Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump tvrdí, že pomohol dohode medzi Izraelom a Hizballáhom

Americký prezident Donald Trump oznámil, že sa mu podarilo sprostredkovane dosiahnuť dohodu medzi Izraelom a libanonským Hizballáhom, ktorá má zabrániť ďalšej eskalácii bojov na izraelsko-libanonskej hranici. Podľa Trumpa Izrael po rozhovore s premiérom Benjaminom Netanjahuom zastavil pripravovanú operáciu proti Bejrútu a stiahol jednotky, ktoré sa mali na útoku podieľať.

„Podobne som mal prostredníctvom vysokopostavených predstaviteľov veľmi dobrý hovor s Hizballáhom a dohodli sa, že všetka streľba prestane,“ dodal. Podľa libanonského predstaviteľa hnutie sľúbilo zastavenie útokov výmenou za to, že izraelská armáda nebude útočiť na Bejrút a jeho predmestia.

Údajne sprostredkoval odkaz Hizballáhu predseda libanonského parlamentu Nabih Berri. Ak by sa dohoda udržala, mohla by priniesť prvé výraznejšie upokojenie situácie od začiatku najvážnejšej izraelsko-libanonskej konfrontácie za posledné mesiace.

Konflikt sa vyostril po tom, ako Hizballáh začal v marci útočiť na Izrael na podporu Iránu. Boje si vyžiadali rozsiahle presuny obyvateľstva a v posledných dňoch ich sprevádzali intenzívne raketové útoky aj izraelské pozemné operácie vrátane obsadenia strategických pozícií na juhu Libanonu.

(reuters, max)

Minúta  |  

Švédsko mení azylové pravidlá pre mladých migrantov

Švédska vláda oznámila zmenu imigračných pravidiel, ktoré v posledných rokoch vyvolávali kritiku pre takzvané deportácie tínedžerov. Nové opatrenia majú podľa Euronews zabrániť situáciám, keď mladí ľudia vyrastajúci vo Švédsku museli opustiť krajinu po dovŕšení plnoletosti, aj keď ich rodičia mali povolenie na pobyt.

Doterajší systém umožňoval, aby deti žiadateľov o azyl dostali len dočasné povolenie na pobyt. Po dovŕšení 18 rokov museli opätovne preukazovať nárok na pobyt, pričom niektorým úrady nariadili odchod zo Švédska napriek tomu, že ich rodiny v krajine zostali.

Vláda premiéra Ulfa Kristerssona spolu s protiimigračnou stranou Švédski demokrati teraz rozhodla o zmiernení pravidiel. Veková hranica, od ktorej budú deti migrantov považované za dospelé osoby, sa zvýši z 18 na 21 rokov. Zároveň dostanú novú šancu na získanie povolenia na pobyt aj tí, ktorým už nariadili opustiť krajinu.

Minister pre migráciu Johan Forssell označil reformu za dôležitý krok, ktorý umožní mladým ľuďom pokračovať v štúdiu, práci a integrácii do spoločnosti. Zdôraznil však, že Švédsko naďalej presadzuje „veľmi prísnu azylovú politiku“.

(max)

Minúta  |  

USA prišli o post v agentúre OSN pre nezaplatené príspevky

Medzinárodná organizácia práce (ILO) zrušila vymenovanie amerického predstaviteľa Shenga Liho za zástupcu generálneho riaditeľa. Dôvodom sú meškajúce platby zo strany Spojených štátov, informovala agentúra Reuters.

Li mal nastúpiť do funkcie v júli, no podľa ILO sa tak nestane. Organizácia uviedla, že jeho nástup neprichádza do úvahy, kým USA neuhradia dlžné príspevky. Dodala však, že Washington si môže po vyrovnaní nedoplatkov obnoviť postavenie najväčšieho prispievateľa v rámci povinných príspevkov.

Podľa troch diplomatov ILO žiada od USA zaplatenie najmenej 50 miliónov dolárov z dlžnej sumy. Situácia zvyšuje neistotu okolo financií agentúry OSN a možných škrtov pracovných miest.

Spojené štáty tradične obsadzujú post zástupcu šéfa ILO ako najväčší donor, keďže financujú 22 percent jej rozpočtu. Podľa údajov organizácie dlžili USA k 29. máju celkovo 257 miliónov švajčiarskych frankov, teda približne 328 miliónov dolárov.

(reuters, bak)

Minúta  |  

V Egypte obnovia rokovania o Gaze s cieľom nájsť nový plán

Sprostredkovatelia majú vo štvrtok v Egypte obnoviť rokovania s Hamasom o odzbrojení. Podľa dvoch arabských diplomatov zúčastnených na procese zároveň zvažujú alternatívy k 20-bodovému plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny v Pásme Gazy.

