Preskočiť na obsah
  |  

Uznanie homomanželstiev je len zastierací manéver PS, tvrdí Karas

Poslanec Progresívneho Slovenska Michal Sabo uzavrel so svojím partnerom manželstvo v Rakúsku. Vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Trojan chce požiadať o jeho uznanie na Slovensku.

Podpredseda KDH Viliam Karas v relácii O 5 minút 12 na STVR v nedeľu vyhlásil, že v PS majú kvalitných právnikov a vedia, že nemajú šancu uspieť, lebo tomuto judikátu chýbal takzvaný európsky prvok. Označil to za zastierací menéver strany rovnako ako tému Benešových dekrétov.

Zákon o matrikách podľa Karasa jasne hovorí, že treba rešpektovať Ústavu SR. Tá definuje manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy. Podľa podpredsedu KDH netreba však súčasnú tému okresávať len na homosexuálne manželstvá, lebo EÚ prekračuje svoje kompetencie aj v oblastiach, kde ich nemá.

Spoludiskutujúci minister obrany Robert Kaliňák (Smer) skonštatoval, že manželstvo je produktívny zväzok klasickej tradičnej rodiny. Vykonávací predpis, ktorý chce premiér Robert Fico (Smer) schváliť ešte na júnovej schôdzi, podľa neho musí určiť, že naše matriky nesmú schvaľovať manželstvá osôb rovnakého pohlavia.

Zdôraznil, že v občianskom zákonníku sú už upravené veci ako dedenie osôb, ktoré spolu aspoň rok žijú v spoločnej domácnosti a týmto osobám pomôže aj nová verzia občianskeho zákonníka. Doplnil, že niektoré práva, ktorými argumentujú homosexuáli, neexistujú ani v manželstve - napríklad právo nahliadať do zdravotnej dokumentácie.

(est)

  |  

Trump sprísnil podmienky dohody a poslal ich späť do Teheránu

Americký prezident Donald Trump sprísnil podmienky pripravovaného rámca dohody o ukončení vojny s Iránom a poslal upravený návrh späť na posúdenie iránskej strane. Podľa troch zdrojov denníka The New York Times zatiaľ nie je jasné, aké konkrétne zmeny dokument obsahuje.

Šéf Bieleho domu mal výhrady najmä voči častiam, ktoré počítali s uvoľnením zmrazených iránskych finančných prostriedkov. Zároveň bol nespokojný s pomalými reakciami Teheránu na americké návrhy, na ktorých sa podieľali aj sprostredkovatelia vrátane Pakistanu.

Podľa jedného z predstaviteľov môžu prísnejšie podmienky slúžiť na zvýšenie tlaku na Irán, aby prijal už predložený rámec dohody. Dokument zaslali na schválenie najvyššiemu vodcovi Modžtabá Chameneímu, pričom komunikácia s ním je komplikovaná a ďalšie úpravy môžu celý proces predĺžiť.

Trump v piatok dve hodiny rokoval so svojimi najbližšími poradcami v situačnej miestnosti Bieleho domu, no stretnutie sa skončilo bez oznámenia výsledku.

Navrhovaná dohoda by znamenala ukončenie americko-izraelskej vojenskej kampane proti Iránu výmenou za zrušenie iránskej blokády Hormuzského prielivu. Otázky týkajúce sa budúcnosti iránskeho jadrového programu by sa riešili v ďalších kolách rokovaní.

(nytimes, bak)

  |  

USA kritizujú Európu za výdavky na obranu, zatiaľ čo NATO upokojuje Áziu

Na bezpečnostnom fóre v Singapure adresoval americký minister obrany Pete Hegseth európskym spojencom ostrú kritiku. Kým vyzdvihol ázijských partnerov za zvyšovanie výdavkov na obranu. Západnej Európe odkázal, aby si vzala príklad z ich pragmatického prístupu „bez drámy a moralizovania“.

Administratíva Donalda Trumpa tlačí na zvýšenie obranných investícií na 3,5 percenta HDP a po ohlásenom stiahnutí 5 000 vojakov z Nemecka opäť hrozí vystúpením z NATO.

Predstavitelia NATO a európski ministri sa snažili situáciu upokojiť. Admirál Giuseppe Cavo Dragone uviedol, že v zrelej Aliancii musia byť ostatní schopní nahradiť výpadok síl hlavného partnera.

Nemecko deklarovalo, že berie bezpečnosť do vlastných rúk a urýchľuje investície bez ohľadu na kroky Washingtonu. Francúzska ministerka Catherine Vautrinová zase zdôraznila, že dôveryhodnosť Európy v Ázii závisí od jej schopnosti brániť Ukrajinu pred ruskou agresiou.

