Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Deficit rozpočtu vzrástol v máji takmer o desatinu

Štátny rozpočet vykázal ku koncu mája hotovostný schodok 3,1 miliardy eur, čo predstavuje medziročné zhoršenie o 262 miliónov eur alebo 9,2 percenta. Informovalo o tom Ministerstvo financií SR.

Príjmy štátu medziročne vzrástli o 374,5 milióna eur na 9,416 miliardy eur. Výdavky sa zvýšili o 636,6 milióna eur na 12,516 miliardy eur.

Daňové príjmy stúpli o 358,7 milióna eur, a to najmä vďaka vyšším výnosom dane z príjmov právnických osôb, zo spotrebných daní, z dane z poistenia a DPH. Príjem z dane z finančných transakcií vzrástol o 177,1 milióna eur a výnos dane z príjmov fyzických osôb o 97,9 milióna eur. Naopak, klesol osobitný odvod z regulovaných odvetví o 87,3 milióna eur.

Príjmy z rozpočtu EÚ sa znížili o 10,9 milióna eur. Výdavky spojené s čerpaním eurofondov vzrástli o 48,8 milióna eur, pričom čerpanie prostriedkov z plánu obnovy a odolnosti stúplo o 248,4 milióna eur. Odvod Slovenska do rozpočtu EÚ sa zvýšil o 101,3 milióna eur.

Výdavky na obsluhu štátneho dlhu medziročne narástli o 353,4 milióna eur, zatiaľ čo transfer Sociálnej poisťovni klesol o 248,5 milióna eur.

(tasr, bak)

Minúta  |  

BBC: Irán zasiahol najmenej 20 amerických vojenských zariadení

Irán od začiatku vojny na Blízkom východe poškodil najmenej 20 amerických vojenských zariadení v ôsmich krajinách regiónu. Vyplýva to z analýzy satelitných snímok a videí, ktorú zverejnila stanica BBC Verify.

Teherán podnikol útoky na americké základne a spoločné vojenské objekty v Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, Katare, Kuvajte, Iraku, Jordánsku, Bahrajne a Ománe. Podľa analytikov môžu byť skutočné škody ešte rozsiahlejšie a počet zasiahnutých základní môže dosahovať až 28.

Medzi najvýznamnejšie straty patria tri systémy protivzdušnej obrany THAAD v Spojených arabských emirátoch a Jordánsku. Poškodené boli aj tankovacie a prieskumné lietadlá na základni Prince Sultan v Saudskej Arábii vrátane stroja E-3 Sentry, ktorého náhrada môže stáť až 700 miliónov dolárov.

BBC Verify uvádza, že od februára zničili alebo poškodili aj najmenej 42 lietadiel vrátane stíhačiek F-15 a F-35, 24 dronov MQ-9 Reaper a jedného útočného lietadla A-10.

Podľa expertov Irán postupne zmenil taktiku a od masívnych raketových útokov prešiel k presnejším úderom na strategické ciele. Americké ministerstvo obrany odhaduje náklady vojny na 29 miliárd dolárov, pričom značná časť sumy má smerovať na opravy a náhradu zničenej techniky.

(bbc, bak)

Minúta  |  

Deti nesmú byť na okraji záujmu, odkázal ombudsman

Deti sú plnohodnotnými nositeľmi ľudských práv a ich vek či zraniteľnosť nesmú byť dôvodom na odsúvanie ich práv na okraj záujmu. Pri príležitosti Medzinárodného dňa detí to uviedol verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský.

Ombudsman upozornil, že sa na Slovensku stále stretáva s prípadmi, keď práva detí nie sú dostatočne rešpektované. Spomenul segregáciu detí z marginalizovaných rómskych komunít vo vzdelávaní, prekážky v prístupe k vzdelaniu pre deti so zdravotným postihnutím či situácie, keď hospitalizovaným deťom nebola zabezpečená prítomnosť blízkej osoby.

Podľa Dobrovodského ochrana práv detí nekončí prijatím zákonov. Skutočnou skúškou je každodenná realita, najmä rovný prístup ku kvalitnému vzdelaniu, dôstojné zaobchádzanie a zohľadňovanie najlepšieho záujmu dieťaťa.

Zdôraznil, že jeho úlohou je upozorňovať na porušovanie práv detí a presadzovať riešenia založené na rovnosti a ľudskej dôstojnosti. Medzinárodný deň detí je podľa neho príležitosťou zamyslieť sa nad tým, či každé dieťa vyrastá v bezpečí, bez diskriminácie a s plným rešpektom k svojim právam.

