 2035. Spojenci by sa podľa neho mali viac zameriavať na reálne kapacity než na „manipulovateľné“ percentuálne ciele.

Tlak na európske štáty narastá aj zo strany USA. Šéf Pentagónu Pete Hegseth počas bezpečnostnej konferencie v Ázii jasne vyhlásil, že éra dotovania obrany bohatých národov Spojenými štátmi sa skončila: „Potrebujeme partnerov, nie protektoráty,“ vyhlásil Hegseth.

Potvrdzuje to dlhodobú líniu Donalda Trumpa a správy o plánoch USA obmedziť vojenskú pomoc Európe.

(reuters, est)

Minúta  |  

Estónsko zrejme bude musieť verbovať do armády aj ženy

Estónsko by mohlo byť do 15 rokov nútené zaviesť povinnú vojenskú službu aj pre ženy. Anu Rannaveskiová, šéfka štátnej Agentúry pre obranné zdroje, varovala, že prudký pokles pôrodnosti chlapcov ohrozuje schopnosť krajiny naplniť obranné ciele stanovené do roku 2040.

Zatiaľ čo v minulosti sa ročne narodilo až 15 000 chlapcov, v súčasnosti tento počet klesol na štyritisíc až päťtisíc. Podľa dlhodobej stratégie potrebuje Estónsko ročne odviesť 4 100 brancov na udržanie potrebných vojnových rezerv.

Rannaveskiová zdôraznila, že otázkou už nie je „či“, ale „kedy“ sa branná povinnosť rozšíri aj na ženy, keďže ochranu nezávislosti považuje za povinnosť každého občana.

Tento pobaltský štát s 1,3 miliónmi obyvateľov, ktorý priamo susedí s Ruskom, zintenzívnil obranné prípravy po invázii na Ukrajinu v roku 2022. Ak by Estónsko pristúpilo k tomuto kroku, pridalo by sa k ďalším spojencom z NATO.

Nórsko zaviedlo rodovo neutrálnu brannú povinnosť v roku 2015, nasledovalo ho Švédsko a najnovšie aj Dánsko. Podobný krok zvažuje od roku 2028 aj susedné Lotyšsko, zatiaľ čo v Poľsku podiel žien v armáde narástol na 17 percent na dobrovoľnej báze.

(tvp, est)

Minúta  |  

V Nemecku zaznieva meno nového nástupcu Merza, píše FT

V Nemecku silnejú diskusie o možnej výmene kancelára Friedricha Merza, ktorý je v úrade niečo vyše roka. Hlavným dôvodom sú prepadajúce sa preferencie vládnej CDU (na 23 percent) a nárast popularity protiimigračnej AfD, ktorá dosiahla 28 percent.

Napriek Merzovým prísľubom zastaviť posilňovanie AfD sa nálady v krajine zhoršujú v dôsledku vysokých cien energií a sporov v koalícii so sociálnymi demokratmi.

Podľa denníka Financial Times sa čoraz častejšie ako potenciálny nástupca skloňuje premiér Severného Porýnia-Vestfálska Hendrik Wüst. Jeho popularita vzrástla aj po úspešnej návšteve Poľska.

V prieskumoch obľúbenosti politikov obsadil tretie miesto, zatiaľ čo Merz skončil posledný s menej ako pätinovou spokojnosťou občanov.

Merzov blízky okruh označuje debaty o zmene za „absurdné“ a „nebezpečné“, ale tlak vnútri CDU rastie. Wüst je vnímaný ako flexibilnejšia alternatíva, najmä vďaka skúsenostiam s vedením koalície so Zelenými. Wüst zatiaľ kandidatúru oficiálne neoznámil.

(ft, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.