Doterajšie rozhovory uviazli najmä na odmietnutí Hamasu prijať návrh Rady mieru na odzbrojenie. Hnutie tvrdí, že Izrael musí najskôr plniť podmienky prvej fázy dohody. Obe strany sa navzájom obviňujú z porušovania prímeria.

Jednou z možností je začať obnovu v častiach Gazy, ktoré sú stále pod izraelskou kontrolou. Tieto oblasti mali pôvodne tvoriť približne 53 percent územia, premiér Benjamin Netanjahu však minulý týždeň nariadil rozšíriť izraelskú kontrolu na 70 percent.

Cieľom návrhu je motivovať Palestínčanov, aby sa presunuli mimo území ovládaných Hamasom, a ponúknuť im dočasné bývanie. Nie je však jasné, či budú obyvatelia Gazy ochotní žiť pod izraelskou okupáciou a či tomu Hamas nebude brániť.

Rokovania komplikuje aj výber nového lídra Hamasu. Hnutie tvrdí, že konečné rozhodnutie o odzbrojení nemôže prijať pred ukončením vnútorných volieb.

(timesofisrael, bak)

Minúta  |  

Česi povolili vydanie kontroverzného aktivistu do Nemecka

Český súd rozhodol, že nemecký pravicový aktivista, ktorý si zmenil pohlavie na ženské a prezentuje sa pod menom Marla-Svenja Liebichová, môže byť vydaný do Nemecka na výkon trestu odňatia slobody. Rozhodnutie však zatiaľ nie je právoplatné, keďže odsúdený má možnosť podať odvolanie.

Pôvodným menom Sven Liebich bol v Nemecku odsúdený na 18 mesiacov väzenia za viaceré trestné činy vrátane podnecovania k nenávisti, urážok, neoprávneného vstupu na cudzí pozemok a ohovárania. Rozsudok potvrdili nemecké súdy v rokoch 2024 a 2025.

Prípad vyvolal pozornosť najmä po tom, ako si aktivista po nadobudnutí účinnosti nemeckého zákona o sebaurčení v novembri 2024 legálne zmenil pohlavie na ženské a prijal meno Marla-Svenja. Podľa pravidiel by tak mal byť umiestnený do ženskej väznice. Kritici upozorňovali na možné zneužívanie legislatívy, zatiaľ čo minister vnútra Alexander Dobrindt označil prípad za dôkaz slabín nového zákona.

V auguste minulého roka sa nedostavil na nástup do výkonu trestu a následne odišiel do Česka. Tamojšia polícia ho tento rok zadržala neďaleko nemeckých hraníc.

Na pojednávaní v Plzni namietal proti vydaniu s tým, že sa obáva možného umiestnenia do mužskej väznice. Český súd však rozhodol, že podmienky na jeho vydanie do Nemecka sú splnené.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bývalá ombudsmanka EÚ kritizuje Brusel za utajovanie informácií

Emily O'Reillyová, donedávna ombudsmanka Európskej únie, ostro kritizovala Európsku komisiu za nedostatočnú transparentnosť a varovala, že takýto prístup môže podkopávať dôveru občanov v demokratické inštitúcie. Na podujatí v Bruseli pri príležitosti spustenia iniciatívy Democracy27 označila podľa Politica sústreďovanie informácií v rukách úradníkov za „elitárske a nedemokratické“.

O'Reillyová, ktorá pôsobila vo funkcii ombudsmanky Únie v rokoch 2013 až 2025, pripomenula, že jej úrad opakovane upozorňoval na problémy s otvorenosťou európskych inštitúcií. Mnohé odporúčania však zostali bez odozvy, keďže rozhodnutia ombudsmana nie sú právne záväzné.

Za jeden z najvýraznejších príkladov označila spor okolo zmlúv na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19. Tvrdí, že Európska komisia napriek právne podloženým odporúčaniam neposkytla verejnosti dostatočný prístup k informáciám, čo vyvolávalo pochybnosti o transparentnosti rozhodovania.

Kritika prichádza v čase, keď viaceré mimovládne organizácie, médiá aj bývalí eurokomisári dlhodobo upozorňujú na centralizovaný spôsob riadenia Európskej komisie pod vedením predsedníčky Ursuly von der Leyenovej. Oponenti jej vyčítajú príliš uzavreté rozhodovanie a nedostatočné zverejňovanie podkladov k dôležitým rozhodnutiam.

Európska komisia sa k jej vyjadreniam bezprostredne nevyjadrila.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.