Európski ministri tiež využili fórum na uistenie ázijských partnerov, že NATO si zachováva dôveryhodnosť aj mimo svojho bezprostredného susedstva. „Európske atlantické a indicko-pacifické regióny sa stávajú neoddeliteľnými,“ povedal nórsky minister obrany Tore Sandvik a poukázal na to, že severokórejskí vojaci bojujú na Ukrajine.

(reuters, est)

  |  

SNS nepomôže opozícii odvolať enviroministra Tarabu

Tomáš Taraba (nom. SNS) podľa predsedu PS Michala Šimečku nemá byť enviroministrom, lebo zonácia národných parkov ohrozuje čerpanie peňazí z plánu obnovy a ak ju urobíme v rozpore s pravidlami EÚ, hrozí nám ešte aj pokuta. PS iniciovalo v pondelok 1. júna odvolávanie Tarabu v parlamente.

"S Dankom nie sme dohodnutí," povedal Šimečka na vyjadrenie Tarabu, že sa PS a SNS dohodli na podpore jeho odvolania, aby sa prekryli kauzy PS a matky šéfa strany Michala Šimečku. 

Aj líder národniarov Andrej Danko označil Tarabove vyjadrenia o takejto spolupráci za klamstvo, ale dodal, že nevidí dôvod pomôcť opozícii otvoriť pondelkovú parlamentnú schôdzu.

Dodal, že po diskusii s premiérom Robertom Ficom dosiahol Tarabovo odvolanie v septembri. Chce mu dať čas dotiahnuť dôležité politické projekty.

Danko uviedol, že jedným z mien, ktoré v septembri navrhne premiérovi za nového enviroministra je súčasný štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa.

(est, tasr)

  |  

Zahraničné firmy platia zamestnancom viac, ukázala analýza CRIF

Firmy so zahraničnými vlastníkmi dávajú na mzdy a odvody viac ako spoločnosti v domácich rukách, hoci v pomere k majetku dosahujú nižší zisk. Vyplýva to z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá porovnala výsledky viac ako 123-tisíc domácich a takmer 10-tisíc zahraničných firiem za rok 2025.

Zahraničné firmy minuli na mzdy a odvody 69 centov z každého eura pridanej hodnoty, zatiaľ čo slovenské spoločnosti 55 centov. Podľa analytičky Jany Šnircovej môže rozdiel súvisieť aj s charakterom podnikania a potrebou odmeňovať špičkových odborníkov.

Zisk pred zdanením v pomere k majetku dosiahol pri domácich firmách sedem centov na euro majetku, pri zahraničných päť centov. Výsledky zahraničných spoločností ovplyvnil aj odchod firmy ECCO Slovakia zo Slovenska, ktorý zvýšil jej osobné náklady v dôsledku vyplácania odstupného a ďalších záväzkov voči zamestnancom.

Spoločnosti so zahraničným kapitálom zároveň vo väčšej miere využívali cudzie zdroje financovania. Na jedno euro dlhov mali 76 centov vlastného imania, kým domáce firmy 84 centov. Vyššie úverové zaťaženie sa podľa CRIF prejavilo aj vo vyšších úrokových nákladoch.

Na daniach z príjmov odviedli obe skupiny približne jeden cent z každého eura tržieb, no zahraničné firmy zaplatili štátu 26 percent zo svojho účtovného zisku, zatiaľ čo domáce 19 percent.

CRIF upozornil, že ide zatiaľ o priebežné výsledky, keďže do konca júna pribudnú do registra účtovných závierok ďalšie spoločnosti.

(tasr, bak)

  |  

Korčok podporil pridružené členstvo Ukrajiny v EÚ a zastal sa práva veta

Podpredseda PS Ivan Korčok v relácii Politika 24 na Joj24 podporil, návrh Friedricha Merza, aby sa Ukrajina stala pridruženým členom EÚ bez plného členstva a hlasovacieho práva.

Politik podotkol, že tento návrh nie je na úkor západobakánskych krajín ako Srbsko, Čierna Hora a Albánsko, ktorú chcú tiež vstúpiť do bloku a robia rýchlejšie pokroky v prístupových rokovaniach.

Ukrajina robí pre ochranu EÚ toľko, že si podľa Korčoka zaslúži morálne aj politicky byť čo najbližšie pri rokovacom stole. Dodal, že podporou Ukrajiny môže Slovensko získať aj prístup k zákazkám na povojnovú obnovu napadnutého štátu.

Zdôraznil, že Ukrajina stále bude musieť naplniť prístupové podmienky na plné členstvo a mohla by sa len zúčastňovať na zasadnutí Európskej rady a Rady Európskej únie.

Korčok na novinársku otázku o potenciálnom zrušení práva veta pre členské štáty poznamenal, že to podľa neho nie je najbližšie roky na stole. „Právo veta oslabuje vplyv EÚ vo svete, ale nie som za to, aby sa to riešilo jeho rušením,“ uzavrel.

(est)