(tasr, bak)

Minúta  |  

KDH chce odvolať Kaliňáka pre problémy s nemocnicou v Prešove

Poslanci opozičného KDH podali návrh na odvolanie ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer). Tvrdia, že zlyhal pri výstavbe novej nemocnice v Prešove, a žiadajú otvorenú parlamentnú diskusiu o projekte. Mimoriadna schôdza Národnej rady má byť podľa rokovacieho poriadku zvolaná do siedmich dní.

KDH kritizuje najmä priebeh výstavby nemocnice, ktorú rezort obrany koncom apríla pozastavil po kontrole kvality nosných prvkov stavby. Ministerstvo následne avizovalo odstúpenie od pôvodnej zmluvy so zhotoviteľom a vyhlásilo novú súťaž na dokončenie projektu.

Kaliňák odmieta obvinenia opozície a tvrdí, že nemocnica nie je predražená. Kritiku označil za snahu zastaviť výstavbu. Spolu s premiérom Robertom Ficom (Smer) zároveň vyhlásil, že stavebný dozor pri projekte nezlyhal.

Koaličný Smer už avizoval, že jeho poslanci nemajú záujem schôdzu otvoriť a na odvolávaní ministra sa nezúčastnia. Nová prešovská nemocnica má mať viac ako 1 000 lôžok a patrí medzi strategické investície štátu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Putin vyzval vládu, aby našla cestu k rastu ruskej ekonomiky

Ruský prezident Vladimir Putin bude tento týždeň hostiť Petrohradské medzinárodné ekonomické fórum. Vyzval vládnych činiteľov, aby našli spôsoby, ako obnoviť rast ekonomiky.

Ekonomika Ruska po raste o 4,9 percenta v roku 2024 vlani spomalila na približne jedno percento a v prvom štvrťroku 2026 klesá o 0,2 percenta. Úrady za to vinia vysoké úrokové sadzby, západné sankcie a silný rubeľ. Tento rok očakávajú rast len na úrovni 0,4 percenta.

Situáciu zhoršujú aj ukrajinské dronové útoky na rafinérie, prístavy a ďalšiu infraštruktúru. Podľa analytikov zasiahli významnú časť ruskej ekonomiky vrátane približne štvrtiny rafinérskych kapacít.

Podnikatelia podľa agentúry Reuters považujú za najlepšiu cestu na obnovenie rastu ukončenie vojny na Ukrajine. Mierové rokovania sprostredkované Spojenými štátmi sú však momentálne pozastavené a odložené zostávajú aj možné americké investície či zmiernenie sankcií.

Témou ekonomického fóra bude rast hospodárstva, presun pracovnej sily do perspektívnejších odvetví či rozvoj umelej inteligencie. Viacerí ekonómovia však upozorňujú, že pri vysokých úrokoch, rastúcich daniach a klesajúcich investíciách bude návrat k výraznejšiemu rastu veľmi náročný.

Podľa odborníkov Rusko bez zahraničných investícií a výraznejšieho uvoľnenia sankcií riskuje dlhodobú stagnáciu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Trnka chce obhájiť post predsedu Košického kraja

Post predsedu Košického samosprávneho kraja chce v jesenných regionálnych voľbách obhájiť Rastislav Trnka. Oznámil to v pondelok s tým, že bude kandidovať ako nezávislý.

Kampaň bude viesť so sloganom „S Rasťom kraj rastie“. „Pred rokmi som sľúbil, že náš kraj spoločne rozhýbeme – a to sa podarilo. Košický kraj rastie. Stále však máme množstvo projektov, ktoré treba dokončiť, a vďaka ktorým vieme náš kraj urobiť ešte lepším miestom na život. Preto som sa rozhodol opäť uchádzať o dôveru ľudí," uviedol Trnka.

Poukázal na investície a podporu rozvoja v kraji v oblasti obnovy ciest a mostov, dopravy, zdravotníctva, kultúry, inovácií, športovísk či turizmu v uplynulých rokoch.

Podpisy pod kandidatúru začne zbierať po oficiálnom vyhlásení termínu volieb. Podporu pri prezentácii Trnkovej kandidatúry prišli vyjadriť desiatky starostov a primátorov z kraja vrátane krajských poslancov.

Trnka je predsedom kraja od roku 2017, vo funkcii je druhé funkčné obdobie.

Kandidatúru na predsedu kraja v nadchádzajúcich voľbách už verejne ohlásili aj Marián Porvažník s podporou koalície PS, SaS, Hnutie Slovensko, Za ľudí, Demokrati, OKS a DS-ODS, košická viceprimátorka a krajská poslankyňa za KDH Lucia Gurbáľová a podnikateľ Džemal Kodrazi ako nezávislý kandidát.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.